Bunkre na juhu Slovenska zažili skutočný boj. Jeden zachraňuje skupina dobrovoľníkov

Po Mníchovskej zrade totiž musela prvá ČSR svoje hraničné územia prenechať Nemecku a Maďarsku, a s nimi sa v rukách nepriateľa ocitla väčšina týchto objektov bez toho, aby zažili skutočný boj. Až na jednu výnimku.

Prepadnutie okresu Feledince

Touto výnimkou je krátky lokálny vojenský konflikt na juhu stredného Slovenska, ktorý sa do histórie zapísal ako Prepadnutie okresu Feledince a je mu venovaný podrobný text na Wikipedii.

Feledincami sa vtedy nazývalo dnešné Jesenské (z maďarského názvu Feled) a táto obec bola v tom čase sídlom prihraničného okresu.

K prepadnutiu došlo 5. októbra 1938, teda už v čase po Mníchovskej zrade, keď Maďarsko vedelo, že do troch mesiacov mu južné oblasti ČSR tak či tak pripadnú.

V tejto atmosfére očakávania však podľa niektorých zdrojov dostal veliteľ maďarských vojsk v Miškovci rozkaz na pohotovosť svojho útvaru, ktorý si údajne svojvoľne interpretoval ako príkaz na útok a prekročenie hranice s ČSR.

Existujú však aj pramene, ktoré tvrdia, že akcia bola vopred plánovaná a jej cieľom bolo obsadenie železničnej trate a Rimavskej Soboty ako najväčšieho mesta v regióne. Nech to už bolo akokoľvek, útok bol napokon poznačený chaosom a zapojilo sa doň len okolo 500 maďarských vojakov.

Československé prihraničné vojenské oddiely na ich prienik takmer okamžite zareagovali a bol zastavený aj pomocou paľby z bunkrov. Po zhruba jednom dni bojov sa Maďari stiahli nazad na svoje vtedajšie územie.

Zostali iba dva

Ako bolo spomenuté, ropíkov bolo po celej ČSR vybudovaných okolo 10 000 a pri Jesenskom sa ich nachádzalo presne 64. Do dnešných čias sa však zachovali iba dva, z nich jeden priamo pri železničnej trati na okraji Jesenského.

Zrejme tomu vďačí za svoju dnešnú existenciu, pretože tieto bunkre boli po ovládnutí južných území maďarskou armádou intenzívne likvidované výbušninami. V prípade tohto však boli zrejme obavy, že výbuch poškodí železničnú trať, a tak zostal stáť.

Keďže bol postavený pri železničiarskom domčeku, jeho obyvatelia ho po skončení vojny využívali ako pivnicu a skladovali v ňom zemiaky.

Bunker im v roku 2002 dokonca zrejme zachránil život, keď sa pred stanicou v Jesenskom vykoľajil vlak a rútil sa priamo na železničný domček. Tesne pred ním sa však odrazil od železobetónového bunkra a dom minul asi o meter, ako sa píše v dobovom článku na Sme.sk.

Po smrti posledných nájomníkov zostal domček aj s ropíkom nevyužívaný. Zmenila to až skupina dobrovoľníkov, ktorí zhruba pred piatimi rokmi začali stavbu postupne opravovať a dopĺňať dobovým vybavením, ktoré získavali cez rôzne bazáre.

Konečným cieľom je vytvoriť v spolupráci so samosprávou v domčeku malé vojenské a železničné múzeum.

„Domček však stále nie je vysporiadaný, obec ho ešte nemá vo svojom vlastníctve. Zatiaľ patrí Železniciam Slovenskej republiky. Čo sa týka samotného bunkra, sme trochu v dileme, či ho ideme zvonka nejako ošetriť. Tým by však stratil svoju patinu,“ vysvetlil Ján Rešetár, jeden z troch nadšencov, ktorí bunker zachraňujú.

Aj v súčasnosti ropík príležitostne sprístupňujú verejnosti, napríklad počas jesenných akcií Svetlá nad bunkrami. Naposledy sa tak stalo v októbri 2023 po dlhšej prestávke, ktorá bola spôsobená aj pandémiou covidu-19.

Bunker je aktuálne v dobrom stave, podpísal sa však na ňom spomínaný náraz lokomotívy.

„Sú v ňom praskliny a počas nepriaznivého počasia zvykne navlhnúť. Určite sa to dá zaizolovať, podobne postupovali napríklad kolegovia z Gajár, ktorí rekonštruovali podobný objekt a urobili tam aj repliku pôvodnej výdrevy,“ povedal pre Banskobystrický Štandard nadšenec vojenskej histórie Pavol Škorvánek, ktorý počas poslednej akcie pre verejnosť zabezpečoval odborný výklad.

To, či zažil boje aj tento bunker v Jesenskom, nie je podľa neho isté. Opisy priebehu prepadnutia okresu Feledince tvrdia, že útočníci boli zastavení už v Širkovciach, teda dedine pred Jesenským, a priamo do tejto obce sa nedostali.

Na druhej strane však podľa Škorvánka existujú dobové fotografie, na ktorých vidieť na bunkri nejaké stopy boja.

„V každom prípade je to jedinečné miesto. Máloktorý podobný objekt má takéto zázemie, veľmi dobrý prístup a historické udalosti, ktoré sa naň viažu,“ zakončil Škorvánek.