„Mnohých cirkevných predstaviteľov na západe odpudzuje myšlienka postaviť sa proti svetu. Snívajú o tom, že ich svet bude milovať; stratili túžbu byť znamením protirečenia,“ sťažoval sa rodený Guinejčan kamerunským biskupom.
Nenápadný tekutý ateizmus
Hoci problém sa vo svojej podstate nezmenil, jeho forma zaznamenala inováciu: „Verím, že cirkev našej doby je vystavená pokušeniu ateizmu. Nie je to však intelektuálny ateizmus, ale ten jemný a nebezpečný stav ducha: tekutý a praktický ateizmus. Práve tento druhý je nebezpečnou chorobou, aj keď sa jej počiatočné príznaky zdajú byť neškodné.“
Podľa kardinála sa tento tekutý ateizmus dostal do žíl dnešnej kultúry a nenápadne v nich koluje. „Nikdy nevysloví svoje meno, ale infiltruje sa do všetkého, dokonca aj do cirkevnej reči. Jeho prvým účinkom je určitá letargia viery. Otupuje našu schopnosť reagovať, rozpoznať chyby a nebezpečenstvá; rozšírilo sa to po celej cirkvi,“ upozornil kardinál.
V praxi sa tento tekutý a praktický ateizmus prejavuje hľadaním „kompromisu medzi pravdou a lžami. Toto je najväčšie pokušenie našej doby." Podľa kardinála máme všetci svoj podiel viny na šírení tohto vírusu, ktorý napadol našu vieru. Jeho výsledkom je naša dvojtvárnosť. „Slávime náboženské obrady, ale v skutočnosti žijeme ako pohania a neveriaci,“ poukázal na symptómy kardinál, pričom sa súčasne snažil odhaliť aj ich príčiny: „Tekutý a praktický ateizmus sa živí všetkými našimi malými slabosťami, všetkými našimi kapituláciami a kompromismi, našimi klamstvami.“
