Deň v skratke: Propaganda zo Západu, propaganda z Ruska. A na čom sa smeje Amerika

Západná - špeciálne anglosaská - žurnalistika bola pre nás dlhú dobu vzorom a stále dokáže prinášať kvalitné články a otvárať nepohodlné témy. Stále za ňou kvalitatívne zaostávame a máme sa čo učiť. V niektorých aspektoch to už ale neplatí, pokiaľ nejaké udalosti nezapadajú do určitých ideologických rámcov. 

Každé mienkotvorné noviny majú nejaký hodnotový rámec, a je to tak dobre. Avšak minimálne otázka základných faktov v nich by mala zostať v rovine ich neutrálneho uvedenia, či základnej deskripcie. A tu nastáva problém. Môžeme ho nazvať selektívnou žurnalistikou.  

Článok New York Times o atentátnikovi Jurajovi Cintulovi napríklad vypichuje, že svojpomocne v roku 2015 vydal knihu, ktorá kritizovala Rómov, v roku 2016 sa stretol so Slovenskými brancami a pýtal sa, prečo Slovensko nevyrobilo domácu verziu nórskeho teroristu Andersa Breivika. Už sa ale nedozvedáme, že útočník vo svojich oveľa aktuálnejších prejavoch opakovane vyjadroval podporu Zuzane Čaputovej, že kritizoval Donalda Trumpa a odsudzoval fašizmus. Článok dokonca mlčí aj o tak podstatnej veci, akou je účasť strelca na opozičných protestoch a jeho priznanie, že k atentátu ho motivoval nesúhlas s politikou vlády. 

New York Times v selektívnom informovaní nie je osamotený, naopak, je súčasťou trendu. Médiá ako anglický Guardian, španielsky El País či český Reflex sa tiež venujú strelcovým názorom z rokov 2015 a 2016, ale o jeho ďalšom názorovom posune už píšu poskromnejšie.