Medzi mužom a ženou je neodstrániteľný pohlavný rozdiel, hlása nový vatikánsky dokument

Nový dokument Dikastéria pre náuku viery Dignitas infinita (Nekonečná dôstojnosť) vznikal päť rokov. Predstavuje de facto súhrn pápežského učenia posledného desaťročia. Po podstatnej revízii v posledných mesiacoch ho pápež František odobril 25. marca a nariadil jeho zverejnenie.

Dignitas infinita pripomína 75. výročie prijatia Všeobecnej deklarácie ľudských práv a potvrdzuje „nevyhnutnosť koncepcie dôstojnosti ľudskej osoby v rámci kresťanskej antropológie“.

Kardinál Fernández predstavil dokument 8. apríla na tlačovej konferencii v deň sviatku Zvestovania Pána, preneseného z 25. marca. Jedným z cieľov textu je podľa portálu Life Site News zdôraznenie riadku z encykliky pápeža Františka Fratelli tutti z roku 2020, a to, že "dôstojnosť existuje 'za všetkých okolností'".

"Deklarácia sa snaží ukázať, že ide o univerzálnu pravdu, ktorú sme všetci povolaní uznať ako základnú podmienku toho, aby naše spoločnosti boli skutočne spravodlivé, pokojné, zdravé a autenticky ľudské," napísal kardinál Fernández, prefekt Dikastéria pre náuku viery.

Odvrátiť pozornosť od krajných polôh ochrany života

Hlavnou novinkou obsiahnutou v Dignitas infinita je začlenenie niektorých nosných tém nedávneho pápežského magistéria popri bioetických témach.

Tri kapitoly dokumentu poskytujú základ na vyhlásenia obsiahnuté vo štvrtej kapitole, ktorá sa venuje „niektorým závažným porušeniam ľudskej dôstojnosti“.

V „nevyčerpateľnom“ zozname, ktorý prináša, sa medzi porušeniami ľudskej dôstojnosti popri potratoch, eutanázii a náhradnom materstve objavujú vojna, dráma chudoby i migrantov a obchodovanie s ľuďmi.

"Nový text tak prispieva k prekonaniu dichotómie, ktorá existuje medzi tými, ktorí sa zameriavajú výlučne na obranu rodiaceho sa života alebo života zomierajúcich, pričom zabúdajú na mnohé iné útoky proti ľudskej dôstojnosti," píše vatikanista Andrea Tornielli v správe k dokumentu.

Text sa zároveň podľa neho usiluje preklenúť polaritu medzi tými, ktorí sa "zameriavajú len na obranu chudobných a migrantov, pričom zabúdajú, že život treba brániť od počatia až po jeho prirodzený koniec".

Základné princípy

Prvé tri časti nového vyhlásenia pripomínajú základné zásady. „Cirkev vo svetle Zjavenia potvrdzuje a absolútne trvá na (...) ontologickej dôstojnosti ľudskej osoby, stvorenej na Boží obraz a podobu a vykúpenej v Ježišovi Kristovi“.

Ide o „neodňateľnú dôstojnosť“, ktorá zodpovedá „ľudskej prirodzenosti nezávislá od akejkoľvek kultúrnej zmeny“ a je „prijatým darom“. Na základe toho je prítomná „napríklad v nenarodenom dieťati, v človeku v bezvedomí, v staršom človeku v agónii“.

„Cirkev hlása rovnakú dôstojnosť všetkých ľudských bytostí bez ohľadu na ich životný stav alebo vlastnosti,“ zdôrazňuje sa v dokumente.

Dôstojnosť ako predmet zneužívania

Dokument poukazuje na nedorozumenie vyplývajúce z postoja tých, ktorí uprednostňujú „osobnú dôstojnosť“ pred výrazom „ľudská dôstojnosť“, „pretože pod pojmom osoba chápu len ‚bytosť schopnú uvažovať‘“.

