Danko bol štyri roky predsedom parlamentu. Popritom sníval o tom, že by raz mohol byť premiérom (bolo to po roku 2016, keď bola SNS skokanom volieb a druhou najsilnejšou vládnou stranou). Nakoniec kandidoval aj na prezidenta. Výsledok? Všetky tri najvyššie ústavné funkcie si vyskúša Pellegrini. Nie Danko.
To je jeden z dôvodov, prečo má Danko problém – osobný problém – práve s Pellegrinim.
Nie je to však hlavný dôvod.
Dankovi nejde len o naplnenie ambícií pri ústavných či vládnych funkciách (na ktoré po voľbách 2023 nedočiahol). Ide mu hlavne o udržanie pozície lídra SNS.
Voľby 2023 priniesli Dankovi dva problémy. Prvým bol pomerne nízky volebný výsledok strany. Je blízko pri piatich percentách. Čiže v rizikovej zóne.
Druhým bol úspech Tarabu, Šimkovičovej, Huliaka a ďalších „nezávislých postáv“, ktoré nie sú členmi strany. SNS vo voľbách získala z desiatich poslaneckých mandátov len jeden pre stranu. Ten Dankov.
V praxi to znamenalo, že Danko musel rýchlo zabudnúť na vládne kreslo. Ak by odišiel z parlamentu, SNS by nemala jediného vlastného poslanca. Namiesto Danka teda nastúpili do vlády Taraba so Šimkovičovou.
Kombinácia dvoch problémov Andreja Danka – nízkeho volebného zisku strany a pretlaku nezávislých spojencov SNS – nutne viedla k tomu, že pozícia predsedu SNS je labilná.
Ak SNS padne hlbšie pod päť percent a verejná podpora Tarabu porastie, v strane by to mohlo viesť ku kacírskym myšlienkam. Napríklad: či stranu neotvoriť novým posilám z ministerského klubu. A či spolu s tým nevymeniť vedenie…
Danko potrebuje vyššiu verejnú funkciu preto, aby si udržal tú stranícku. Pravidlá sú celkom jasné: líder koaličnej strany, ktorý nie je ministrom alebo aspoň predsedom parlamentu, je mediálne neviditeľný.
A líder, ktorý je mediálne neviditeľný, má nakročené k strate verejnej podpory pre svoju stranu. To by zas bolo spojené so stratou podpory predsedu vnútri SNS.
Preto sa Danko rozhodol kandidovať aj v prezidentských voľbách, aj v eurovoľbách. Potrebuje sa udržať v hre.
To sú však len dočasné riešenia. Trvalé východisko je inde.
Funkcia predsedu parlamentu je jedinou možnosťou, ako by sa Danko vedel udržať v parlamente – a zároveň by získal silný a viditeľný ústavný post.
Ak neuspeje, jeho pozícia vo vedení SNS bude nalomená. Buď mierne, alebo dosť. Podľa preferencií strany.
Úmerne s tým bude Danko čoraz viac nervózny a hlučný. A časom aj čoraz viac výbušný a rozbehnutý do koaličných kríz. Ako každý „líder“, ktorému ide o krk vo vlastnej strane… Napokon, nebolo to tak dávno, čo Danko pred kamerami pochovával koaličnnú dohodu (rok po voľbách, v auguste 2017). A to mala SNS po miernom úpadku volebné preferencie 10 percent.
Ak Fico tvrdí, že výmena na pozícii predsedu Národnej rady by bola pre jednotu koalície najlepším riešením, nie je to fráza. Je to presná diagnostika. Opis reality. A priamo z úst Dankovho mentálneho kouča.
