Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zákaz vývozu bravčoviny do Číny môže negatívne ovplyvniť slovenský trh

Zákaz vývozu bravčového mäsa z EÚ do Číny by mohol negatívne ovplyvniť slovenských chovateľov a spracovateľov. Uviedla Veronika Daničová, hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, v súvislosti s oznámením Číny o antidumpingovom vyšetrovaní dovozu bravčového mäsa a jeho vedľajších produktov z EÚ.

"Obmedzenie vývozu bravčového mäsa z EÚ do Číny môže negatívne ovplyvniť náš domáci trh tak, že niektoré členské štáty EÚ ako Španielsko, Dánsko, Holandsko, Nemecko, Francúzsko vyvážajú do Číny značné množstvo bravčového mäsa," spresnila.

Ak by prišlo k obmedzeniu, či dokonca k ukončeniu vývozu, museli by krajiny nájsť nové trhy, aj za nižšie ceny, len aby umiestnili svoju produkciu. Toto by mohlo negatívne ovplyvniť slovenských chovateľov a spracovateľov, ktorí nebudú schopní konkurovať v prípade enormnému pretlaku produkcie na vnútornom trhu

Hoci Slovensko nevyváža bravčové mäso do Číny, hovoriť dá sa hovoriť o nepriamom negatívnom dosahu. "Slovensko je v celoeurópskom aj celosvetovom meradle veľmi malý producent bravčového mäsa. Naša produkcia bravčoviny ani zďaleka nepokrýva domácu spotrebu. Avšak ceny jatočných ošípaných sa odvíjajú od cien veľkých producentov v rámci EÚ, ktorá je najväčším svetovým vývozcom tejto komodity, a Čína je najväčším svetovým dovozcom," dodala hovorkyňa agrorezortu.

Aj podľa slov výkonnej riaditeľky Slovenského zväzu spracovateľov mäsa Evy Forrai môže zákaz vývozu bravčového mäsa do Číny spôsobiť na trhoch v EÚ stagnáciu alebo mierny pokles jeho ceny. "V prípade poklesu ceny bravčového mäsa by táto situácia nepriaznivo postihla hlavne slovenské bitúnky, ako aj slovenských spracovateľov. Tí prioritne spracovávajú čerstvé mäso z domácej produkcie, a to možno ešte s výraznejším cenovým rozdielom v porovnaní s bravčovým mäsom zo zahraničia. Tým by cenová konkurencieschopnosť slovenských výrobcov výrazne poklesla," podčiarkla Forrai.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia zaregistrovala dve občianske iniciatívy

Eurokomisia zaregistrovala dve občianske iniciatívy. Jednou z nich je „Air-Quotas“ (Kvóty na lety), druhou „Stop ničeniu videohier“.

Iniciatíva „Kvóty na lety“ vyzýva exekutívu EÚ, aby v každom členskom štáte vytvorila mechanizmus emisných kvót pre občanov, ktorý podnieti podniky k dekarbonizácii prostredníctvom dopytu spotrebiteľov.

Organizátori sa domnievajú, že tento nový mechanizmus by sa mal vzťahovať na všetky nákupy tovaru a služieb, a mal by začať leteckou dopravou.

Organizátori iniciatívy „Stop ničeniu videohier“ vyzývajú EK na zavedenie zákonnej požiadavky, aby vydavatelia, ktorí predávajú alebo udeľujú licencie na videohry v EÚ, ponechali takéto hry vo funkčnom (hrateľnom) stave s cieľom zabrániť vydavateľom v tom, aby videohry na diaľku znefunkčnili.

Komisia skonštatovala, že obe iniciatívy občanov spĺňajú formálne podmienky a sú právne prípustné. Vecnú stránku týchto návrhov zatiaľ EK neanalyzovala.

Rozhodnutie EK o registrácii občianskych iniciatív nemá vplyv na jej právne a politické závery o týchto iniciatívach ani na akékoľvek opatrenia, ktoré eurokomisia prípadne prijme, ak niektorá z iniciatív získa potrebnú podporu najmenej od jedného milióna občanov EÚ.

Obsah iniciatív vyjadruje len názory skupiny organizátorov a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za vyjadrenie názorov Európskej komisie.

Po registrácii iniciatív majú ich organizátori šesť mesiacov k dispozícii, aby začali zbierať podpisy. Ak do jedného roka iniciatíva občanov získa najmenej milión podporných podpisov aspoň v siedmich rôznych členských štátoch EÚ, eurokomisia sa ňou bude musieť zaoberať a bude musieť rozhodnúť, či na žiadosť odpovie prijatím legislatívnych opatrení alebo nie. Svoje konanie v oboch prípadoch musí EK vysvetliť.

(tasr)

Minúta  |  

SNS podá na septembrovú schôdzu parlamentu vlastný zákon o regulácii sexuálnej výchovy

SNS podá na septembrovú schôdzu parlamentu vlastný zákon o regulácii sexuálnej výchovy na školách. Návrh, ktorý predložili poslanec Richard Vašečka a poslankyňa Anna Záborská (klub Slovensko, Za ľudí, KÚ) bol podľa národniarov nekomplexný.

Strana navrhne aj to, aby základné a stredné školy prísne dodržiavali učebné osnovy, aby tak rodičia vedeli kto, kedy a ako vzdeláva ich deti v oblasti sexuálneho správania.

