Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Eurokomisia zaregistrovala dve občianske iniciatívy

Eurokomisia zaregistrovala dve občianske iniciatívy. Jednou z nich je „Air-Quotas“ (Kvóty na lety), druhou „Stop ničeniu videohier“.

Iniciatíva „Kvóty na lety“ vyzýva exekutívu EÚ, aby v každom členskom štáte vytvorila mechanizmus emisných kvót pre občanov, ktorý podnieti podniky k dekarbonizácii prostredníctvom dopytu spotrebiteľov.

Organizátori sa domnievajú, že tento nový mechanizmus by sa mal vzťahovať na všetky nákupy tovaru a služieb, a mal by začať leteckou dopravou.

Organizátori iniciatívy „Stop ničeniu videohier“ vyzývajú EK na zavedenie zákonnej požiadavky, aby vydavatelia, ktorí predávajú alebo udeľujú licencie na videohry v EÚ, ponechali takéto hry vo funkčnom (hrateľnom) stave s cieľom zabrániť vydavateľom v tom, aby videohry na diaľku znefunkčnili.

Komisia skonštatovala, že obe iniciatívy občanov spĺňajú formálne podmienky a sú právne prípustné. Vecnú stránku týchto návrhov zatiaľ EK neanalyzovala.

Rozhodnutie EK o registrácii občianskych iniciatív nemá vplyv na jej právne a politické závery o týchto iniciatívach ani na akékoľvek opatrenia, ktoré eurokomisia prípadne prijme, ak niektorá z iniciatív získa potrebnú podporu najmenej od jedného milióna občanov EÚ.

Obsah iniciatív vyjadruje len názory skupiny organizátorov a v žiadnom prípade ho nemožno považovať za vyjadrenie názorov Európskej komisie.

Po registrácii iniciatív majú ich organizátori šesť mesiacov k dispozícii, aby začali zbierať podpisy. Ak do jedného roka iniciatíva občanov získa najmenej milión podporných podpisov aspoň v siedmich rôznych členských štátoch EÚ, eurokomisia sa ňou bude musieť zaoberať a bude musieť rozhodnúť, či na žiadosť odpovie prijatím legislatívnych opatrení alebo nie. Svoje konanie v oboch prípadoch musí EK vysvetliť.

(tasr)

Minúta  |  

SNS podá na septembrovú schôdzu parlamentu vlastný zákon o regulácii sexuálnej výchovy

SNS podá na septembrovú schôdzu parlamentu vlastný zákon o regulácii sexuálnej výchovy na školách. Návrh, ktorý predložili poslanec Richard Vašečka a poslankyňa Anna Záborská (klub Slovensko, Za ľudí, KÚ) bol podľa národniarov nekomplexný.

Strana navrhne aj to, aby základné a stredné školy prísne dodržiavali učebné osnovy, aby tak rodičia vedeli kto, kedy a ako vzdeláva ich deti v oblasti sexuálneho správania.

„Novelou zákona bude možné distribuovať učebný materiál a tlačovinu schválených len príslušným pedagogickým ústavom, respektíve príslušnými inštitúciami,“ dodala SNS s tým, že sa snažia zabrániť tomu, aby na základné a stredné školy vchádzali kedykoľvek tretie osoby, ako napríklad aktivisti z tretieho sektoru šíriaci výučbu bez súhlasu rady školy či rodičov.

„Máme na zreteli, že v školách sa majú pohybovať len ľudia, ktorými sú pedagógovia a odborníci v danom odbore,“ uzavrela SNS.

(sita)

Minúta  |  

Pojednávanie vo veci civilnej žaloby Jaroslava Naďa na Ľuboša Blahu sa začalo na tretí pokus

Na tretí pokus sa začalo pojednávanie vo veci civilnej žaloby Jaroslava Naďa (Demokrati) na Ľuboša Blahu (Smer). Naď sa žalobou na Mestskom súde Bratislava IV domáha súdneho potvrdenia neoprávneného zásahu do dobrej povesti.

