Video: Žilinská vodná slalomárka mieri na olympiádu v Paríži. Aké má ambície?

V tejto ankete si sa v kategórii dospelí umiestnila na druhom mieste. Čo na to hovoríš?

Veľmi si toto ocenenie vážim. O to viac, že to bola moja premiérová účasť na tomto podujatí. Aj keď už niekoľko rokov nebývam v Žiline, lebo sa musím pripravovať inde, kde sú lepšie podmienky na vodný slalom, tak sa sem rada vraciam. Rodné mesto, v ktorom mám svoju rodinu, zostáva mojou srdcovkou. Svoj športový príbeh som začala písať v Žilinskom klube vodákov.

Aké boli tvoje začiatky?

Pochádzam z Považského Chlmca, čo je mestská časť Žiliny. K vodnému slalomu som sa dostala ako žiačka základnej školy. Motivovali ma dve spolužiačky, ktoré sa tomuto športu venovali, pričom jedna z nich bývala na tej istej ulici ako ja.

Spomínam si, ako som sa raz tajne v starých teplákoch vytratila z domu na tréning. Spočiatku som sa dosť bála. Vôbec som netušila, ako sa drží pádlo, a ako sa sedí v lodi. Tréner musel držať kajak na špagátiku, aby ma prúd vody niekam neuniesol. Postupne som sa však všetko naučila a výkonnostne som začala napredovať.

V čom ti najviac pomohlo presťahovanie sa za lepšími podmienkami do Liptovského Mikuláša?

Na Liptov som odišla v mojich 16 rokoch a bolo to pre mňa veľkým prínosom. Vyrastala som pri elitných športovcoch, či už to bola Elena Kaliská, Michal Martikán, alebo ďalší. Ako členka reprezentácie, do ktorej som sa dostala ako 18-ročná, som mohla sledovať ich tréningy, proces prípravy a stravovanie. Bolo to pre mňa veľmi osožné a doteraz z toho ťažím. Momentálne žijem v Bratislave.

Dokázala si zažiariť v mládežníckej kategórii a potom aj medzi ženami. Aké najväčšie úspechy si vlani dosiahla?

Ak porovnám mládežnícku a ženskú kategóriu, tak je to diametrálne odlišné. Kedysi som mala jedného trénera a dnes je pri mne celý štáb ľudí, s ktorými spolupracujem. Myslím si, že spoločným úsilím sa nám veľa vecí podarilo.

Na minuloročných majstrovstvách sveta v Londýne sa mi splnil sen. Na trati, ktorá mi vyhovovala, som v mojej disciplíne K1 získala triple. Nielen striebornú medailu, ale aj olympijskú miestenku pre seba a ďalšie miesto na OH pre Slovensko. Vodný slalom ma stále veľmi baví, užívam si to.

Vlani si v K1 ešte vyhrala jedny preteky Svetového pohára a na ME si v kajak krose skončila piata. Budeš pod piatimi kruhmi štartovať v oboch disciplínach?

Áno, aj v K1, aj v kajak krose, čo je nová disciplína, v ktorej vidím veľký potenciál a priestor na zlepšovanie. V oboch sa pokúsim o čo najlepší výsledok, ale presadiť sa v silnej konkurencii nebude jednoduché. Na svoju druhú olympiádu v živote sa veľmi teším. Verím, že v Paríži dopadnem lepšie ako v Tokiu.

Na OH 2020, ktoré sa pre covid konali až v roku 2021, ťa limitovalo zranenie. O čo išlo?

Už na druhý deň počas prípravy na preteky som si zlomila palec na nohe. Bolo to bolestivé. Dokonca sme zvažovali, že ma niekto nahradí, ale napokon som so sebazaprením jazdila. V semifinále K1 som bola druhá a vo finálovej jazde som priebežne viedla, ale potom som minula jednu bránku a bolo po medailových nádejach. Mala som na viac ako na konečné 9. miesto. S odstupom času to, vzhľadom na tie okolnosti so zranením, hodnotím ako malé víťazstvo.

S akými cieľmi pocestuješ na OH 2024?

Do Paríža pôjdem skúsenejšia, silnejšia a vyspelejšia. Samozrejme, že bude potrebné vyladiť formu tak, aby kulminovala v pravý moment. No ani to nemusí stačiť, lebo vo vodnom slalome rozhoduje o úspechu viac faktorov.

Okrem toho sa už neraz stalo, že vyhral nie najkvalitnejší pretekár, ale ten, kto najlepšie zvládol psychický tlak. Mojím cieľom je na tohtoročnej olympiáde získať medailu.