Príde kozmonautka Tereškovová o čestné občianstvo Bratislavy?

BRATISLAVA – Na komisii pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva sa mal v stredu prerokovať návrh na odňatie čestného občianstva bývalej kozmonautke a súčasnej političke Valentine Tereškovovej. K prerokovaniu nakoniec nedošlo a bod o odňatí presunuli na ďalšie zasadanie komisie.

Valentina Tereshkova Valentina Těreškovová. Foto: Profimedia.sk

Valentina Vladimirovna Tereškovová, prvá žena, ktorá letela do vesmíru, získala čestné občianstvo nášho hlavného mesta ešte 19. augusta 1963. Udelené jej bolo počas jej oficiálnej návštevy Bratislavy a stala sa tak prvou ženou, ktorá sa takýmto občianstvom mohla pýšiť. 

Jej návšteva v Bratislave bola v tom čase veľkou udalosťou. Na letisku ju očakával prvý tajomník ÚV KSS Alexander Dubček, ale aj ďalší vysokí štátni predstavitelia a po formalitách a odovzdaní prvých darov a kvetov nasadla do kabrioletu a vydala sa smerom do Starého Mesta k Hotelu Carlton, kde bola ubytovaná. Cestu lemovali tisíce nadšených Bratislavčanov.

Tereškovovej bolo slávnostne udelené čestné občianstvo v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca, kde ju privítal predseda mestského národného výboru Pavol Tomáš. Rovnako udelili čestné občianstvo aj generálporučíkovi Nikolajovi Kamaninovi, ktorý bol vedúcim výcvikovej skupiny sovietskych kozmonautov.

Kým Tereškovovej ho udelili za veľký vedecký i svetový význam jej kozmického letu, Kamaninovi za aktívnu účasť pri oslobodzovaní Bratislavy.

Foto: Facebook/Bratislava a jej premeny

Verejnosť sa až o niekoľko rokov neskôr dozvedela, že jej let do vesmíru nebol až taký vydarený, ako sa o ňom hovorilo. Vzhľadom na neustály stres a stiesnené podmienky, s ktorými sa nevedela vyrovnať, si riadne neplnila svoje úlohy z riadiaceho centra, stále spala a pri plánovanom katapultovaní takmer prišla o hlavu, ktorú nedokázala udržať v nacvičenej polohe.  

To však nie je dôvod, pre ktorý má dnes prísť o čestné občianstvo Bratislavy. Tereškovová je aj vo svojich 87 rokoch stále aktívnou političkou ruskej Štátnej dumy. No a úvahy o odobratí čestného občianstva sa objavili potom, čo podporila ruskú inváziu na Ukrajinu. O čestné občianstvo v meste České Budejovice prišla krátko po jej vypuknutí, v máji 2022.   

Ako v minulosti uviedol pre Bratislavské noviny hovorca Bratislavy Peter Bubla, hlavné mesto eviduje návrh na odňatie čestného občianstva Valentine Tereškovovej, s ktorým hlavné mesto oslovila ukrajinská ambasáda. Ozrejmil však, že v prípade odobratia občianstva ide o náročnejší proces.

„V zmysle Štatútu hlavného mesta totiž návrhy na odňatie čestného občianstva posudzuje osobitná komisia, ktorú zriaďuje mestské zastupiteľstvo,“ informoval hovorca hlavného mesta. 

No a tu je zrejme pes zakopaný. Komisia pre posudzovanie návrhov na udelenie a odňatie čestného občianstva hlavného mesta SR Bratislavy bola mestským zastupiteľstvom zriadená ešte na konci roku 2020 a za jej členov boli zvolení aj poslanci ešte bývalého zastupiteľstva. 

No a ako zo samotného uznesenia vyplýva, ich členstvo v komisii nebolo viazané na funkciu poslanca, ktorá viacerým z nich novými voľbami zanikla. Členmi komisie tak naďalej ostali aj bývalá starostka Starého Mesta Zuzana Aufrichtová a poslanci Peter Lenč či Rastislav Tešovič.

Aufrichtová o zasadaní komisie a odňatí členstva Tereškovovej nič nevie. „Rovnako mi nie je známe, že by som z nej bola odvolaná,“ uviedla pre Bratislavský Štandard.

Nakoniec však ku samotnému prerokovaniu materiálu ani neprišlo. Podľa predsedníčky komisie pre kultúru, médiá a ochranu kultúrneho dedičstva Lucie Štasselovej mal materiál o odňatí čestného občianstva Tereškovovej znamenať len otvorenie témy a začatie procesov.

„Vzhľadom na to, že v tomto bode musela viac ako polovica komisie odísť, bola by komisia nekompletná a neuznášaniaschopná. Preto sme túto tému presunuli na ďalšie zasadnutie,“ uviedla Štasselová. Členov komisie, ako aj poslancov zastupiteľstva tak debata na túto tému ešte len bude čakať.

Petržalka a Staré Mesto s podobnou reakciou

Diskusiu, ktorá mala byť reakciou na schvaľovanie vojnového konfliktu, má za sebou už napríklad aj mestská časť Petržalka. Tá po vypuknutí vojny na Ukrajine zmenila meno na jednej zo svojich základných škôl.

Základná škola Černyševského, ktorá od decembra 2018 niesla meno šachového veľmajstra Anatolija Karpova, sa rozhodla navrátiť k svojmu pôvodnému názvu. Karpov rovnako ako Tereškovová zahlasoval za uznanie samozvaných republík v Luhanskej a Doneckej oblasti na Ukrajine.

K podobnému kroku pristúpili aj v Starom Meste, kde na protest premenovali ulicu, na ktorej sídli Veľvyslanectvo Ruskej federácie. Godrovu ulicu nahradila ulica Nemcova, nazvaná po zavraždenom opozičnom politikovi Borisovi Nemcovovi. Okrem toho ambasáda prišla o výhodu byť vopred informovaná o každom ohlásenom proteste a rovnako aj o 5 parkovacích miest.


Majiteľ sociálnej siete Facebook Mark Zuckerberg priznal americkému Kongresu jeden z najmasívnejších cenzorských zásahov zo strany vládnej moci voči nepohodlným názorom občanov v modernej histórii. Nešlo pritom o ochranu utajovaných skutočností či iných zákonných dôvodov, ale o krytie korupcie a umlčiavanie kritikov pandemických opatrení. Tento prípad ukazuje, ako veľmi dôležitý je zákaz cenzúry, a prečo je toto ústavné právo potrebné neustále strážiť. Viac v článku.

prečítať viac

Automobilovému koncernu Volkswagen prerástli problémy s konkurencieschopnosťou cez hlavu. Skupina hlási najväčší problém práve vo svojej vlajkovej značke Volkswagen, ktorej ziskové marže sú už dlhší čas príliš nízke.

prečítať viac