Tetánia ako novodobá choroba mladých. Môžu za ňu stres aj život pod neustálym tlakom
Najskôr príde zvláštne tŕpnutie, potom búšenie srdca, závrat a pocit, že sa človek nemôže nadýchnuť. Niektorí ľudia v takej chvíli skončia na urgente s obavou, že sa deje niečo vážne.
Tetánia je novodobou chorobou prevažne mladých ľudí. Foto: seb_ra/Getty Images
Príčinou môže byť tetánia, stav, ktorý podľa odborníkov čoraz častejšie súvisí s tým, ako dnes žijeme – pod neustálym stresom, s nedostatkom spánku a vysokými nárokmi na seba.
Lekárka Lenka Josayová z Neurologickej kliniky Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice pre Štandard vysvetľuje, že tetánia je stav charakterizovaný zvýšenou nervovosvalovou dráždivosťou.
„Má dva základné klinické prejavy, a to akútny tetanický záchvat alebo celý rad nešpecifických klinických symptómov,“ uvádza s tým, že hlavnou príčinou býva nedostatok magnézia v tele, menej často aj vápnika či sodíka.
Tetánia však môže sprevádzať aj iné ochorenia, napríklad poruchy štítnej žľazy či prištítnych teliesok, ochorenia obličiek, nedostatok vitamínu D alebo poruchy centrálneho nervového systému. Objaviť sa môže aj v súvislosti s nadmerným užívaním alkoholu alebo ako nežiaduci účinok niektorých liekov.
O tetánii sa v súčasnosti hovorí aj ako o modernej civilizačnej chorobe, a to v súvislosti s jej nárastom v poslednom období.
„Príčinami sú zvýšený tlak a nároky v pracovnom prostredí, v rodine a v spoločnosti, čo vedie k dlhodobému permanentnému stresu. Ten je najvýznamnejším rizikovým faktorom rozvoja tetanického syndrómu,“ objasňuje Josayová.
Lenka Josayová. Foto: UNLP Košice
Tŕpnutie úst aj svalová slabosť
Choroba sa často neprejavuje iba typickým záchvatom, ale celým radom nešpecifických ťažkostí. Podľa slov neurologičky ide najčastejšie o tŕpnutie úst, jazyka a končatín, bolesti hlavy, závraty, svalovú slabosť, únavu, poruchy spánku a koncentrácie, bolesti či tlak na hrudníku, pocit nepravidelného rytmu srdca alebo jeho búšenie.
„Pridať sa môžu aj úzkosť, strach, pocit dychovej tiesne či tráviace ťažkosti vrátane problémov s prehĺtaním,“ dopĺňa.
Diagnózu neurogénnej tetánie väčšinou stanovuje neurológ na základe anamnézy a neurologického vyšetrenia. Pomôcť môže aj elektromyografické vyšetrenie, takzvaný test na tetániu, a vyšetrenie hladiny magnézia v krvi, erytrocytoch, prípadne v moči.
„Spozornieť je potrebné pri zvýšenej únave, ktorá už obmedzuje prácu a bežné aktivity,“ vraví Josayová. Ak človek upraví životosprávu a spánkový režim, no napriek tomu zostáva dlhodobo unavený a nevýkonný, je potrebné pátrať po príčine.
Tetanický záchvat môže vyzerať desivo
Ako ďalej približuje, tetanický záchvat je akútny stav, ktorý môže človeka poriadne vystrašiť. Jeho najťažšia forma sa prejavuje kŕčmi. Horné končatiny sú ohnuté v lakťoch a zápästiach, prsty zostávajú vystreté, dolné končatiny sú vystreté v kolenách a členkoch.
„Stav je veľmi nepríjemný, pacient je úzkostný a často si ho zamieňa s epileptickým záchvatom,“ vysvetľuje neurologička Josayová. Záchvat môže sprevádzať aj viacero ďalších príznakov, ktoré sú pre tetániu typické.
Pri hyperventilačnom tetanickom záchvate človek navyše zrýchlene a zhlboka dýcha a môžu sa objaviť aj problémy na úrovni srdca, napríklad bolesť na hrudníku. Pacient býva bledý, potí sa, môže byť zmätený a nepokojný.
„Tento stav je neškodný, avšak bez anamnézy a vyšetrenia je ťažko odlíšiteľný od závažných ochorení,“ upozorňuje lekárka.
Z jej skúseností pri prvom akútnom tetanickom záchvate väčšina pacientov vyhľadá lekársku pomoc a často skončí na urgentnom príjme. Po stanovení diagnózy sa však pacient môže naučiť záchvat zvládnuť aj sám.
Pri samotnom záchvate môže pomôcť spomalenie dýchania a sústredenie sa na pokojné dýchanie do brucha. Odborníčka odporúča aj spätné dýchanie do plastového vrecúška či užitie magnézia. „V ťažších prípadoch môže byť potrebné aj užitie sedatívnych liekov, tie však majú byť podávané na základe odporúčania lekára,“ upozorňuje.
Neustály tlak, obrazovky aj sociálne siete vytvárajú čoraz väčší stres
Tetanickým syndrómom sú podľa neurologičky najviac postihnutí mladí ľudia vo veku 20 až 30 rokov, pričom veková hranica sa v posledných rokoch znižuje.
„U mladých ľudí narastá permanentný stres a psychický tlak na dosiahnutie čo najlepšieho výkonu,“ vysvetľuje Josayová. K tomu sa pridáva nadmerný čas strávený pri obrazovkách počítačov a smartfónov, ktorý môže viesť k chronickým poruchám spánku a následne aj k narušeniu minerálovej rovnováhy.
Veľkú záťaž predstavuje podľa nej aj tlak sociálnych sietí. „Mladí ľudia sú na nich konfrontovaní so svojím vzhľadom, fotografie a videá často zobrazujú idealizovaný vzhľad, úspech a život. Môžu mať pocit, že nie sú dosť dobrí. Je prezentované, ako majú byť neustále šťastní, akoby to bola jediná správna emócia,“ vymenúva s dôvetkom, že čelia aj dezinformáciám, násilnému obsahu a nebezpečným výzvam.
Takýto tlak môže prispievať k rozvoju úzkostných či depresívnych porúch, pričom prvé príznaky môžu prichádzať postupne a nenápadne. K ťažkostiam sa pridávajú aj nepravidelné stravovanie, nezdravá životospráva či chyby v diétach.
Rizikovými faktormi sú podľa odborníčky aj nadmerná konzumácia alkoholu a kofeínu a v poslednom období i užívanie psychoaktívnych látok, ktoré sa dostáva aj do mladších vekových skupín.
Dá sa vyliečiť
Napriek hrozivo pôsobiacim príznakom neurologička vraví, že neurogénna tetánia nie je choroba. Ak však nie je podchytená, môže viesť k úzkostným stavom alebo iným psychickým ochoreniam.
Pri stanovení správnej diagnózy sa podľa jej slov príznaky tetánie môžu zmierniť natoľko, že pacient je bez ťažkostí.
„Pomáhajú dopĺňanie chýbajúcich minerálov a úprava životného štýlu, pri ťažších formách môže byť potrebná psychoterapia. Dôležitá je aj dôvera medzi pacientom a lekárom. Niektorí ľudia totiž svoje ťažkosti pripisujú neodhalenej chorobe a opakovane absolvujú rôzne vyšetrenia podľa toho, aké príznaky práve pociťujú,“ dodáva na záver odborníčka.
