RIMAVSKÁ SOBOTA – Odbornú činnosť, ale aj služby pre verejnosť poskytuje hvezdáreň v Rimavskej Sobote, ktorá je organizačnou súčasťou Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.
„Po odbornej stránke sa venujeme pozorovaniu fotosféry a zakresľovaniu fotosférických javov. Máme tiež dve celooblohové kamery, ktoré pozorujú atmosféru,“ uviedol pre Banskobystrický Štandard vedúci hvezdárne Karol Havrila, ktorý túto inštitúciu vedie druhý rok.
Jedna zo spomínaných dvoch kamier pribudla vo hvezdárni len asi pred dvoma mesiacmi. Ide o bolidovú kameru AMOS (All Sky Meteor System), čiže celooblohový meteorický systém. „Zaznamenáva vstupy menších telies do atmosféry z kozmického priestoru,“ vysvetlil Havrila.
Podobné kamery sa nachádzajú v rôznych hvezdárňach po celom svete. Ak sa padajúce teleso podarí zachytiť aspoň na dvoch z nich, astronómovia vedia zo získaných údajov vypočítať približné miesto dopadu, čo je dôležité pri hľadaní zvyškov týchto telies.
Zaujímavosťou je, že kamera je počas dňa skrytá v obale a automaticky sa vysúva, keď je Slnko zapadnuté šesť stupňov pod obzorom. Má však aj čidlá na vlhkosť, takže v prípade dažďa zostáva skrytá.
Druhú bolidovú kameru má hvezdáreň už dlhší čas. „Z nej sa každých 30 sekúnd prenáša záber na našu webovú stránku,“ doplnil vedúci s tým, že takto si záujemcovia o večerné pozorovanie môžu skontrolovať stav oblohy.
„Obidve kamery robia podobné pozorovania celej oblohy a prípadných meteorov. Jedna patrí českej skupine astronómov a táto nová je z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave,“ ozrejmil Havrila.
Hvezdáreň zabezpečuje tiež popularizačnú a kultúrno-výchovnú činnosť pre školy, ale i dospelých. Na tento účel má vo svojom areáli vybudovaný astropark, kde sa nachádza viacero zaujímavostí.
Ide napríklad o modely niektorých vesmírnych telies, viac typov slnečných hodín či veľkú cameru obscuru, do ktorej ľudia môžu vstúpiť. Podľa pracovníkov hvezdárne ide pravdepodobne o najväčšie zariadenie tohto druhu na Slovensku.
Rimavskosobotská hvezdáreň má v súčasnosti sedem zamestnancov. Okrem vedúceho sú to traja odborní pracovníci, jeden odborno-technický zamestnanec a jeden technik. Na odborné i laické pozorovania slúžia teleskopy v dvoch kupolách.
Hvezdáreň vznikla v roku 1975 len ako inštitúcia, keďže nemala vlastnú budovu. S výstavbou prevádzkovej budovy sa však začalo ešte v tom roku a o dva roky neskôr bola odovzdaná do užívania.
Rimavskosobotskú hvezdáreň navštívi podľa údajov ročne okolo päťtisíc návštevníkov, okrem iných príležitostí aj počas Dňa hvezdární a planetárií, ktorý býva na jar.