V dôsledku uvedeného chápania by „nemali osobnú dôstojnosť nenarodené dieťa ani nesamostatný starší človek, ani nikto s mentálnym postihnutím. Cirkev, naopak, trvá na tom, že dôstojnosť každej ľudskej osoby práve preto, že je jej vlastná, zostáva mimo všetkých okolností“.

Text z dielne Fernándezovho dikastéria poukazuje na fakt, že „pojem ľudskej dôstojnosti sa niekedy zneužíva aj na ospravedlnenie svojvoľného množenia nových práv". Takáto zvrátená iniciatíva chce "zaručiť možnosť vyjadriť a realizovať každú individuálnu preferenciu alebo subjektívnu túžbu".

Zoznam porušení práv zahŕňa aj trest smrti

Vyhlásenie sa nevyhýba priamemu pomenovaniu „konkrétnych závažných porušení ľudskej dôstojnosti“ a všetkému, „čo je proti samotnému životu, ako napríklad každý druh vraždy, genocída, potrat, eutanázia a dobrovoľná samovražda“.

Proti ľudskej dôstojnosti sa stavia aj „všetko, čo porušuje integritu ľudskej osoby, ako napríklad zmrzačenie, mučenie spôsobené na tele a na mysli, psychický nátlak“.

Dokument odsudzuje aj „neľudské životné podmienky, svojvoľné väznenie, deportácie, otroctvo, prostitúciu, obchodovanie so ženami a mladými ľuďmi, alebo dokonca potupné pracovné podmienky, v ktorých sa s ľuďmi zaobchádza len ako s nástrojmi zisku, a nie ako so slobodnými a zodpovednými osobami“.

Text vyhlásenia zahŕňa takisto trest smrti, ktorý „nad všetky okolnosti porušuje neodňateľnú dôstojnosť každej ľudskej osoby“.

Chudoba, vojna a obchodovanie s ľuďmi

Za jednu "z najväčších nespravodlivostí súčasného sveta" dokument považuje predovšetkým "drámu chudoby".

Vojnu vykresľuje ako „tragédiu, ktorá popiera ľudskú dôstojnosť“ a „je vždy ‚porážkou ľudskosti‘“. Podľa vyhlásenia je dnes „veľmi ťažké udržať racionálne kritériá, ktoré dozreli v iných storočiach, aby sa dalo hovoriť o možnej ‚spravodlivej vojne‘“.

Odsúdenia sa v Dignitas infinita dočkalo aj „utrpenie migrantov“, ktorých „životy sú ohrozené, pretože už nemajú prostriedky na založenie rodiny, na prácu ani na obživu“.

Text varuje aj pred obchodovaním s ľuďmi, ktoré nadobúda „tragické rozmery“ a je definované ako „opovrhnutiahodná činnosť, hanba pre naše spoločnosti, ktoré sa nazývajú civilizovanými“ a vyzýva „vykorisťovateľov a klientov“, aby si vážne spytovali svedomie.

Rovnako vyzýva na boj proti javom, ako je „obchod s ľudskými orgánmi a tkanivami, sexuálne vykorisťovanie detí a dievčat, otrocká práca vrátane prostitúcie, obchod s drogami a zbraňami, terorizmus a organizovaný medzinárodný zločin“.

Spomína sa v ňom aj „sexuálne zneužívanie“, ktoré zanecháva „hlboké jazvy v srdciach tých, ktorí ním trpia“: ide o „utrpenie, ktoré môže trvať celý život a ktoré nemôže napraviť žiadne pokánie“.

Pokračuje diskrimináciou žien a násilím na nich, pričom medzi poslednými uvádza „nútenie k potratu, ktoré postihuje matku i dieťa veľmi často len na uspokojenie sebectva mužov“ aj „praktizovanie polygamie“. Odsúdenie si vyslúžilo aj „vraždenie žien“.

Potraty a náhradné materstvo

Zrejme nikoho neprekvapí skutočnosť, že autori dokumentu dôrazne odsúdili potraty ako "obzvlášť závažný a odsúdeniahodný" zločin.

