Dnes spieva vo väzniciach i detských domovoch. Puer Dei o závislosti na drogách a rape

Už od štyroch rokov mal Dávid sen - stať sa raperom. V detskej izbe si predstavoval svoje obrovské koncerty a nadšený dav. Tento sen ho neustále sprevádzal, no životné okolnosti ho v období dospievania zviedli na nebezpečnú cestu. "Prostredníctvom futbalu som sa dostal do spoločnosti mladých ľudí, a postupne som od 12 rokov začal piť, fajčiť, prišli drogy, tráva a výtržnosti. Kradol som vonku, doma, na drogách som bol každý deň a predával som ich," priznal Dávid a dodal, že sa mu zhoršili aj rodinné vzťahy, najmä s matkou, voči ktorej cítil čoraz väčší odpor.

„Myslel som si, že si cez závislosti užívam život,“ povedal. Jeho pohľad na svet a rodinu sa čoraz viac polarizoval, považoval ich hodnoty za zastarané a nemoderné. Jeho život sa dostal do takého chaosu, že ho nakoniec vyhodili z prvého ročníka strednej školy. Situácia sa stala neudržateľnou a jeho matka mu s plačom dala na výber - buď pôjde na odvykačku, alebo sa zúčastní na duchovných cvičeniach.

Zlomový moment

Dávid si vybral druhú možnosť a zúčastnil sa na formačnej akcii s názvom Oáza. Spočiatku sa na kresťanskú komunitu díval skepticky, ale postupne začal cítiť, že niečo v ňom sa mení. „Myslel som si, že si nevedia užívať život. Chodievali tam ľudia hovoriť o tom, ako brali drogy a teraz sú - vďaka Bohu - šťastní. Videl som v nich seba. Potom som padol na kolená a odovzdal som život Bohu,“ spomína. Tento moment bol pre neho zlomový. Postupne si začal uvedomovať, že svoje sny môže naplniť aj iným spôsobom než si pôvodne predstavoval – a to prostredníctvom kresťanského rapu.

Rap pre kresťanov

„Predtým, než som sa obrátil, som písal texty o ženách a drogách. Bola to moja vášeň,“ spomína Dávid. „Ale keď som sa dostal na duchovné cvičenia, dostal som sa do bodu, že som musel všetko prehodnotiť. Vtedy som sa rozhodol odovzdať Bohu aj hudbu.“

Tento krok bol pre Dávida výnimočne ťažký. „Vôbec som tomu nerozumel,“ priznal. „Hudba bola pre mňa všetkým, a tak som nevedel, prečo mi Boh berie to, čo ma baví. Ale potom som si uvedomil, že môžem robiť rap pre neho, a to mi dalo nový zmysel.“

Dávidova transformácia neostala bez odozvy. „Začal som 'žiť Ježiša' každý deň a začal som o ňom písať,“ vysvetlil. „Nikdy som si nemyslel, že by existovali aj kresťanskí raperi. Cítil som sa ako jediný blázon na svete.“ Jeho rozhodnutie sa ukázalo ako správne, keď v roku 2019 stál prvýkrát na veľkom pódiu na podujatí Godzone. V tej chvíli si uvedomil, že jeho sen sa naplnil – Boh mu umožnil žiť jeho detský sen, ale spôsobom, ktorý ho napĺňa oveľa hlbším zmyslom.

Status Božieho dieťaťa

Dávidove umelecké meno, Puer Dei, v preklade znamená Božie dieťa, čo presne vystihuje jeho identitu a poslanie. „Nechcem si vymýšľať vlastné prezývky alebo tituly. Toto je niečo, čo ma na sto percent vystihuje a je to titul, ktorý môžem právom a hrdo používať,“ vysvetľuje. Prostredníctvom hudby chce ľuďom ukázať, že aj oni sú Božie deti a že tento status im môže priniesť všetko, čo potrebujú na svojej životnej ceste.

Vystupuje vo väzniciach i v detských domovoch

Jeho práca v oblasti evanjelizácie je rôznorodá. Dávid nenavštevuje len birmovancov, mládežnícke stretnutia, dni farností, campy, detské domovy, bezdomovcov a rôzne festivaly. „Najradšej chodím do väzníc,“ vysvetlil Dávid. „Keď sa tam hrajú chvály, tak niektorí sedia, trošku zívajú. Pieseň o láske tvrdým väzňom tak nechutí. Ale keď poviem svedectvo a začnem rapovať, tak si hneď získam ich pozornosť. Je to aj o pokore. Je super spievať na veľkom pódiu, kde je mnoho ľudí, ale keď prídem do väznice, kde sú len piati väzni, viem, že keby som to nerobil naozaj pre Krista, tak by som to nevydržal."

