Kríženci vlka a psa vo voľnej prírode? Výskum a fotopasce dali odborníkom jasnú odpoveď

SLOVENSKO – Znie to až neuveriteľne, ale je to realita. Po horách a lesoch pobehujú aj kríženci psa domáceho a vlka dravého. Dokazujú to výskumy a dokonca aj zábery z fotopascí. Odborne sa toto kríženie nazýva hybridizácia. Viac o takýchto „hybridoch“ porozprával Štefan Renčo zo Štátnej ochrany prírody SR.

Čo to vlastne hybridizácia je?

Pod pojmom hybrid vlka rozumieme výsledok hybridizácie – kríženia geneticky odlišných jedincov na úrovni druhu – teda vlka a psa, alebo vlka a kríženca. Dochádza k nemu spárením jedinca vlka a psa, alebo kríženca.

Ako a kedy k takémuto kríženiu môže prísť?

Kríženie vlka so psom je pomerne zriedkavý jav, pre ktorý musia byť splnené viaceré podmienky. Reprodukcia u vlka prebieha rozdielne než u psa.

Obdobie párenia vlkov v našich prírodných podmienkach pripadá na mesiace január až začiatok marca a po 63 dňoch gravidity sa narodia štence, pričom najneskoršie vrhy pripadajú na prvú polovicu mája. Vlčica je receptívna, teda oplodnenia schopná 5 až 7, v priemere 6 dní, čo je v porovnaní so sukou psa, u ktorej trvá honcovanie až 21 dní, pomerne krátke obdobie.

U samcov je to iné?

Veľký rozdiel je medzi samcom vlka a psa. U vlka prebieha spermatogenéza počas už spomenutých zimných mesiacov, teda asi 2 mesiace, ale pes je schopný oplodniť samicu v priebehu celého roka. Tieto rozdiely v reprodukčnej fyziológii obidvoch druhov musia byť prekonané, ak má dôjsť k úspešnému splodeniu potomstva.

To znamená, že buď domáci pes sa práve v krátkom čase receptivity vlčice musí dostať k nej, alebo samec vlka sa musí dostať k honcujúcej sa suke domáceho psa.

Ďalšou prekážkou kríženia je spoločenský spôsob života a hierarchia vlkov. V jednej svorke sa môže vyskytovať viacero vlčíc, ale ak ide o ucelenú rodinnú jednotku, tak alfa vlčica nepripustí k páreniu ostatné. Pári sa iba alfa pár.

Môže sa dostať k takejto alfa samici domáci pes?

Je ťažko predstaviteľné, aby sa za takýchto okolností dostal k vlčici domáci pes, ktorého členovia vlčej svorky takmer za každých okolností pokladajú za korisť a zabijú ho. Musela by to byť situácia, keď sa osamelá vlčica, ktorá stratila spoludruhov stretne so psom v čase jej párenia.

Iný scenár je, že sučka domáceho psa v čase honcovania niekde v lese stretne vlka samca a dôjde k páreniu. Treba tiež spomenúť fakt, že na Slovensku máme v prírode málo túlavých (závislých na ľuďoch) alebo zdivených psov (nezávislých na ľuďoch), ktorí by mohli prísť do styku s vlkmi.

Tieto rozdiely, ktoré som opísal vyššie, potvrdila aj najnovšia štúdia zameraná na hybridizáciu vlka a psa na Slovensku (Bolfíková a kol. 2024). V tejto štúdii sa s využitím mikrosatelitov zisťovalo, či u nás máme krížencov alebo nie.

Konštatovalo sa, že na území Slovenska nemáme významný génový tok medzi vlkom a psom. Štúdium hybridizácie s použitím mikrosatelitov je obťažné, preto vhodnejšie by bolo použiť genomické metódy.    

  

Vyskytujú sa takíto kríženci na Slovensku?

Na Slovensku sa zatiaľ, aj na základe posledných analýz DNA, hybridný jedinec vlka nepotvrdil, avšak musím dodať, že to neznamená, že na Slovensku už nejakého hybridného jedinca vlka nemáme.

A čo zahraničie?

Výskum však dokázal, že ku nám prenikajú z Poľska jedince vlka zo stredoeurópskej nížinnej populácie. Genetická analýza stupňa hybridizácie a samotné zisťovanie hybridov nie je jednoduché a vyžaduje zložitejšie analýzy na úrovni genómu.

Známy je prípad z Poľska, kde poľovníci na základe videosekvencií z fotopascí vytvorili film, kde vidno, že alfa samica bola suka stredne veľkého psa a vo svorke fungovala spoločne s ďalšími 3-4 vlkmi. Tento prípad však ešte neznamená, že došlo ku kríženiu a odchovaniu hybridného potomstva.

Ďalší prípad je známy z Rumunska, kde na základe analýz DNA identifikovali 48 jedincov z toho 27 samcov, 20 samíc a jedného hybridného potomka vlka a psa.