„Obrana rodiaceho sa života je úzko spojená s obranou akéhokoľvek ľudského práva,“ poznamenáva sa v texte, ktorý rázne odmieta aj náhradné materstvo.

Prostredníctvom neho "sa dieťa s nesmiernou dôstojnosťou stáva iba predmetom". Príklon k tejto praktike „vážne uráža dôstojnosť ženy a dieťaťa... Je založené na zneužívaní situácie hmotnej núdze matky. Dieťa je vždy darom a nikdy nie predmetom zmluvy“.

Chorý nestráca dôstojnosť, eutanázia nie je dôstojná smrť

V zozname prečinov proti ľudskej dôstojnosti sa ďalej spomína eutanázia a asistovaná samovražda, ktoré sú v niektorých zákonoch zmätočne definované ako „dôstojná smrť“, pričom sa pripomína, že „chorý utrpením nestráca tú dôstojnosť, ktorá je mu vlastná a neodňateľná“.

Vyhlásenie poukazuje na význam paliatívnej starostlivosti a vyhýbanie sa „akejkoľvek terapeutickej tvrdohlavosti alebo neprimeraným zásahom“. Opätovne potvrdzuje, že „život je právo", nie "smrť, ktorú treba prijať, ale nie pri nej asistovať".

Medzi závažné porušenia ľudskej dôstojnosti patrí aj „vyraďovanie“ osôb s rôznym zdravotným postihnutím.

Rodová ideológia robí z človeka Boha

Dokument poukazuje na potrebu vyhýbať sa „každému znaku nespravodlivej diskriminácie a najmä každej forme agresie a násilia“ voči homosexuálnym osobám. Zároveň považuje za skutočnosť „odporujúcu ľudskej dôstojnosti“, že na niektorých miestach sú ľudia „väznení, mučení a dokonca zbavení dobra života len pre svoju sexuálnu orientáciu“.

Vo vyhlásení sa objavuje kritika rodovej ideológie, „ktorá je mimoriadne nebezpečná, pretože stiera rozdiely v snahe zrovnoprávniť všetkých“.

Cirkev pripomína, že „ľudský život vo všetkých jeho zložkách, telesných i duchovných, je darom od Boha, ktorý treba prijať s vďačnosťou a dať ho do služby dobra". Preto "chcieť disponovať sebou samým, ako to predpisuje rodová teória, (...) neznamená nič iné ako podľahnúť odvekému pokušeniu človeka, ktorý zo seba robí Boha“.

Rodová ideológia „sa usiluje poprieť najväčší možný z rozdielov, ktoré existujú medzi živými bytosťami: pohlavný rozdiel“. Preto „treba odmietnuť všetky tie pokusy, ktoré zastierajú odkaz na neodstrániteľný pohlavný rozdiel medzi mužom a ženou“.

Vatikán negatívne hodnotí aj zmenu pohlavia, ktorá „spravidla predstavuje riziko ohrozenia jedinečnej dôstojnosti, ktorú osoba dostala od momentu počatia“. Nevylučuje však možnosť, „že osoba postihnutá pohlavnými anomáliami, ktoré sú zjavné už pri narodení alebo ktoré sa vyvinú neskôr, sa môže rozhodnúť pre lekársku pomoc s cieľom vyriešiť tieto anomálie“.

Ľudská dôstojnosť ako základ každého právneho systému

Zoznam je doplnený o „digitálne násilie“ a spomínajú sa v ňom „nové formy násilia šíriace sa prostredníctvom sociálnych médií, napríklad kyberšikana“ i „šírenie pornografie a zneužívanie ľudí na sexuálne účely alebo prostredníctvom hazardných hier“ na internete.

Deklarácia sa končí výzvou, aby sa nezávisle od akýchkoľvek okolností stalo „rešpektovanie dôstojnosti ľudskej osoby základom úsilia o spoločné dobro a aby bolo základom každého právneho systému“.