Salámová taktika: EÚ pošle miliardové úroky z ruských aktív Ukrajine. Amerika chce viac

„V EÚ sme schválili použitie príjmov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky na pomoc Ukrajine. Len v tomto roku to budú až tri miliardy eur, pričom 90 percent pôjde na ukrajinskú obranu,“ napísal český šéf diplomacie Jan Lipavský na sociálnej sieti X.

USA idú radikálnejšou cestou. Kontrolujú však len malú sumu

Americká Snemovňa reprezentantov odsúhlasila pred mesiacom ešte radikálnejší zákon. Ten umožňuje Bidenovej administratíve skonfiškovať nielen úroky, ale aj samotné ruské aktíva držané v amerických bankách. A previesť ich na Ukrajinu.

Ruské devízové rezervy, ktorých hodnota sa odhaduje na 250 až 300 miliárd eur, boli skupinou siedmich najvýkonnejších ekonomík sveta (G7) aj Európskou úniou zablokované ešte začiatkom roka 2022.

Väčšina sa však nenachádza v USA. Americké banky kontrolujú „iba“ zlomok týchto aktív v hodnote približne 5,5 miliardy eur. Nosný objem je uložený a zablokovaný v európskych finančných inštitúciách. V Belgicku, Nemecku či Francúzsku.

Iba belgická spoločnosť Euroclear eviduje na svojich účtoch finančný majetok ruskej centrálnej banky v sume približne 190 miliárd eur. Tie stihli od blokády vygenerovať vyše päť miliárd eur v úrokoch.

Výnosy ruských aktív spred 15. februára si však spoločnosť ponechá na zvládnutie prípadných rizík, napríklad ak by Rusko podniklo protiopatrenia.

Tamojšie subjekty totiž od februára podali v Rusku na Euroclear už 94 žalôb, v ktorých požadujú vrátenie peňazí. Pre web Politico to ešte koncom marca, po tom, čo zhabanie úrokov schválila Európska komisia, uviedol dobre informovaný belgický úradník.

Washington aj Kyjev chcú od Únie viac

Napriek tomu, že EÚ ustúpila v prípade použitia výnosov pre Ukrajinu, čo spočiatku nebolo na stole, a debata o tom sa posúvala dopredu len pomaly, Kyjev i Spojené štáty tlačia na ešte tvrdší krok.

Ukrajina napríklad argumentu spoločnosti Euroclear, ktorý sa chce rezervou chrániť pred rizikami, neverí, pričom minister spravodlivosti Denys Maliuska to označil za „chybu“.

Na EÚ pritom netlačí len Kyjev, ale aj Spojené štáty.

Na pôde G7 sa konštruuje nový návrh, o ktorom mali ministri financií rokovať počas svojho minulotýždňového stretnutia v talianskej Strese. Politico píše, že dynamika sa posúva v prospech dohody, hoci jej uzavretie si vyžiada čas a bude záležať aj na výsledkoch samitu lídrov G7, ktorí sa stretnú 13. až 15. júna.

Politico uvádza, že interpretácií nového návrhu je zatiaľ viacero. Mechanizmus však bude podľa webu pravdepodobne fungovať tak, že Spojené štáty samy, prípadne spolu s členmi G7, poskytnú Ukrajine finančné prostriedky vo forme grantov, pričom EÚ by následne využila zisky, ktoré generujú zmrazené ruské aktíva, na splácanie tohto dlhu.

„USA by poskytli likviditu, Európa by bola schopná splácať. A podľa spätných výpočtov by to mohlo priniesť Ukrajine ďalších 75 miliárd eur už začiatkom budúceho roka,“ píše Politico, zatiaľ čo iné médiá skloňujú o niečo nižšiu sumu na úrovni 50 miliárd eur.

Úroky z aktív boli najschodnejšie

Pôvodnú požiadavku amerického prezidenta Joea Bidena priamo konfiškovať ruský majetok európske krajiny odmietli. Myšlienka, ktorá sa objavila minulý rok, sa stala predmetom ostrých sporov medzi ekonómami a odborníkmi na zahraničnú politiku.

Európske štáty sa práve pre veľký objem zmrazených prostriedkov obávajú nielen možných recipročných krokov Kremľa [Moskva už podnikla odvetné kroky proti prípadnému zhabaniu jej aktív Spojenými štátmi, ktorým to po novom umožňuje zákon, pozn. red.], ale aj toho, že to môže ohroziť stabilitu Únie i spoločnej meny.

Finančný analytik a bývalý viceprezident švajčiarskej megabanky Credit Suisse Alexander Kolyandr v komentári pre Carnegieho nadáciu pre medzinárodný mier (CEIP) uviedol, že v európskych kuloároch panujú obavy, že by to odradilo štátne investičné fondy, centrálne banky, korporácie a súkromných investorov z krajín globálneho Juhu od investovania do európskych aktív.

Profesorka a právnička na Yalskej univerzite Oona Anne Hathawayová pre Washington Post spolu s ďalšími autormi pred časom napríklad uviedla, že je chyba, ak Západ na „jeden jednoznačne nezákonný čin – ruskú inváziu na Ukrajinu – reaguje iným nezákonným činom: zabavením suverénnych aktív v rozpore s medzinárodnou zásadou známou ako suverénna imunita“.

K najnovšiemu plánu USA je však EÚ podľa webu Politico otvorenejšia, keďže dlh by sa splácal z úrokov a na samotné aktíva by sa priamo nesiahlo. Aj to má však viacero háčikov.

Salámová taktika

Obavy v politických kuloároch vzbudzuje podľa webu Politico najmä skutočnosť, že sa plán USA spolieha na veľmi neistý tok príjmov, ktoré plynú zo zmrazených ruských aktív. A tie závisia od sankčného režimu EÚ, ktorý sa môže časom meniť.

Ak by novembrové voľby v USA vyhral Donald Trump a rozhodol sa splniť deklarovaný záväzok rýchlo ukončiť vojnu na Ukrajine, nevedno, aké by boli jednotlivé body mierovej dohody. Mohla by napríklad obsahovať požiadavku na zrušenie sankcií a odblokovanie zmrazených ruských aktív.

A hoci G7 jasne komunikuje, že aktíva ostanú zmrazené, kým Rusko nezaplatí za spáchané škody na Ukrajine, nie je jasné, či by Trump za týmito záväzkami stál.

Aj keby však podobný návrh v rámci G7 prešiel, prekážkou pre jeho schválenie v rámci EÚ môžu byť niektoré členské krajiny.

Politico doplňuje, že pre mnohých európskych štátnikov by takýto krok znamenal zmazanie právnej hranice medzi zmrazením aktív a ich úplnou konfiškáciou. A to zase otvára dvere pôvodnému návrhu USA.

Tieto obavy sú opodstatnené. Mienkotvorné médiá na Západe už posúvajú debatu do tejto roviny. Za všetko hovorí titulok článku v denníku Guardian: „Nádeje na dohodu G7 o podpore Ukrajiny 300 miliardami dolárov zo zmrazených ruských aktív rastú.“