Republika urobila v eurovoľbách skok, aký sa inej strane nepodaril

Faktom je, že eurovoľby sú iným typom volieb a pre mnohých ľudí sú dôležitejšie voľby do Národnej rady SR. Tie priťahujú aj viac pozornosti a sú kľúčové pre ďalší vývoj v štáte.

Republika v minuloročných národných voľbách získala 141-tisíc hlasov. V eurovoľbách jej podporu vyjadrilo 185-tisíc ľudí. To znamená, že v absolútnom vyjadrení dokázala cez víkend osloviť o 44-tisíc voličov viac, avšak pri oveľa nižšej účasti. Teraz bola na úrovni necelých 34 percent, v parlamentných voľbách to bolo až vyše 68 percent.

Sociológ Václav Hřích hovorí, že je ťažké povedať, kde strany čerpali svojich priaznivcov a koľko mohli získať u konkurentov, pretože na to nie sú dáta. Podľa neho však veľká časť komunikácie smerovala k voličom cez zástupcov v europarlamente a téma eurovolieb sa na nich viac nabaľovala. V minulosti túto výhodu malo mimoparlamentné Progresívne Slovensko a teraz mimoparlamentná Republika. „Tým pádom sa im aj ľahšie mobilizovalo,“ usúdil sociológ.

Silnejšia mobilizácia PS

Víťazné Progresívne Slovensko (PS) podporilo v eurovoľbách vyše 410-tisíc voličov. Vlani v parlamentných voľbách získalo 536-tisíc hlasov. Za volebným výsledkom z vlaňajška zaostalo o zhruba 126-tisíc hlasov.

Druhý Smer v eurovoľbách podporilo vyše 365-tisíc ľudí, minulý rok ho volilo 681-tisíc voličov. Rozdiel je okolo 316-tisíc ľudí. Ukázalo sa však, že progresívci dokázali lepšie mobilizovať ako Smer.

Stranu Hlas vlani v parlamentných voľbách podporilo vyše 436-tisíc ľudí, cez víkend dostala len 106-tisíc hlasov. Stratila teda 330-tisíc hlasov. Sociológ Hřích upozornil, že Smer mal po streľbe na premiéra vyššiu mediálnu pozornosť a dokázal tak doručiť svojmu elektorátu výzvu k účasti. „Hlas takú mediálnu pozornosť jednoducho nemal,“ povedal Hŕích.

KDH zaostalo v eurovoľbách v počte získaných hlasov za národnými voľbami o 97-tisíc hlasov. Vlani podporilo kresťanských demokratov vyše 202-tisíc ľudí, tentoraz viac ako 105-tisíc.

Tesne pod čiarou skončila v eurovoľbách SaS. Dosiahla podporu 4,92 percenta. Potrebných bolo aspoň päť percent. Chýbalo jej niekoľko stoviek hlasov. Kým v národných voľbách získala SaS 187-tisíc hlasov, cez víkend ju volilo niečo vyše 72-tisíc ľudí. Podporilo ju o 115-tisíc ľud menej ako vlani.

Podľa Hřícha tak, ako sa voliči mohli rozhodovať medzi Smerom a Hlasom, tak v tomto prípade medzi SaS a progresívcami. „PS vychádzala mobilizácia, radšej dali hlas PS ako SaS,“ poznamenal.  

Blízko k zvoleniu do europarlamentu boli tiež Demokrati Jaroslava Naďa. Volilo ich 4,68 percenta ľudí. Priblížili sa v počte hlasov k ziskom z národných volieb. Teraz ich volilo vyše 69-tisíc ľudí, vlani dostali 87-tisíc hlasov.

SNS spätá so Slovenskom, nie s Bruselom

Prepad podpory zaznamenala vládna SNS. V eurovoľbách oslovila 28-tisíc ľudí, čo bolo necelé dve percentá. Vlani v národných voľbách získala takmer 167-tisíc hlasov. SNS nepomohli ani osvedčené tváre lídra Andreja Danka a ministrov Tomáša Tarabu, Martiny Šimkovičovej či poslanca Rudolfa Huliaka.