„Lákajú ma okrajové miesta, kde sú tí zranení a chudobní,“ povedal. „Pri nich a v nich najviac cítim, že moja hudba má zmysel.“

Sláva a úspech ako najväčšia výzva

„Musím sa vyhýbať pýche a porovnávaniu. Podstatné je uvedomiť si, že keď si to robil tak, že o tebe nikto nevedel a mal si len jednu pieseň, bolo to rovnako čisté a silné ako teraz, keď ich máš viac“ varoval. "Či už spievam na veľkom pódiu, alebo v malej väznici pred pár väzňami, motivácia musí byť rovnaká.“

Ďalšou výzvou je pre mladého rapera hrať zadarmo a vedieť tomu obetovať čas. "Raz kamoš cestoval päť hodín z Bratislavy a na vystúpenie prišiel len jeden väzeň. A teraz by mal byť naštvaný, lebo chcel viac? Treba sa častokrát popasovať s pýchou."

Jeho hudba reflektuje jeho život aj životy ľudí

Dávid sa tiež stretáva s povzbudzujúcimi reakciami od poslucháčov. „Naša pieseň On tam bol reflektuje život pred obrátením,“ usmial sa raper. „Dostávame správy od ľudí, ktorí nám píšu, že im pieseň pomohla prekonať ťažkosti ako boj s alkoholom, drogami, alebo smútenie po smrti blízkeho. Takéto konkrétne svedectvá ukazujú, že naša hudba má reálny dosah na životy ľudí.“

(Ne)dostatok nových tém

Jedným z problémov, ktorým čelia mnohí raperi, je nedostatok nových tém. „Raperi vo svete majú problém, pretože už nemajú témy,“ hovorí Dávid. „Niekedy počuť na texte, že už nemali čo vymyslieť a témy sa opakujú. V kresťanskom rape to však vôbec nemusíme riešiť – tu je toľko tém, že ich ani nemáme ako vyčerpať.“

Pre Dávida je dôležité, aby jeho texty vychádzali zo života a mali hlboký zmysel. „Každá moja pieseň má nejaký príbeh a význam,“ vysvetľuje. Jeho texty často reflektujú jeho osobné skúsenosti a duchovné zážitky. „Raz som sedel vo vlaku a chcel som veľmi písať, len som nevedel vymyslieť tému. Modlil som sa, aby mi Pán nejakú dal. Zrazu si ku mne prisadol neznámy pán a začal mi niečo rozprávať. Najprv som prevrátil oči, že ma vyrušil, ale keď potom odišiel som pochopil, že presne o tom, čo mi hovoril, mám písať.“

Texty, ktoré Dávid tvorí, sú často jeho rozhovory s Bohom, či dokonca osobné reflexie. „Tie skladby si musím s Bohom aj prediskutovať – či je to v poriadku, či do toho naozaj idem,“ povedal. „Môže prísť aj modlitebná kríza, keď odpovede od Boha nepočujem.“

Dávid zdôrazňuje, že jeho hudba nie je len o veľkých projektoch. „Tie texty sú niekedy len moje rozhovory s Bohom, rozhovory pre mňa. Niekedy si len vylejem svoje emócie, pričom v hlave si nepredstavujem veľký koncept.“

Keby som nemal hudbu, neviem, či by som mal život

Hudba je pre Dávida neoddeliteľnou súčasťou života. „Keď sa ma niekto spýta, ako sa mám, poviem, že sa mám v pohode. Lebo som iba v práci a počúvam hudbu. Cez hudbu prežívam život, a keby som nemal hudbu, tak neviem, či by som mal život,“ priznal sa raper. Dávid má rád rôzne žánre, od starých orchestrov a zborov až po blues 80. rokov. „Prepájať to s modlitbou je však krásne.“

Dávid by chcel povzbudiť všetkých, ktorí píšu texty alebo sa učia hrať na hudobný nástroj. „Nech na tom pracujú ďalej. Môžu prežívať hudbu s Bohom, aj keď hrajú na husle. Charakter prežívania Boha v hudbe sa dá zažiť aj pri klavíri, ale aj na tréningu futbalu. Skúste do bežných darov pozývať Ježiša a robiť to s ním,“ poradil horlivo umelec.

Dávid verí, že Boh môže byť prítomný vo všetkých oblastiach života, či už ide o prácu, školu, šport alebo hudbu. „Cez tvoje talenty chce Boh ukázať, že je tu pre teba a naopak, ak ho chceš lepšie spoznať, tak ho spoznaj cez oblasti, ktoré ťa bavia,“ dodal na záver.