Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Rusko vyhostí 20 zamestnancov českej ambasády v Moskve

Rusko vyhostí 20 zamestnancov ambasády Českej republiky v Moskve, ako odvetu za sobotňajšie vypovedanie 18 pracovníkov ruského veľvyslanectva v Prahe. Oznámil to v nedeľu český vicepremiér Jan Hamáček, ktorého citoval český Deník N.

Rozhodnutie o vypovedaní 20 zamestnancov českého veľvyslanectva bolo tlmočené v nedeľu večer veľvyslancovi v Moskve Vítězslavovi Pivoňkovi, ktorého si predvolali na ruské ministerstvo zahraničných vecí.

"Veľvyslanec Pivoňka sa vrátil z ruského ministerstva zahraničných vecí. Informovali ho, že ruská strana vyhosťuje 20 pracovníkov českej ambasády v Moskve. Termín na opustenie Ruskej federácie bol stanovený do zajtrajšej polnoci," uviedol pre web Blesk Zprávy Hamáček, ktorý je aj ministrom vnútra a dočasne vedie i rezort diplomacie ČR.

Podľa Hamáčka v pondelok zasadne krízový štáb ministerstva zahraničných vecí ČR, ktorý by mal vyslať do Moskvy letecký špeciál, aby dopravil vyhostených českých občanov naspäť do vlasti.

Vyhostenie pracovníkov ruskej ambasády, ktorí boli identifikovaní ako agenti tajných služieb, súviselo s vyšetrovaním výbuchov muničných skladov v obci Vrbětice z roku 2014.

Podľa českého premiéra Andreja Babiša existuje dôvodné podozrenie, že do výbuchov muničných skladov vo Vrběticiach boli zapojení dôstojníci ruskej GRU. Rusko označilo tieto tvrdenia za absurdné a avizovalo, že na krok českej strany náležite zareaguje.

(tasr)

Minúta  |  

Prieskum: Matovičovi nedôveruje až 84 percent ľudí. Bihariová je na tom horšie ako Uhrík

Najdôveryhodnejšou spomedzi slovenských politikov je prezidentka SR Zuzana Čaputová. Dôveruje jej 58 percent a nedôveruje 40 percent respondentov. Naopak, najväčšiu nedôveru má minister financií Igor Matovič (OĽANO). Dôveru mu vyjadrilo 15 percent respondentov, nedôveru 84 percent. Vyplýva to z prieskumu agentúry Focus pre televíziu Markíza, ktorý bol realizovaný od 31. marca do 7. apríla na vzorke 1001 respondentov.

Na druhom mieste skončil nezaradený poslanec Národnej rady (NR) SR a šéf strany Hlas-SD Peter Pellegrini, ktorému vyjadrilo dôveru 41 percent a nedôveru 56 percent opýtaných. Na treťom mieste sa umiestnil premiér Eduard Heger (OĽANO) s dôverou na úrovni 29 percent a nedôverou 66 percent. Predsedovi Národnej rady (NR) SR a šéfovi Sme rodina Borisovi Kollárovi dôveruje podľa prieskumu 28 percent a nedôveruje 70 percent opýtaných.

Vicepremiérovi a ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi (SaS) dôveruje 27 percent a nedôveruje 71 percent respondentov. Vicepremiérke a šéfke ministerstva investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Veronike Remišovej (Za ľudí) vyjadrilo dôveru 26 percent a nedôveru 70 percent respondentov. Predsedovi opozičného Smeru-SD Robertovi Ficovi dôveruje podľa výsledkov prieskumu 24 percent a nedôveruje 74 percent opýtaných.

Nasleduje europoslanec a zakladateľ hnutia Republika Milan Uhrík, ktorému vyjadrilo dôveru 18 percent a nedôveru 64 percent respondentov. Šéfovi KDH Milanovi Majerskému dôveruje 16 percent respondentov a nedôveruje 53 percent opýtaných.

Rovnakú dôveru 16 percent má aj šéfka Progresívneho Slovenska Irena Bihariová, ktorej na druhej strane vyslovilo nedôveru 67 percent respondentov. Dôveru na úrovni 15 percent vyjadrili respondenti predsedovi ĽSNS Marianovi Kotlebovi a ministrovi financií Matovičovi. Zároveň Kotlebovi nedôveruje 83 percent opýtaných a Matovičovi 84 percent.

