Ukrajinská vojna a obchodovanie so suverenitou Slovenska

Novou zámienkou na ďalšiu centralizáciu EÚ, a súčasne na odobratie ďalšej suverenity národným štátom, je dnes pre Ursulu von der Leyen a EPP ukrajinská vojna. Píše Milan Krajniak, líder kandidátky Kresťanskej únie v eurovoľbách.

Som presvedčený, že v niektorých veciach by mala byť na Slovensku absolútna zhoda. Jednou z nich by malo byť zachovanie suverenity Slovenska, čo v súčasnom kontexte znamená zachovanie slovenského práva veta v EÚ vo všetkých oblastiach, kde ho ešte máme. Znamená to tiež, že členovia slovenskej vlády hlasujúci v Bruseli na Radách ministrov nebudú súhlasiť so žiadnym ďalším odovzdaním našich právomocí v prospech EÚ.

Z toho však vyplýva niekoľko dôležitých záverov.

Prvým je, že slovenskí politickí reprezentanti musia mať dostatočnú kompetentnosť a predvídavosť, aby dokázali opakované útoky na suverenitu národných štátov EÚ vnímať a odmietnuť. Najväčšiu stratu suverenity Slovenska po vstupe do EÚ totiž odsúhlasili dnešní najväčší “suverenisti”. Bola to práve vláda Roberta Fica, spolu so Štefanom Harabinom a SNS, ktorí v Bruseli schválili a na Slovensku odhlasovali Lisabonskú zmluvu. Túto zmluvu podporovali aj vtedy opozičné strany KDH a SDKÚ. Práve vinou Lisabonskej zmluvy nás môžu v EÚ prehlasovať, pretože sme prišli o právo veta – okrem bezpečnostných otázok, zahraničnej politiky a daní. 

V NR SR bolo vtedy iba 5 poslancov, ktorí hlasovali proti Lisabonskej zmluve: Vladimír Palko, Pavol Minárik, František Mikloško, Rudolf Bauer a Peter Gabura. Robert Fico sa vtedy vysmieval námietkam, ktoré kritizovali stratu slovenskej suverenity. Darmo ho tí predvídavejší varovali podobne, ako filmového hrdinu Jaromíra z filmu Vesničko má středisková: “To neděláš dobře s tou sirkou Jaromíre, že ji strkáš zpátky do krabičky. Jednou se ti to vymstí.” 

Netrvalo to príliš dlho a ministrov Ficovej vlády prehlasovali v Bruseli v otázke migračnej krízy a povinných kvót. A odvtedy nás prehlasovali v dôležitých otázkach ešte veľakrát. Že dnes Robert Fico zmenil názor, to je Slovenskej republike málo platné. Lisabonskú zmluvu už dnes nikto nezruší.

Aj preto je druhým záverom varovanie, že v otázke slovenskej suverenity sa stačí pomýliť raz a veci sa už nedajú napraviť. Stačí keď slovenský politik v Bruseli raz zlyhá, odsúhlasí alebo nezavetuje niečo dôležité, a už nikdy nebudeme vedieť v tejto oblasti zatlačiť “džina” väčšinového hlasovania naspäť do fľaše. Takýchto “džinov” väčšinového hlasovania sú v Bruseli nachystané stovky. Ako to povedal bývalý predseda Európskej komisie Juncker, eurofederalisti postupujú salámovou metódou. Zatlačia, ak si to nikto nevšimne, idú ďalej až dovtedy, keď sa to nedá vrátiť späť. Ak je odpor veľký, cúvnu a vyskúšajú to inak. Kto na túto bruselskú realitu nie je pripravený, skôr alebo neskôr nejakých džinov vypustí.

Tretím záverom je poznanie, že presadzovatelia európskeho superštátu zneužijú na posilnenie Bruselu a oslabenie suverenity národných štátov každú krízu. Takto zneužili grécky bankrot, zadlženie bánk, migračnú krízu aj covid. Dnes sa snažia zneužiť na oslabenie suverenity vojnu na Ukrajine. Prečo?

