Čo vypovedajú výsledky volieb o Slovensku a jeho voličoch?
Viac‐menej sa potvrdilo, že tá časť populácie, ktorá chodí voliť, a už je to viac ako 60 percent ľudí, je stále rozdelená na polovicu. To, ktorá polovica vyhrá, o tom rozhoduje mobilizácia. Ukázalo sa to aj teraz. Petrovi Pellegrinimu sa podarilo lepšie mobilizovať voličov. Je to vlastne elektorát Štefana Harabina z prvého kola, ale v podstate sú to voliči Smeru a SNS. Bolo to aj o mobilizácii voličov z juhu a juhovýchodu Slovenska.
Čo sa zmenilo v porovnaní s minulosťou, že prišlo s výnimkou prvých priamych prezidentských volieb v roku 1999 najviac ľudí k volebným urnám?
Už v prvom kole kandidovalo veľké množstvo plnohodnotných politických kandidátov, ktorí sú známi, či už to boli Peter Pellegrini, Štefan Harabin, Marian Kotleba, Krisztián Forró, Igor Matovič. V minulosti prezidentskí kandidáti Zuzana Čaputová, Robert Mistrík, Andrej Kiska si najskôr museli budovať znalosť v populácii. Až potom presviedčali ľudí, aby ich volili.
Teraz kandidáti vstupovali do volebného zápasu s takmer dokonalou znalosťou v populácii. Trochu musel dobiehať pán Korčok. Tým, že išlo o plnohodnotných politických kandidátov, mali relatívne jasnú politickú podporu. Pred piatimi rokmi sa o podpore pani Čaputovej dlho rokovalo. Teraz to bolo jasné od začiatku. Voliči vedeli, koho parlamentné strany podporujú, a teda ich to aj motivovalo ísť voliť.
Čo zafungovalo na voličov, že sa pomer síl otočil a Pellegrini dokázal stiahnuť náskok Korčoka z prvého kola a ešte ho aj navýšiť o vyše 160-tisíc hlasov?
V prvom kole bola jeho cieľová skupina viac rozdrobená tým, že časť voličov Smeru a SNS zobral Štefan Harabin. V druhom kole už k rozdrobenosti nedošlo. Keď si pozrieme pomer síl 53 percent pre Pellegriniho ku 47 percent pre Korčoka, je to zhruba pomer poslancov v parlamente. Lebo 79 poslancov koalície a 71 poslancov opozície je 53 ku 47 percent. To znamená, že rozdelenie hlasov je podobné, ako bolo pred polrokom v parlamentných voľbách. Obidva tábory ako keby do maxima dotiahli mobilizáciu.
Zavážilo, že na poslednú chvíľu vstúpili do kampane Robert Fico a Andrej Danko, ktorí sa na spoločnej tlačovej besede postavili za Pellegriniho?
Myslím si, že to bolo kľúčové. Hovoril som aj pred druhým kolom, že kým Pellegrini neaktivuje svojich koaličných partnerov, keďže ich voliči boli voliči Štefana Harabina, tak to bude chýbať do skladačky. Treba pripomenúť aj podporu na juhu Slovenska nielen zo strany Krisztiána Forróa, ale bolo aj výjazdové zasadnutie vlády v Galante. Peter Pellegrini išiel do Kráľovského Chlmca, kde má exposlanec Gyimesi svoje slovo. Napokon to boli tiež rozhovory s pánom Pellegrinim v maďarských médiách, ktoré majú relatívne veľký presah na Slovensko.
Hlas čoskoro zmení svojho predsedu. Prežije bez svojho otca zakladateľa a nezostane len nástrojom Pellegriniho na jeho ceste do Prezidentského paláca?
V minulosti to nebolo až takou tradíciou, možno s výnimkou KDH. Teraz to začína byť relatívne normálna vec oproti minulosti. Nechajme sa však prekvapiť. Odznelo, že otázku predsedu bude Hlas riešiť krátko predtým, ako Peter Pellegrini nastúpi do Prezidentského paláca, keď by mali mať snem. Asi sú na to pripravení. Bude to o budovaní stany, ale imidžový vplyv Pellegriniho na stranu zostane. On nezmizne.