(tasr)

Minúta  |  

Matovičove cesty do Moskvy a Budapešti bez diplomatov sú neštandardné, vraví Krúpa

Koaličný poslanec parlamentu Marián Viskupič (SaS) volá spolu s opozičnými poslancami Ľubošom Blahom (Smer-SD) a Matúšom Šutajom Eštokom (nezaradený) po ukončení masívneho antigénového testovania. Zhodli sa na tom v nedeľnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12. Juraj Krúpa z OĽANO reagoval, že povinnosť testovania pri vstupe do prevádzok je aj v okolitých krajinách.

„Veci sa budú uvoľňovať. Máme nastavený systém, od pondelka (19. 4.) sa uvoľnia opatrenia,“ zdôraznil Krúpa. SaS sa podľa Šutaja Eštoka zdržala pri hlasovaní vlády o uvoľňovaní opatrení preto, lebo je podmienené negatívnym testom. Zároveň kritizuje, že účasť na bohoslužbách nebude vyžadovať negatívny test.

Blaha zdôraznil, že nie je možné nútiť ľudí, aby sa nasilu testovali. Tiež požaduje masívnejšiu podporu ekonomiky zo strany štátu. Člen mimoparlamentného Hlasu-SD Šutaj Eštok kritizuje, že uznesenie vlády odporuje vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR pri dĺžke výnimky po prekonaní ochorenia COVID-19. „Aký zmysel má zákaz vychádzania po 20.00 h?“ pýta sa tiež.

Rusi vraj ešte od zmluvy neodstúpili

Krúpa považuje za neštandardné, že minister financií Igor Matovič (OĽANO) absolvoval zahraničné cesty do Ruska a Maďarska v súvislosti s nákupom vakcíny Sputnik V bez diplomatov. „Keď sa nezúčastnili diplomati jedného alebo druhého stretnutia, máme potom dilemu a hádame, čo je dôvod, prečo máme ten alebo onen problém,“ zdôraznil v debate na RTVS. Vyjadrenie Štátneho ústavu pre kontrolu liečiv (ŠÚKL), že vakcína Sputnik V je v každej z 40 krajín iná, vníma ako nešťastné. Skonštatoval, že Rusi na základe jeho informácií od zmluvy neodstúpili.

„Myslíme, že to stanovisko (ŠÚKL, pozn. TASR) bolo úmerné situácii a bolo správne,“ uviedol Viskupič. Dodal, že keď má Sputnik V povolenie od ministerstva zdravotníctva, treba očkovať. Myslí si, že do epidemiologických konzílií treba zakomponovať odborníkov z čo najširšieho vedeckého spektra. Od zdravotníkov, psychológov až po ekonómov.

O vakcíne by sa vraj malo verejne diskutovať

Blaha v tejto súvislosti nerozumie hádkam medzi Matovičom, prezidentkou SR Zuzanou Čaputovou a šéfkou ŠÚKL Zuzanou Baťovou. „Strana Smer-SD plne podporuje vakcínu Sputnik V. Už šesť týždňov mohlo byť očkované obyvateľstvo touto vakcínou. Ľudia to chcú,“ zdôraznil. Vyhlásil, že na celom svete sa touto vakcínou bez problémov očkujú milióny ľudí, a preto nie je dôvod, aby sme ňou neočkovali. Zároveň žiada verejnú diskusiu k vakcínam, kde zaznejú pozitívne, ale aj negatívne stránky vakcín.

Šutaj Eštok považuje situáciu v súvislosti s nákupom tejto vakcíny za absurdnú. „Zmluva, ktorá je podpísaná, má byť zverejnená v centrálnom registri zmlúv. Ak táto zmluva nie je zverejnená, nie je platná,“ podotkol. Problematiku vakcín by malo podľa neho riešiť ministerstvo zdravotníctva. „Kto je zodpovedný za to, že sme nenakúpili dva alebo tri milióny kusov vakcíny Pfizer?“ pýta sa. Krúpa odpovedal, že nikto nepopiera, že sa stala chyba. „Vtedy bolo odporúčanie ísť po vakcíne AstraZeneca,“ doplnil s tým, že situáciu sa podarilo vyriešiť a Slovensko bude mať dodatočné dávky vakcíny Pfizer/BioNTech.