„Novelou zákona bude možné distribuovať učebný materiál a tlačovinu schválených len príslušným pedagogickým ústavom, respektíve príslušnými inštitúciami,“ dodala SNS s tým, že sa snažia zabrániť tomu, aby na základné a stredné školy vchádzali kedykoľvek tretie osoby, ako napríklad aktivisti z tretieho sektoru šíriaci výučbu bez súhlasu rady školy či rodičov.

„Máme na zreteli, že v školách sa majú pohybovať len ľudia, ktorými sú pedagógovia a odborníci v danom odbore,“ uzavrela SNS.

(sita)

Minúta  |  

Pojednávanie vo veci civilnej žaloby Jaroslava Naďa na Ľuboša Blahu sa začalo na tretí pokus

Na tretí pokus sa začalo pojednávanie vo veci civilnej žaloby Jaroslava Naďa (Demokrati) na Ľuboša Blahu (Smer). Naď sa žalobou na Mestskom súde Bratislava IV domáha súdneho potvrdenia neoprávneného zásahu do dobrej povesti.

Predseda mimoparlamentných Demokratov tiež požaduje verejné ospravedlnenie a odstránenie z verejného priestoru všetkých statusov, videí a iných záznamov, v ktorých ho Blaha obvinil z vlastizrady. Spor sa týka schvaľovania obrannej dohody s USA.

Po skončení pojednávania exminister obrany Naď pre médiá uviedol, že Blaha sa snaží právny spor dávať do politickej roviny.

„Celý čas vlastne útočili osobne, politicky,“ povedal Naď na margo Blahu a jeho právneho zástupcu Davida Lindtnera. Obviniť ministra obrany v čase vojnového konfliktu v susednej krajine z vlastizrady je totiž podľa Naďa absolútne neprijateľné.

Pripomenul pri tom, že Smer na neho pre údajnú vlastizradu podal aj trestné oznámenie. To však bolo podľa neho „zhodené zo stola ako zjavne neopodstatnené“.

Naď pripomenul, že Zmluvu o obrannej spolupráci s USA (DCA) majú takmer všetky štáty NATO. Zároveň sa pýta, prečo ju súčasný minister obrany Robert Kaliňák nevypovedal. „Keby došlo k vzájomnej dohode, môže byť ukončená,“ zdôraznil Naď s tým, že slovenský rezort obrany takúto požiadavku nevyslovil.

Predseda Demokratov zároveň potvrdil, že okrem ospravedlnenia a odstránenia mediálneho obsahu žiada od Blahu vyplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur. Tie by podľa vlastných slov využil na pomoc ukrajinským „odídencom“.

(sita)

Minúta  |  

Žiga sa stretol s Popsoiom, deklaroval podporu Moldavsku pri vstupe do EÚ

Podpredseda Národnej rady SR Peter Žiga deklaroval podporu Moldavsku pri vstupe do Európskej únie zo strany Slovenska. Urobil tak pri stredajšom stretnutí s moldavským ministrom zahraničných vecí Mihaiom Popsoiom.

Diskutovať mali najmä o integrácii Moldavska do Únie, ekonomickej spolupráci a vzájomných bilaterálnych vzťahoch.

Žiga ocenil pokrok Moldavska pri implementácii potrebných reforiem pre vstup do EÚ. Dodal, že Slovensko je pripravené pokračovať v delení sa o svoje skúsenosti. Okrem iného podčiarkol aj význam ekonomickej spolupráce s Moldavskom.

Poukázal na obrat nášho vzájomného obchodu, ktorý podľa jeho slov minulý rok dosiahol takmer 120 miliónov eur. Moldavský minister mal zároveň tlmočiť záujem investovať do priemyslu na Slovensku.

Na rokovaní sa mali dotknúť aj konfliktu medzi Podnesterskom a Moldavskom. Podpredseda parlamentu potvrdil, že Slovensko podporuje územnú celistvosť a suverenitu Moldavskej republiky. Vyjadril presvedčenie, že konflikt by mal byť vyriešený mierovou cestou.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda postaví v Rimavskej Sobote novú väznicu

Vláda postaví v Rimavskej Sobote novú väznicu, pre tento účel na výjazdovom rokovaní prijala predmetné uznesenie. Dokument vyzýva na aktualizáciu štúdie uskutočniteľnosti projektu Výstavby väzenského zariadenia Rimavská Sobota – Sabová, informoval minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

Susko nevylúčil, že nový ústav pre výkon trestu odňatia slobody by mohol slúžiť aj na iné účely, ako napríklad v súvislosti s migračnou krízou.

Minister pripomenul, že v programovom vyhlásení vlády sa zaviazali, že sa budú snažiť zabezpečiť humanizáciu prostredia v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Pôvodné, predpokladané náklady na výstavbu nového ústavu boli podľa neho okolo 55 miliónov eur.

„Predpokladáme, že tie žiaľbohu náklady budú dramaticky vyššie. Ale pokiaľ by vyšlo z tejto štúdie uskutočniteľnosti, že by to bolo možné a efektívne robiť práve formou PPP projektu – formou verejno-súkromného partnerstva, tak si myslím, že by sme to vedeli aj ekonomicky aj finančne zvládnuť,“ doplnil.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.