Ak budú Hlas a Smer hovoriť k ľuďom v jednej politickej tónine, uživia sa na Slovensku dlhodobo dve sociálnodemokratické strany?
Uživili sa aj doteraz. Vidíme, že to fungovalo. Vytvorili spolu vládu, takže asi áno.
Aké okolnosti by mohli Pellegrinimu priať, aby bol v úrade desať rokov, teda dve volebné obdobia?
Nastavenie spoločnosti a jej rozdelenie by muselo byť zhruba rovnaké ako teraz. Tých päť rokov je veľmi dlhá perióda. Nevieme, aké bude vtedy rozloženie politických síl. Bude záležať aj na tom, či sa súčasnej parlamentnej a mimoparlamentnej opozícii podarí urobiť nejakú konsolidáciu. O tri roky a pár mesiacov budú parlamentné voľby. Už vtedy sa uvidí, či pôjde o súboj dvoch blokov alebo bude politická scéna roztrieštená. To mnoho napovie aj o prezidentských voľbách.
Ivan Korčok bol doteraz diplomat. Zrodil sa z neho v kampani a po prehratých voľbách počas volebnej noci politik, ktorý aj založí politickú stranu?
Ťažko to hodnotiť. Korčokovo sebavedomie po prvom kole prezidentských volieb narástlo. Bolo to vidieť v spôsobe komunikácie, išlo mu to lepšie. Svoje vyhlásenia po druhom kole v statusoch trochu korigoval, že bol pod vplyvom emócií. K svojej budúcnosti sa vyjadril zatiaľ nejasne. Hovoril, že treba, aby sa to rozdýchalo. Branislav Gröhling naznačil, že v SaS má dvere otvorené. Bude tiež záležať na tom, ako sa teraz rozhorí boj medzi opozičnými stranami, lebo doteraz v prezidentských voľbách ťahali za jeden povraz. Oddnes sú zase konkurenti v oslovovaní spoločnej cieľovej skupiny v nadchádzajúcich eurovoľbách. Až potom môžu uvažovať o nejakej konsolidácii.
Prijali by ľudia na Slovensku, keby Korčok založil novú stranu alebo skôr vstúpil už do niektorej fungujúcej strany alebo sa postavil na čelo zoskupenia viacerých existujúcich strán?
Aké je želanie ľudí, by bolo potrebné zmerať. Priznám sa, že sme to nemerali a asi to nikto ešte nestihol urobiť. Takže neviem.
Do parlamentných volieb je ďaleko. Nevyprchá voličských potenciál Korčoka za taký dlhý čas a čo by mal robiť, aby sa ne neho nezabudlo?
Nemal by zmiznúť z očí. To znamená, že ak teraz nebude o ňom dlho počuť, tak sa to prejaví. Jeho potenciál je daný pred ľuďmi a pred politickými stranami, ktoré by teoreticky mohol zjednocovať. Ak sa na dlhšie odmlčí, tak bude vyprchávať. Bolo to vidno aj pri štarte kampane. Kandidatúru ohlásil vlani na konci augusta. Aj mu vyskočili nejaké čísla, ale potom sa odmlčal, pretože nechcel vstupovať do kampane pred parlamentnými voľbami. Bolo vidieť, že potom to musel dobiehať.
Pellegrini hovoril, že chce pokoj a že sa pokúsi o zjednocovanie spoločnosti. Je to vôbec možné, ak v kampani bolo často počuť dva odlišné svety, ktoré sa len málokedy na niečom zhodli?
Určite má povinnosť sa o to pokúsiť. Tak ako každý prezident. Ale Slovensko je rozdelené hlbokým rezom. Otázka je, či tak nie je rozdelený celý svet a či to nebude nový normál. V budúcnosti to asi povedia nejakí historici.