(tasr)

Minúta  |  

Ruská vláda podľa Naďa zabíja nevinných občanov. SaS žiada pre Vrbětice zvolanie Bezpečnostnej rady

Minister obrany Jaroslav Naď nepochybuje o opodstatnenosti rozhodnutia českej vlády vyhostiť osemnásť členov personálu ruského zastupiteľského úradu v Prahe. Deje sa tak v nadväznosti na údajné zapojenie ruských agentov do explózie muničného skladu pri Vrběticiach. SaS z rovnakého dôvodu požaduje zvolanie Bezpečnostnej rady.

"Rozumiem rozhodnutiu Českej republiky. Vyhostenie diplomatického personálu zastupiteľského úradu je jedným z najsilnejších signálov, ktoré sa v bilaterálnych vzťahoch dajú vyslať. Také rozhodnutie sa neprijíma ľahko, aj keď ide iba o jednu osobu. Rozhodnutie vyhostiť 18 osôb naraz je jasným signálom českej vlády, že Ruská federácia prekročila všetky hranice štandardnej spolupráce a hrubo zasiahla proti záujmom suverénneho štátu," napísal Naď na svojej facebookovej stránke.

Skutočnosť, že činnosť ruskej spravodajskej služby viedla až k usmrteniu českých občanov, vníma minister ako dôkaz toho, že "Rusko nemá úprimný záujem o vzájomnú spoluprácu s krajinami strednej Európy". Naď zároveň upozorňuje na vysokú mieru aktivity ruských tajných služieb v Európe, pričom prípad zničených muničných skladov vo Vrběticiach a pokus o otravu bývalého dvojitého agenta Sergeja Skripaľa v anglickom meste Salisbury považuje za najviditeľnejšie dôkazy ich "cieleného a škodlivého pôsobenia v Európe". Pri oboch incidentoch sa ruská vláda podľa Naďa "neštíti zabíjať nevinných občanov iných krajín".

Záujem Kremľa o pragmatický dialóg a spoluprácu podľa ministra spochybňujú aj "nelegálna anexia Krymu, vojenské zapojenie do konfliktu na juhovýchode Ukrajiny, neohlásené podozrivé presuny vojenských jednotiek po celom svete, cielené porušovanie svojich medzinárodných záväzkov a cielené dezinformačné kampane".

"Áno, máme s Ruskom aj spoločné záujmy, len spoločne vieme niektoré problémy zvládnuť, napr. súčasnú pandémiu. Ale od Ruskej federácie potrebujeme vidieť úprimný záujem o spoluprácu a nie zásadne nepriateľské aktivity," uviedol Naď s poukázaním na skutočnosť, že aj Bratislava nedávno vyhostila 3 ruských agentov s diplomatickým krytím.

SaS žiada zvolanie Bezpečnostnej rady

Voči údajnej operácii ruských tajných služieb na území našich západných susedov sa negatívne vymedzila aj koaličná SaS. „Tieto správy sú aj pre nás šokujúce. Podľa strany SaS by mala byť zvolaná Bezpečnostná rada SR,“ uviedol hovorca liberálov Ondrej Šprlák.

V súvislosti s kauzou telefonoval so svojim náprotivkom Jánom Hamáčkom aj šéf diplomacie Ivan Korčok (nominant SaS). Uviedol, že Slovensko diplomatické kroky Čechov podporuje. Tieto udalosti podľa Korčoka „potvrdzujú dlhodobé zistenia našich spravodajských služieb, že aj naše krajiny sú cieľom operácií zameraných proti ich bezpečnosti a stabilite“.

Strana Za ľudí v rovnakej veci zo strany našich bezpečnostných zložiek očakáva ubezpečenie, že máme pod kontrolou aktivity ruských diplomatov. „Rovnako očakávame podrobnejšie informácie k tomu, čo sa stalo, aj od nášho rezortu diplomacie, ktorý je v úzkom kontakte s našimi partnermi v zahraničí,“ skonštatovala strana Veroniky Remišovej.