Má na to vplyv, ak sa v danej lokalite pohybuje viacero túlavých psov?

Áno. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kríženci sa nachádzajú hlavne tam, kde sa vyskytuje veľký počet túlavých psov, ako sú napríklad Ukrajina, Rumunsko (Karpatská populácia), krajiny Balkánu (Balkánska populácia), Taliansko (Talianska populácia) a pod.

Celkovo sa vo svete sa takíto kríženci nachádzajú napríklad v Iráne, Mongolsku a Pakistane (Ázia), v Európe ešte v Španielsku a na severe Európy (Fínsko). Čo sa týka hybridizácie šeliem je na Slovensku na tom najhoršie mačka divá, ktorých krížencov sa v prírode nachádza veľké množstvo. 

Ako vyzerá takýto kríženec, aké dedí vlastnosti?

Kríženci vlka a psa sú spravidla vzhľadovo odlišní od vlka už v prvej generácii. Vlky v karpatskej populácii majú farebnú aberáciu od svetlej až po tmavú. Pre karpatské vlky je typický pozdĺžny čierny pás na predných nohách, ktorý sa pri krížení so psom hneď v nasledujúcej generácii stráca.

Kríženci majú často ovisnuté uši alebo špičky uší a vytočený chvost dohora. Ak posudzujeme povahové vlastnosti krížencov z hľadiska ovládateľnosti, cvičiteľnosti alebo použitia pre rôzne potreby ľudí, tak ide o jedincov v mnohom odlišných od predstavy o dobrom psovi.

A čo úmyselné kríženia vlka a psa?

Úmyselné kríženie vlka a psa sa neodporúča, pretože neprináša nič užitočné. Vyšľachtenie plemena československý ovčiak (vlk a pes) malo prispieť k zlepšeniu fyzických vlastností nemeckého ovčiaka, ale povahovo ide o zvieratá, ktoré sa v službách pre človeka ani zďaleka nevyrovnajú známym plemenám služobných psov. 

Dedenie vlastností je veľmi zložitá otázka a vyžaduje dlhodobý genetický výskum. Genetickému výskumu psov a psovitých druhov sa na Slovensku venuje napríklad Doc. Radoslav Židek.

Je to problém pre populáciu vlkov?

V každom prípade je hybridizácia problém, pretože je našou snahou zachovať jedinečnú genetickú líniu karpatskej populácie vlka a každé kríženie je nežiaduce. Našou snahou by malo byť v prvom rade takýchto krížencov – ak sa vyskytnú, z populácie čím skôr odstrániť.

Ďalším cieľom by mala byť eliminácia túlavých psov voľne sa pohybujúcich po krajine. Hybridizácia vlkov so psami ohrozuje genetickú integritu populácií vlka (Randi et al. 2014).

Jedným z potenciálnych rizík spojených s hybridizáciou je možný prienik domestikovaných variantov genómu do vlčej populácie, čo by malo za následok narušenie vlčích adaptácií a mohlo by to viesť k ohrozeniu existencie druhu (Rhymer & Simberloff, 1996).

Sú takéto krížence v prírode nebezpečné pre ľudí?

Za obdobie rokov 2002 až 2020 sa na celom svete vie o 491 doložených útokoch vlka na človeka. 67 z nich bol jednoduchý útok predátora (deväť z nich skončilo smrťou človeka), 382 útokov bolo spojených s besnotou (z nich bolo 14 smrteľných) a 42 útokov vyprovokovaných ľuďmi, pričom tri z nich skončili smrteľne (Linnell a kol. 2021).

Na Slovensku zatiaľ nemáme prípad napadnutia človeka vlkom. Prirodzené správanie vlka je také, že sa ľudí bojí a vyhýba sa stretu s človekom. V poslednom čase ale zaznamenávame zmenu správania u vlkov, zníženú plachosť. Zvieratá sa častejšie približujú k ľudským obydliam a to aj v denných hodinách.

Kríženec vlka so psom by mohol vykazovať známky zníženej plachosti a približoval by sa k ľuďom. V dôsledku hybridizácie môže dôjsť k zníženiu plachosti a k nárastu agresívneho správania a zvýšenej predácii na hospodárske zvieratá (Randi 2011).

Predstavuje teda vlk pre človeka nebezpečenstvo?

Zo skúseností vieme, že hoci vlk spôsobuje škody na hospodárskych zvieratách a voľne žijúcej zveri, pre človeka hrozbu nepredstavuje. Vzhľadom na narastajúce škody na hospodárskych zvieratách, ako aj rozširovanie areálu vlka, by bolo možno potrebné zvážiť aj aktívny manažment vlka na Slovensku, ktorý by sa však mal realizovať za presne stanovených podmienok, ako sú adresnosť a cielenosť.

Na záver by som chcel uviesť fakt, že o správaní vlkov, ako aj o nich samotných, vieme naozaj veľmi málo a preto je potrebný na Slovensku systematický a permanentný výskum tejto prekrásnej a inteligentnej šelmy.