„Oni sú vo výkonných funkciách a sú relatívne naviazaní na slovenskú politiku. Otvárajú veľa tém, ktoré sa momentálne riešia a sú veľmi medializované. Ľudia mali týchto kandidátov skôr spätých so Slovenskom,“ vysvetlil sociológ s tým, že SNS konkurovali ďalšie strany, ktoré oslovovali podobnú cieľovú skupinu.

Bez europoslanca zostane aj hnutie Slovensko (bývalé OĽaNO), ktoré zastupoval v europarlamente Peter Pollák. Zoskupenie Slovensko, Za ľudí oslovilo v eurovoľbách niečo vyše 29-tisíc ľudí. Vlani Matovičovo hnutie pritom volilo 264-tisíc občanov.

Na kandidačnej listine bol tradične na poslednom 15. mieste Igor Matovič. „V kampani komunikoval, že on vlastne nekandiduje. Zdá sa, že sa to prejavilo aj na bežných preferenciách. Uvidíme, či ide o trend a či on tak trochu svojich voličov neurazil,“ zhodnotil sociológ.

Skokanom v PS bol exposlanec Poliačik

V počte preferenčných hlasov v eurovoľbách v PS dominovala jednotka kandidátky expremiér Ľudovít Ódor, dostal 294-tisíc krúžkov. Zo štvrtého na druhé miesto poskočila moderátorka Veronika Cifrová Ostrihoňová, ktorá získala 117-tisíc krúžkov.

Najväčší posun na kandidátke PS zaznamenal niekdajší poslanec parlamentu Martin Poliačik. Prekrúžkoval sa z posledného 15. miesta na siedme miesto s počtom vyše 13-tisíc prednostných hlasov.

Belousovová bola trojkou Republiky

Doterajší europoslanec Milan Uhrík potvrdil svoju líderskú pozíciu na kandidátke Republiky. Získal necelých 134-tisíc preferenčných hlasov. Voličov však oslovila aj niekdajšia predsedníčka SNS Anna Belousovová, ktorá sa na kandidátke Republiky prekrúžkovala z 11. na tretie miesto, krúžkovalo ju vyše 32-tisíc ľudí.

Na zvolenie to však nestačilo, pretože okrem Uhríka ide do europarlamentu exposlanec Milan Mazurek. Ten dostal takmer 72-tisíc preferenčných hlasov.

Na kandidátke Smeru dominoval Blaha

Smer bude mať päť europoslancov, ktorí boli na prvých piatich miestach kandidátky. Po zohľadnení krúžkov sa však udiali dve zaujímavé zmeny. Dlhoročnú europoslankyňu a jednotku kandidátky Moniku Beňovú prekrúžkovali dvaja kandidáti.

Na prvé miesto sa dostal Ľuboš Blaha. Dostal 187-tisíc krúžkov. Erik Kaliňák získal takmer 152-tisíc prednostných hlasov. Beňovú preferovalo 131-tisíc voličov.

Posledný Figeľ sa prekrúžkoval na štvrté miesto

V KDH bude staronovou europoslankyňou Miriam Lexmann. Dominovala v počte preferenčných hlasov. Ako líderka kandidátky ich získala vyše 58-tisíc.

Ivan Štefanec sa posunul zo štvrtého miesta na druhé. Dostal viac ako 21-tisíc krúžkov. Exminister Viliam Karas za ním zaostal o 230 krúžkov. Z posledného 15. miesta kandidátky sa na štvrté miesto prekrúžkoval bývalý predseda KDH Ján Figeľ. Prednostný hlas mu dalo vyše 19-tisíc voličov.

Hlas vyšle do Bruselu jedného europoslanca Branislava Ondruša. Pôvodne bol jednotkou kandidátky poslanec a nitriansky župan Branislav Becík. Napokon sa stal náhradníkom. Preskočil ho Ondruš, ktorého krúžkovalo vyše 42-tisíc ľudí. Becík mal o necelých tritisíc krúžkov menej.