Podporu českej strane vyjadrila aj hlava štátu Zuzana Čaputová. "Slovensko podrobne sleduje údajné podvratné činnosti vedené zahraničnými aktérmi, ktoré vyústili do straty životov a obrovských škôd vo Vrběticiach," odkázala cez svojho hovorcu Martina Strižinca.

Čo sa Rusom kladie za vinu?

Vyhostenie 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, ktorí boli identifikovaní ako dôstojníci tajných služieb, oznámili v sobotu večer na mimoriadnej tlačovej konferencii český premiér Andrej Babiš a vicepremiér a dočasný minister zahraničných vecí Jan Hamáček. Na opustenie ČR dostali diplomati 48 hodín. Dôvodom vyhostenia je podozrenie z ich zapojenia dôstojníkov ruskej vojenskej rozviedky do výbuchu muničných skladov v obci Vrbětice v Zlínskom kraji z októbra a decembra 2014.

Prvý muničný sklad vo Vrběticiach explodoval 16. októbra 2014 a druhý 3. decembra toho istého roku. Pri prvom výbuchu zomreli dvaja ľudia. Oba sklady si prenajímala ostravská firma Imex Group. Náklady na sanáciu objektu dosiahli stovky miliónov korún. Česká polícia výbuchy vyšetruje ako trestný čin všeobecného ohrozenia.

(tba/tod)

Minúta  |  

Zbrane z českého skladu mali ísť na Ukrajinu. Rusi popreli účasť na explózii a hrozia odvetou

Rusko pohrozilo Českej republike odplatou za vyhostenie 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, o ktorom v sobotu večer informovali predstavitelia vlády ČR. Prezident Miloš Zeman sa na kauzu rozhodol nereagovať, čo je podľa jeho kritikov otrasné.

Vyhostenie diplomatov súvisí s výbuchom muničných skladov vo Vrběticiach, do ktorého boli podľa zistení českých tajných služieb zrejme zapojení ruskí agenti. Ruskí predstavitelia akékoľvek zapojenie Moskvy do výbuchov vo v ČR popreli.  

"Praha veľmi dobre vie, čo nasleduje po takýchto trikoch," reagovala na vyhostenie hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová, ktorú citovala agentúra TASS.

Nemenovaný ruský diplomatický zdroj dokonca pre agentúru Interfax v tejto súvislosti uviedol, že ČR sa zrejme rozhodla uzavrieť svoje veľvyslanectvo v Moskve.

Prvý zástupca predsedu zahraničného výboru hornej komory ruského parlamentu Vladimir Džabarov odmietol obvinenia českej strany ako absurdné. "Rusko nemá nič lepšieho na práci ako vyhadzovať do povetria nejaké sklady. Nikdy sme Česko nepovažovali za svojho protivníka," vyhlásil Džabarov podľa servera iDNES.cz.

Moskva podľa neho zareaguje na krok Českej republiky "náležite" zareaguje, a to zrejme recipročným spôsobom. Podobne sa vyjadril aj predstaviteľ zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Dmitrij Novikov, teda dolnej parlamentnej komory. Vyhostenie ruských diplomatov z Prahy je podľa neho celkom neopodstatnené.

Bývalý šéf diplomacie to vraj vedel

Vyhostenie 18 pracovníkov ruskej ambasády v Prahe, ktorí boli identifikovaní ako dôstojníci tajných služieb, oznámili v sobotu večer na mimoriadnej tlačovej konferencii český premiér Andrej Babiš a minister vnútra a zahraničných vecí a vicepremiér Jan Hamáček.

Podľa Babiša existuje dôvodné podozrenie, že do výbuchov muničných skladov vo Vrběticiach boli zapojení dôstojníci ruskej GRU. Premiér o zisteniach českých tajných služieb informoval aj prezidenta ČR Miloša Zemana, ktorý podľa Babiša so zvoleným postupom súhlasí.

Hamáček avizoval, že v nedeľu podá trestné oznámenia na neznámeho páchateľa za ohrozenie utajovanej skutočnosti. Uviedol to v reakcii na tvrdenia exministra zahraničných vecí Tomáša Petříčka, ktorý o údajnom zapojení ruských agentov vraj vedel.

