Laserová mágia oslnila Bratislavu. Jarre zahral publiku na tú najcitlivejšiu strunu

Areál bratislavskej Incheby bol kúsok pred deviatou hodinou večer už úplne plný. Odhadom okolo 30- až 35-tisíc nadšených divákov.

Nikto z nich ale nevedel, čo Jarre u nás zahrá, ako bude koncert ladiť a kam sa divák až dostane. V publiku ste mohli stretnúť ľudí od 7 do aspoň 77 rokov a každý z nich mal svoje očakávania.

Jarre hrá totiž tak elektro, ako aj techno, ambientnú hudbu, synth pop-rock, alebo vyslovene kozmickú hudbu. Každý z 22 radových albumov je iný, inak zvláštny a pôsobivý. Čo budeme počuť?

Slnko práve zapadalo a ďalšie stovky divákov sa zhromaždili aj na Hlavnom námestí, kde bol priamy prenos koncertu na STV2 uvádzaný na veľkom plátne.

Ľudia tam pomocou skrytej mágie mnohých televíznych kamier získavali o dosť komplexnejší pohľad na akciu ako spopod obrieho pódia , priamo z davu na koncerte. Elektronický mág J. M. Jarre potreboval pre svoju multimediálnu obriu šou, ktorá sa na parkovisku Incheby pripravovala týždeň, hlavne poriadnu tmu.

Zapojil do nej cielene a celkom prirodzene nielen stovky svetiel a desiatky laserov, ale aj viaceré veľké obrazovky.

Ako projekčné plátno a „kulisy“ koncertu dobre poslúžili aj blízke budovy Aupark Tower či Most SNP. Ten bol počas koncertu vzhľadom na bezpečnosť radšej pre dopravu uzavretý. Poslúžil totiž aj na odpaľovanie veľkej časti pyrotechnickej šou, ktorá niektoré časti koncertu kongeniálne sprevádzala a privádzala divákov do úžasu.

Jarre chcel pôvodne spraviť koncert priamo na Moste SNP, no z bezpečnostných dôvodov bolo za miesto šou radšej vybraté parkovisko Incheby.

Obrie pódium s dvoma vežami, doteraz suverénne najvyššie, aké kedy na Slovensku bolo postavené, sa stalo arénou viac ako dvojhodinového súvislého koncertu, ktorý vstúpil na Slovensku do dejín.

Určite aj tým, akú technickú, zvukovú a obrazovú dokonalosť priniesol. Obrazy, lasery, drony, projekcie, ohňostroje a hudba. Toto všetko bolo premiešané do dych berúceho konceptu, ktorý začal odpočítavaním.

Tak ako pri štarte kozmickej rakety, presne tak na sekundy a minúty bola pri šou zladená a prepojená vizuálna zložka s hudbou.

Jean-Michel je jedinečným držiteľom štyroch zápisov v Guinessovej knihe a má na konte najväčší dodnes uskutočnený koncert sveta. V Moskve sa na jeho koncerte zabávalo viac ako 3,5 milióna ľudí.

Počas tohto koncertu sa spojil hudobník naživo aj s vesmírnou stanicou MIR, odkiaľ ho kozmonauti srdečne pozdravili. Jarre zatiaľ nekoncertoval len na Antarktíde a v Austrálii, inak svoju nadčasovú muziku, ktorá občas znie ako z iného sveta, už predstavil miliónom fanúšikov na všetkých kontinentoch.

A vždy to bola šou, ktorá sa stala istým spôsobom prelomovou, keďže tento umelec používa rád a často tie najnovšie výdobytky techniky, ktoré organicky včleňuje do svojich koncertov.

Podobne veľkolepú šou si vo svojom čase mohla dovoliť iba britská skupina Pink Floyd, ktorá však svoje koncerty usporadúvala len občas.

Keď po prvej skladbe Jean po slovensky nadšených divákov pozdravil „Dobrý večer, Bratislava“, všetci už vedeli, že je to konečne tu.

Skladby, ktoré zneli v tej kvalite ako zo CD boli často notoricky známe. Veď znejú desiatky rokov nielen z rádií, ale aj ako „podmaz“ k niektorým dokumentom o prírode, vesmíre či našej planéte.

Nadšení diváci zo Slovenska, Čiech, Maďarska a Rakúska si hneď úvodom vypočuli skladbu Oxygene, pt. 4, ale aj skladby zo štvrtého Jarreho štúdiového albumu Equinoxe z roku 1978, ako aj z posledného albumu Oxymore. Srdce účastníkov občas pracovalo v rytme dunivých basov, ktoré každému rozkmitali bránicu.

Je škoda, že šou bola chvíľami tak trošku techno-diskotékou a Jarre neponúkol aj iné, možno trošku komerčnejšie kúsky zo svojej širokej tvorby.

Ako povedzme skladby z albumu Zoolook (1984), kde hrala aj ďalšia slávna účastníčka festivalu Starmus, americká hudobníčka a performerka Laurie Anderson. No napriek tomu sa našli stovky ľudí, ktorí celý koncert odtancovali aj so svojimi školopovinnými deťmi.

Jedným z vrcholov koncertu bola pôsobivá pasáž, keď sa zapojila do šou aj dychová sekcia Slovenskej filharmónie ako aj jej Spevácky zbor. Skvelá súhra, nadšení muzikanti, ako aj samotný Jarre, ktorý takto priniesol do svojej hudby novú, životodarnú, slovanskú silu.

Druhým veľmi silným a ešte viac očakávaným momentom v presnej polovici koncertu bol príchod astrofyzika a gitaristu legendárnej kapely Queen – Briana Maya.

Brian pôsobil veľmi uvážlivo a sústredene. Pri svojom virtuóznom sóle využíval naplno „čarovné mašinky“ ako aj gitarový syntetizátor, a tak jeho improvizácia chvíľami znela, akoby si prizval na pódium ďalších dvoch troch „neviditeľných“ gitaristov, ktorí spolu s nimi tvrdili muziku. Skvelý výkon, hoci prikrátky.

Malým politicko-hudobným prekvapením bolo, keď Jean-Michel Jarre uviedol osobne skladbu Exit. Tú zložil v roku 2016 spolu s politicky prenasledovaným Edwardom Snowdenom.

Jarre považuje amerického whistleblowera za moderného hrdinu našej doby, ktorý chcel poukázať na štátom páchané zločiny a preto zložil preňho pieseň.

Skladba by mala pripomenúť publiku pocity človeka, ktorý je prenasledovaný a monitorovaný. „Veľkým Bratom, tým nemilosrdným Molochom, ktorý je vševidiaci a všemocný.“

Tesne po jedenástej bol koncert na konci, no publikum sa dočkalo aj povestnej umelcovej špecialitky. Prídavku na Jarreho jedinečnej laserovej harfe. Ten bol citlivou a emocionálne silnou bodkou za zážitkom, ktorý trval vyše 120 minút. No mne, ako aj tisíckam ostatných, pripadal ako slabá hodinka.

Koncert nielen tisíckam jeho priamych účastníkov, ale aj miliónom ľudí pri televíznych obrazovkách ukázal, ako má vyzerať ultramoderná vizuálna šou 21. storočia. Koncert, ktorý je opretý o najmodernejšie technológie a dokonalo pripravený.

Udalosť, kde všetko funguje ako švajčiarske hodinky, pretože ju pripravili veľkí profesionáli, pre ktorých je šou vecou profesie a hlavne cti.