Európska komisia na čele s Ursulou van der Leyen v posledných piatich rokoch absolútne zlyhala v bránení masovej nelegálnej migrácii do Európy. Zlyhala v posilnení konkurencieschopnosti európskej ekonomiky. Presadzovaním nezmyslov v Greeen deale takmer zničili európsky automobilový priemysel a poľnohospodárstvo. Tu už nevedia tlačiť ďalej na pílu pod zámienkou, že ochrana životného prostredia je predsa celoeurópsky problém. Dokonca zaradili spiatočku. Ursula van der Leyen opätovne kandiduje za EPP (Európsku ľudovú stranu, ktorej členmi sú za Slovensko KDH, hnutie Slovensko a Demokrati) na predsedníčku Komisie s tým, že treba prehodnotiť Green deal a zastaviť masovú nelegálnu migráciu! 

Je to výsmech…

Novou zámienkou na ďalšiu centralizáciu EÚ, a súčasne na odobratie ďalšej suverenity národným štátom, je dnes pre Ursulu von der Leyen a EPP ukrajinská vojna. Podmienka na povolebnú spoluprácu s EPP je iba jedna jediná – správny postoj k ukrajinskej vojne. K tomu, samozrejme, patrí ochota neprotestovať proti väčšinovým hlasovaniam v oblasti zahraničnej politiky. A výmenou za to je ochotná EPP sľúbiť, že vypúšťanie ďalších džinov v oblasti Green dealu a migrácie na chvíľu pozastaví.

Naivita slovenských politických reprezentantov v európskych otázkach ma nikdy neprestane prekvapovať. Ak niekto tvrdí, určite v dobrej viere, že EPP dnes ide dobrým smerom, lebo je ochotná skorigovať najväčšie hlúposti v Green deale, potom nevie, akú hru dnes EPP na čele s Ursulou von der Leyen hrá. Tá hra je stále taká istá, ako ju pomenoval bývalý predseda Komisie Juncker: Zatlačíme. Keď bude odpor príliš veľký, cúvneme a skúsime to inak. S Green dealom to už dnes ďalej nejde, tak to skúsme s Ukrajinou.

Dnes tlačia presadzovatelia európskeho štátu pod zámienkou ukrajinskej vojny na ďalšiu centralizáciu v rozhodovaní o zahraničnej politike. Progresívci, socialisti a liberáli nadšene aplaudujú. Mnohí ľudovci a kresťanskí demokrati pri tom, žiaľ, asistujú. Pod zámienkou, že o tom treba diskutovať. O čom chcú diskutovať?

Ak niekto pripúšťa diskusiu o vzdaní sa práva veta v zahraničnej politike, potom vlastne s našou suverenitou obchoduje: “Diskutujme o tom, čo za to?” Akoby existovalo niečo, čo dokáže vyvážiť stratu svojprávnosti rozhodovať o vlastnom osude. Buď Slovenská republika suverenitu v oblasti zahraničnej politiky má, alebo ju nemá. Ak vypustíme “džina” vačšinového hlasovania z fľaše von a vzdáme sa práva veta v zahraničnej politike, potom sa staneme iba eurovúckou. Suverenity v tejto otázke sa preto nesmieme vzdať. Komu je toto jasné, ten nemá o čom diskutovať.

Slovenská republika je pod veľkým tlakom progresívnych aktivistov, ktorí chcú presadiť LGBTI, genderovú a transgenderovú agendu cez Brusel. Každé oslabenie slovenskej suverenity v akejkoľvek oblasti oslabuje našu vyjednávaciu pozíciu voči západnej Európe aj v hodnotových otázkach. V tejto hre sa hrá na viacerých frontoch súčasne. Nebuďme preto naivní a nenechajme sa krátkodobým pozastavením tlaku v Green deale a migrácii učičíkať.

Hydepark slúži na slobodnú výmenu názorov pre politikov, kandidátov, akademikov či vysokých štátnych úradníkov. Názory nemusia vyjadrovať stanoviská redakcie.