Zeman reagovať nechcel

Hovorca Pražského hradu však oznámil, že prezident Zeman na vyhostenie ruských diplomatov verejne reagovať nebude.

Toto rozhodnutie prezidenta je otrasné, uviedol v sobotu predseda zahraničného výboru českého Senátu Pavel Fischer. Informoval o tom český spravodajský server Denikn.cz.

"Miloš Zeman sa rozhodol verejne nereagovať. Otrasné. Stiahnutie vojsk z Afganistanu síce kritizuje, ale terorizmus na území vlastného štátu pokojne nechá bez komentára," napísal Fischer na Twitteri.

Tovar mal smerovať na Ukrajinu

Česká polícia po vystúpení Hamáčka a Babiša oznámila, že v súvislosti s výbuchom vo Vrběticiach hľadá dvoch Rusov. Podľa zverejnených fotografií ide o tých istých mužov, ktorých Británia obvinila z pokusu o vraždu Sergeja Skripaľa a jeho dcéry nervovoparalytickou látkou novičok. Hľadané osoby používajú najmenej dve rôzne identity, napísal server iDNES.cz.

Rusi podozriví v súvislosti s výbuchom muničných skladov vo Vrběticiach sa v tomto meste zdržiavali v čase, keď sa tam podľa českej polície nachádzali zbrane údajne patriace významnému bulharskému obchodníkovi, ktorý ich chcel predať Ukrajine. Informoval o tom týždenník Respekt s odvolaním sa na nemenovaný zdroj.

Obchodník so zbraňami Emilian Gebrev bol podľa bulharskej polície v roku 2015 terčom dvoch neúspešných pokusov o otravu, ktoré údajne vykonala ruská vojenská rozviedka GRU, píše Respekt. Podľa českého týždenníka Gebrev zrejme dodával zbrane na Ukrajinu, ktorá bola v tom čase vo vojne s Ruskom. Polícia pracuje s verziou, že obaja podozriví pricestovali do ČR s cieľom sabotovať túto zásielku zbraní, uviedol pre Respekt nemenovaný zdroj.

(tasr/tod)

Minúta  |  

Biden po kritike zvýši limit na počet utečencov prijatých do USA

Americký prezident Joe Biden oznámil v sobotu, že zvýši horný limit na počet utečencov prijatých do USA v tomto fiškálnom roku.

Ako si všíma agentúra Reuters, Biden ešte v piatok podpísal nariadenie predlžujúce do septembra platnosť horného limitu 15.000 prijatých utečencov, ktorý nastavil jeho predchodca Donald Trump. To však vyvolalo vlnu pobúrenia medzi Bidenovými demokratickými spolustraníkmi v americkom Kongrese.

Bidenova administratíva totiž ešte vo februári oznámila, že tento limit plánuje zvýšiť na 62.500, pripomína Reuters.

Zvýšenie limitu avizovala v reakcii na kritiku ešte v piatok aj hovorkyňa Bieleho domu Jen Psakiová. Zároveň však uviedla, že zvýšenie na avizovaných 62.500 prijatých utečencov je nepravdepodobné. Dôvodom sú podľa Psakiovej problémy, ktoré vláda zdedila po predchádzajúcej administratíve.

Bidenov opatrný prístup v súvislosti s migráciou je výsledkom toho, že nový prezident nechce pôsobiť "príliš otvorene" alebo "mäkko", uviedol pre Reuters nemenovaný vládny predstaviteľ.

Otázka migrácie je jednou z hlavných výziev pre prezidenta Joea Bidena, ktorý počas predvolebnej kampane avizoval humánnejšie zaobchádzanie so žiadateľmi o azyl, pripomína agentúra AFP. Príliv migrantov však momentálne zahlcuje existujúcu infraštruktúru na hraniciach a prevládajúci názor je, že Bidenova administratíva situáciu nemá pod kontrolou.

Zvýšený počet migrantov, snažiacich sa dostať do Spojených štátov, je pre toto ročné obdobie bežný, pripomína AFP.

Opoziční republikáni však tvrdia, že ide o mimoriadnu krízu zapríčinenú tým, že administratíva demokrata Bidena zmiernila tvrdú protiimigračnú politiku zavedenú predchádzajúcim prezidentom Donaldom Trumpom.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.