Rebeli okolo Kovačiča tvrdia, že je to konflikt nezávislej redakcie s vedením, ktoré robí cenzúru pod tlakom Ficovej vlády. Vláda chce údajne Markízu násilne prefarbiť na „smerácku“.
Ak by to bolo naozaj tak, redakcia by si zaslúžila širokú podporu verejnosti. Je predsa neprijateľné, aby Smer po voľbách nútil Markízu, nech svoju prácu otočí o 180 stupňov. Len preto, aby sa dostala k miliónovej štátnej inzercii. Alebo aby si akcionár televízie (PPF Holding) udržal výnosy z mýtneho systému.
Obraz, ktorý kreslia rebeli, však trpí jednou zásadnou chybou krásy. Je v rozpore s faktami.
Po prvé, jadro redakcie Markízy nebolo a nie je nezávislé. Je progresívne a zúrivo nepriateľské voči Ficovi a Smeru. Dôkazy vidíme priamo v politickom prostredí. Progresívci boli z práce Markízy nadšení. Potrebujú ju presne takú, aká bola.
Koaliční lídri ju zas bojkotujú. Nepotrebujú tam slúžiť ako boxovacie mechy. V online ére majú aj iné možnosti.
Po druhé, legendy o zámere Fica preformátovať Markízu na „smerácky podnik“ sú vymyslené. Smer na niečo také nemá v mediálnom a aktivistickom prostredí nijaké prostriedky. Na rozdiel od PS… Fico po voľbách Markíze odkázal iba to, že vláda nemieni financovať zo štátnych zdrojov tie médiá, ktoré jej vyhlásili vojnu.
Inými slovami, vláda využila svoje finančné páky a nepriamo tlačí na televízie, aby ukončili paľbu. A aby sa prestali správať ako zbraň v rukách Progresívneho Slovenska. Viac predsa Smer nepotrebuje. Na úspech mu stačí normálne mediálne prostredie. Na rozdiel od PS, ktoré ani s mohutnou mediálnou podporou nedokáže vyhrávať voľby…
Predstava, že pôvodne progresívne televízne redakcie budú zrazu verne slúžiť SNS a Smeru, je naivná. Takémuto strašeniu môže uveriť len ten, kto nepozná pomery v slovenských médiách. Prepriahanie je nemožné. Možné je len dočasné krotenie protivládnej hystérie televízií – ak nechcú prísť o inzerciu z vládnych zdrojov.
Vedenie Markízy sa rozhodlo pribrzdiť. Nie, nechcelo meniť redakciu. Chcelo okresať jej aktivistickú politiku v službe PS.
Markíza vymenila šéfa spravodajstva. A po tom, čo sa moderátor Kovačič pokúsil prepašovať do „svojej“ relácie Michala Šimečku (bez informovania nadriadených), bola pozastavená relácia Na telo.
Riaditeľ Markízy ani šéf spravodajstva nerozbehli nijaké čistky. Len ľuďom okolo Kovačiča ukázali hranice: nemôžu si svojvoľne, bez rešpektovania pravidiel, privatizovať televízny priestor. Pre seba a pre svoju politickú klientelu.
Je predsa nenormálne, aby moderátor riešil reláciu s lídrom PS Šimečkom – a poza chrbát svojho šéfa. Nie, Šimečka a Kovačič si už nemôžu v Markíze robiť, čo chcú.
Vedenie Markízy zakročilo. A pomerne opatrne. Účasť Šimečku v Na telo bola zrušená. Kovačič však ostal moderátorom. Jeho šéfovia žiadali rovnováhu. Rovnováhu medzi slobodou redakcie a zodpovednosťou vedenia za odvysielaný obsah. Moderátor po novom nemá riešiť reláciu svojvoľne so spriaznenými politikmi, ale s televíziou, pre ktorú pracuje. Volá sa to pravidlá hry.
Problém je však v tom, že pravidlá hry (obmedzenia) môžu byť nezlučiteľné s politickým aktivizmom novinárov.
Takisto sú neprijateľné pre PS. Ak progresívci nedokázali dvakrát po sebe vyhrať voľby ani s masívnou podporou médií, potom si akékoľvek tlmenie kampaní v televíziách nemôžu dovoliť.
Progresívci asi správne tušia, že v najsledovanejšej televízii sa láme budúcnosť. Nie budúcnosť demokracie. Budúcnosť televíznej podpory pre PS. Aj preto z Markízy – a z Kovačiča – urobili hlavnú tému svojej kampane do eurovolieb. Z ich pohľadu ide naozaj o veľa.
V nedeľu ukázal Kovačič ďalší svojvoľný ťah. Vo vysielaní Markízy nadával na cenzúru v Markíze. O deň neskôr vyhásil ultimatívnu požiadavku: buď mu televízia zaručí, že ostane moderátorom relácie a bude si môcť robiť, čo chce, alebo budú nasledovať odvetné protesty redakcie.
Vedenie Markízy mu odkázalo, nech sedí doma a počká na telefóne, či ho ešte niekedy budú potrebovať v živom vysielaní.
Asi netreba dodávať, že v týchto pozičných hrách nesledujeme zápas o budúcnosť slobody a demokracie.
Sledujeme príbeh progresívneho moderátora, ktorý sa najskôr pokúšal do vysielania prepašovať Michala Šimečku. O týždeň neskôr zneužil moderovanie relácie na vlastné vyhlásenia o cenzúre v Markíze. A po tom všetkom, po porušení pracovnej zmluvy a poškodení zamestnávateľa, žiadal od Markízy záruky, že všetko ostane po starom: Kovačič má pokračovať ako moderátor Na telo, ktorý si bude „svoju“ reláciu dohadovať, s kým chce. Napríklad s dobrým Šimečkom. Nie so zlým vedením Markízy, ktoré podľa neho robí cenzúru.
Choré.
Príbeh však môžeme uzavrieť dobrou správou. Aktivisti z Markízy naplno odkryli svoj charakter. A skončili tam, kde patria: nastúpení v strede volebnej kampane Progresívneho Slovenska do eurovolieb.
Karikatúra „záchrancov demokracie“ je dokonaná.
