Lacná kampaň z magistrátu cyklotrase na nábreží body nezískala

Radnica na sviatok práce vytiahla súťaž o „fantastické tričká“ pre tých cyklistov, ktorí sa odfotia na cyklotrase na Vajanského nábreží. Výsledok agitky absolútne nesúvisiacej so štátnym sviatkom pripomenul výrok ruského premiéra Viktora Černomyrdina „Chceli sme to najlepšie, ale dopadlo to ako vždy“.

Na Facebookovom profile Bratislava – hlavné mesto SR vyšla vo sviatočné ráno o pol ôsmej výzva s úderným názvom „Na prvého mája, bicykel a my dvaja!“, ktorej účelom bolo, aby sa ideologicky uvedomelí Bratislavčania posadili na bicykle a odfotili sa na cyklotrase na Vajanského nábreží. Fotku mali uverejniť priamo v komentároch pod príspevkom a zaradiť sa tak do súťaže, alebo ako to nazvať, o dve „fantastické tričká“ s motívom fontány na Námestí slobody.

Nádhera. Takto krásne spojiť dva z najkontroverznejších bratislavských projektov mohlo napadnúť len ľudí na magistráte. Najzbytočnejšia cyklotrasa na svete za takmer 700-tisíc v spojení s predraženou rekonštrukciou fontány a jej okolia s takmer šesťmiliónovou cenovkou, to predsa nemôže dopadnúť inak, ako úspechom. Možno dokonca lepšie ako prvomájový sprievod!

A veru aj dopadlo. Do súťaže, alebo ako to nazvať, (keďže magistrát avizoval, že vyberať víťazov bude podľa nezistených kritérií nejaký anonym spoza počítača na Primaciálnom námestí) sa nakoniec zapojilo päť ľudí. Štyria cyklisti a jeden humorista, ktorý zverejnil fotku zápchy pri Zuckermandli.

Ono je vlastne dobre, že to takto dopadlo. Na magistráte majú už dlhšie pocit, že sú na čele s primátorom akousi „superstar“ a že všetko čo vypustia, sa zákonite musí pretaviť v lajky a srdiečka. Lenže realita je trošku inde, aj primátor už na stretnutiach s obyvateľmi zistil, že vyblednuté oranžové bodky ako pripomienky planých sľubov málokoho zaujímajú a mal by sa viac venovať reálnym problémom mesta. Najmä ak chce od ľudí, aby mu platili každých pár rokov vyššie a vyššie dane.

A že tulipánikmi, ktoré kvitnú mesiac a potom to zabalia, či megatrolejbusmi nemôže donekonečna prekrývať nastavený magistrátny socializmus. Obzvlášť, keď ešte aj fotografie tých štyroch cyklistov ukazujú, aká zúfalo nevyťažená je cyklotrasa na nábreží v porovnaní s automobilmi, ktorým ukrojené pruhy jednoducho chýbajú, dokonca aj vo sviatok. 

A keď sa na konci dňa celý ten magistrátny aktivistický naratív spolu s reálnymi ekonomickými výsledkami sformujú do celistvého obrazu, vidíme jeden veľký vtip. Ako ten spred roku 1989, keď na prvomájovom sprievode v prvom rade niesli súdruhovia písmená, vytvárajúce tesný nápis: VŠE CO MÁME, PRO MÍR DÁME a zozadu im iný súdruh vraví: „Ta soudružka, s tím „Í“, ne že se ztratí, jako posledně!“

Neviem ako vy, ale ja mám pocit, akoby to “Í“ opustilo magistrátny sprievod už pred poslednou päťročnicou.