FIĽAKOVO – Fiľakovský hrad na juhu stredného Slovenska je vďaka každoročným rekonštrukciám a pokračujúcej obnove postupne v čoraz lepšom stave. Stále sa na ňom ale nájde dosť miest, ktoré si vyžadujú zásah. Ide hlavne o vonkajšie obvodové múry, z ktorých občas padajú kamene.
Na tento problém upriamil pozornosť na jednom z posledných zasadnutí fiľakovského mestského zastupiteľstva (MsZ) viceprimátor Attila Visnyai, ktorý citoval zo zápisnice komisie pre výstavbu, životné prostredie a územné plánovanie.
„V diskusii členovia komisie upozornili, že z hradných múrov sa pravdepodobne v dôsledku poveternostných vplyvov uvoľňujú kamene a padajú na cestu. Ohrozujú komunikáciu, aj priľahlú nehnuteľnosť,“ informoval Visnyai.
Banskobystrický Štandard sa na túto skutočnosť pýtal primátora mesta Attilu Agócsa a riaditeľky Hradného múzea Fiľakovo Viktórie Tittonovej. Samospráva podľa ich slov o tomto probléme vie a chystá sa ho riešiť.
„Vypadávajúce kamene sa týkajú predovšetkým horného hradu. Je to časť, ktorá bola opravovaná najdávnejšie, niekedy v 80. rokoch 20. storočia. Pritom stará hranatá bašta, takzvaná Hajdúcka, bola opravovaná len veľmi okrajovo. Rovnako neboli rekonštrukciou príliš dotknuté ani priliehajúce vonkajšie múry hradu. Ak, tak možno len ich koruny,“ načrtol Agócs.
Mesto sa aktuálne chystá podať projekt na obnovu horného hradu, ktorý je podľa neho prioritným projektom v rámci integrovanej územnej stratégie BBSK. „Čakáme už len na výzvu,“ doplnil primátor.
Rekonštrukčné práce v rámci tohto projektu sa však budú týkať len vnútornej časti horného hradu, hlavne už spomínanej Hajdúckej a Polkruhovej bašty. Na nej by mala pribudnúť aj vyhliadková plošina z kovových roštov.
„Bohužiaľ, nevyrieši nám to vonkajšie múry, odkiaľ hlavne po mrazoch prvé slnečné lúče vždy uvoľnia nejaké kamene a tie padajú napríklad na Podhradskú ulicu. Nie je to nejako hromadné, ale po tejto ulici chodia ľudia, parkujú tam autá a žije niekoľko rodín,“ vysvetlil Agócs
V ďalších rokoch sa mesto podľa neho preto bude musieť zamerať aj na tento problém. „Hovoríme však o veľmi náročnom projekte, keďže je to v nedostupnom teréne na veľmi šikmom hradnom brale. Práce tam budú mimoriadne ťažké a finančne náročné,“ avizoval primátor.
Ako nadviazala Tittonová, ak by bol ich projekt podporený, podarilo by sa obnoviť časť hradu, ktorá je najzanedbanejšia. „Horná časť hradu, románska, je najstaršia, a je aj v najhoršom stave. Ak by sa nám ju podarilo obnoviť, dá sa povedať, že ostatné časti hradu sú ako-tak v poriadku,“ podotkla riaditeľka.
Príčinou rýchlejšej degradácie hradných múrov hradu Fiľakovo je i hornina, z ktorej je postavený. Pamiatka totiž stojí na tufovom zvyšku bývalej sopky a z tufu je aj vybudovaná. Ten však horšie odoláva vplyvom počasia.
Fiľakovský hrad ročne navštívi asi 30 000 návštevníkov. Okrem hradnej zrúcaniny si môžu pozrieť expozície v zastrešenej Bebekovej bašte, na ktorej mesto pred pár rokmi vymenilo šindľovú krytinu. Zastrešená bola aj delová bašta, ktorá dovtedy vôbec nemala strechu.
V roku 2020 samospráva dokončila veľký projekt revitalizácie podhradia, vďaka ktorému boli vybudované nové parkovisko, podzemné toalety a v poslednej zachovanej bašte mestského opevnenia vznikol infobod pre turistov.
Vlani sa podarilo obnoviť drevenú plošinu pred Bebekovou baštou, kde sa konajú rôzne podujatia spojené s hradom. Obnovené bolo i nádvorie stredného hradu a zároveň boli sprístupnené delové kazematy.
Zrekonštruovaný bol tiež takzvaný vínny domček na dolnom hrade, kde pribudol archeochodník s panelmi približujúcimi archeologické nálezy na hrade.
Prvá písomná zmienka o Fiľakovskom hrade je z roku 1242. Počas storočí bol v rukách rôznych majiteľov, istý čas na začiatku 14. storočia ho vlastnil dokonca Matúš Čák Trenčiansky. V dôsledku tureckej hrozby bol hrad v 16. storočí zmodernizovaný a prebudovaný na mohutnú renesančnú pevnosť.
Ani tá však Turkom neodolala a v roku 1554 ju dobyli a ovládli na 39 rokov. Napokon sa hradu stali aj osudnými, keďže počas protihabsburských stavovských povstaní naň v roku 1683 zaútočili spolu s oddielmi Imricha Thökölyho a opäť ho dobyli. Tentoraz ale hrad tak poničili, že už navždy zostal ruinou.