Päť vecí, ktoré by mal vedieť každý Košičan

1.

V aký deň sa každoročne koná Medzinárodný maratón mieru. Toto nevedieť, neviem, ako by som sa mohol Košičanom zvať. Veď naozaj, košický maratón je azda náš najväčší poklad, hádam aj cennejší ako samotný Košický zlatý poklad, ktorý má už sám osebe nevyčísliteľnú hodnotu. Skrátka a dobre, ak sa v tvojom meste koná najstarší maratón v Európe a tretí najstarší na svete, tak aj keď je tvoj bežecký rekord šprint k sporáku, aby ti nevykypelo, vedieť, že sa koná každú prvú októbrovú nedeľu, je tvojou povinnosťou.

Alebo vráť titul. Pýtaš sa aký? Predsa titul Košičan. Áno, je to titul.

2.

Čo je VKV. Takto, čo je VKV vie každý, kto nejaký čas v našom meste pobudne, ale iba Košičania vedia, že to má aj pomenovanie. VKV je totiž lokálny meteorologický jav vyplývajúci z geografickej polohy mesta Košice, ktoré sa nachádza v Košickej kotline, cez ktorú (najmä zo severu) fúka vietor. Ale nie vietor hocijaký, je to často vetrisko nepríjemný, iritujúci, na nervy idúci, vonkajšie aktivity – ak už nie znemožňujúci, tak aspoň negatívne ovplyvňujúci. A preto je VKV skratka pomenovania Veľký košický vietor. Áno, viem, nie je to „veľký“, je to omnoho jadernejšie slovko, ale tu sme pri žatve (slušne povedané – neotravujte).

Niekedy na jeseň sa však stane, že VKV ustane aj na niekoľko týždňov. Za normálnych okolností je to úžasné, problém však nastane, keď synovi na meniny kúpite šarkana práve na začiatku tejto veternej prestávky. A potom sa stane, že šarkan skončí presne nulakrát použitý v ktovieakom zákutí jednej z mnohých škatúľ a skríň. No nič, idem ho pohľadať…

3.

Čo je Biely dom. Ale nie ten americký, ten náš. Samozrejme, každý Košičan vie (neverím, že nevie), že je to miestne označenie Magistrátu mesta Košice, ktoré mu prischlo prakticky hneď v momente, ako zaschla rovnomenná farba na jeho fasáde.

Inak na tomto príklade krásne a zreteľne vidno, ako popredu sme pred Bratislavou. Zatiaľ čo oni majú iba Primaciálny palác, my máme Biely dom.

4.

V tomto bode sa tak trochu obávam, či nechcem od Košičanov až tak veľa. Ale akokoľvek si to v hlave premieľam, vždy mi nakoniec výjde, že nie. Ide o to, či my, Košičania, vieme, ako sa v skutočnosti volá náš zimný štadión. A nie, nemyslím teraz názov Steel Aréna.

To je len časť pravdy, tá menšia. Veď, keď sme schopní držať v hlave fakt, že bratislavský zimák a stánok „arcinepriateľa“ Slovanu Bratislava sa volá po legendárnom krasokorčuliarovi Ondrejovi Nepelovi, hádam nám nebude zaťažko napratať tam aj informáciu, že ten náš nesie meno po skvelom hokejovom útočníkovi a prvom slovenskom majstrovi sveta Ladislavovi Trojákovi, ktorý ako tridsaťštyriročný tragicky zahynul pri páde lietadla nad kanálom La Manche.

5.

Ako vyzerá najkrajšie divadlo na Slovensku, čiže Historická budova Národného divadla Košice, zvnútra. Tento bod tu rozhodne nie je zo zištných a už vôbec nie ješitných dôvodov. Je tu preto, lebo Košičania sú kultúrni ľudia, aj keď to niektorí dokážu veľmi zdatne maskovať.

V poslednom čase sa o kultúre hovorí, alebo teda skôr kričí, pomerne veľa. A tie hlasy sú, povedal by som, takmer až apokalyptické. Keby k nám dnes zavítal totálne neinformovaný mimozemšťan a zahĺbil by sa do fatálnych výziev určitých skupín, ľahko by mohol nadobudnúť pocit, že krajina, do ktorej ho poslali na pozemské výzvedy, je odkázaná na primitívnu existenciu formou jednorozmerného prežívania bez akejkoľvek pridanej hodnoty.

Vy a ja, teda my, Košičania, nijakí mimozemšťania však nie sme, aj keď teda pochádzame z planéty názvom veľmi podobnej planéte opíc. Preto sa návštevou nášho divadla môžete kedykoľvek presvedčiť na vlastné zmysly, že kultúra žije a aj žiť bude. A že sa to dá aj bez „neomalenej“ pokrokovosti za každú cenu.