Predseda mimoparlamentných Demokratov tiež požaduje verejné ospravedlnenie a odstránenie z verejného priestoru všetkých statusov, videí a iných záznamov, v ktorých ho Blaha obvinil z vlastizrady. Spor sa týka schvaľovania obrannej dohody s USA.

Po skončení pojednávania exminister obrany Naď pre médiá uviedol, že Blaha sa snaží právny spor dávať do politickej roviny.

„Celý čas vlastne útočili osobne, politicky,“ povedal Naď na margo Blahu a jeho právneho zástupcu Davida Lindtnera. Obviniť ministra obrany v čase vojnového konfliktu v susednej krajine z vlastizrady je totiž podľa Naďa absolútne neprijateľné.

Pripomenul pri tom, že Smer na neho pre údajnú vlastizradu podal aj trestné oznámenie. To však bolo podľa neho „zhodené zo stola ako zjavne neopodstatnené“.

Naď pripomenul, že Zmluvu o obrannej spolupráci s USA (DCA) majú takmer všetky štáty NATO. Zároveň sa pýta, prečo ju súčasný minister obrany Robert Kaliňák nevypovedal. „Keby došlo k vzájomnej dohode, môže byť ukončená,“ zdôraznil Naď s tým, že slovenský rezort obrany takúto požiadavku nevyslovil.

Predseda Demokratov zároveň potvrdil, že okrem ospravedlnenia a odstránenia mediálneho obsahu žiada od Blahu vyplatenie nemajetkovej ujmy vo výške 100-tisíc eur. Tie by podľa vlastných slov využil na pomoc ukrajinským „odídencom“.

(sita)

Minúta  |  

Žiga sa stretol s Popsoiom, deklaroval podporu Moldavsku pri vstupe do EÚ

Podpredseda Národnej rady SR Peter Žiga deklaroval podporu Moldavsku pri vstupe do Európskej únie zo strany Slovenska. Urobil tak pri stredajšom stretnutí s moldavským ministrom zahraničných vecí Mihaiom Popsoiom.

Diskutovať mali najmä o integrácii Moldavska do Únie, ekonomickej spolupráci a vzájomných bilaterálnych vzťahoch.

Žiga ocenil pokrok Moldavska pri implementácii potrebných reforiem pre vstup do EÚ. Dodal, že Slovensko je pripravené pokračovať v delení sa o svoje skúsenosti. Okrem iného podčiarkol aj význam ekonomickej spolupráce s Moldavskom.

Poukázal na obrat nášho vzájomného obchodu, ktorý podľa jeho slov minulý rok dosiahol takmer 120 miliónov eur. Moldavský minister mal zároveň tlmočiť záujem investovať do priemyslu na Slovensku.

Na rokovaní sa mali dotknúť aj konfliktu medzi Podnesterskom a Moldavskom. Podpredseda parlamentu potvrdil, že Slovensko podporuje územnú celistvosť a suverenitu Moldavskej republiky. Vyjadril presvedčenie, že konflikt by mal byť vyriešený mierovou cestou.

(tasr)

Minúta  |  

Vláda postaví v Rimavskej Sobote novú väznicu

Vláda postaví v Rimavskej Sobote novú väznicu, pre tento účel na výjazdovom rokovaní prijala predmetné uznesenie. Dokument vyzýva na aktualizáciu štúdie uskutočniteľnosti projektu Výstavby väzenského zariadenia Rimavská Sobota – Sabová, informoval minister spravodlivosti Boris Susko (Smer).

Susko nevylúčil, že nový ústav pre výkon trestu odňatia slobody by mohol slúžiť aj na iné účely, ako napríklad v súvislosti s migračnou krízou.

Minister pripomenul, že v programovom vyhlásení vlády sa zaviazali, že sa budú snažiť zabezpečiť humanizáciu prostredia v ústavoch na výkon väzby a výkon trestu odňatia slobody. Pôvodné, predpokladané náklady na výstavbu nového ústavu boli podľa neho okolo 55 miliónov eur.

„Predpokladáme, že tie žiaľbohu náklady budú dramaticky vyššie. Ale pokiaľ by vyšlo z tejto štúdie uskutočniteľnosti, že by to bolo možné a efektívne robiť práve formou PPP projektu – formou verejno-súkromného partnerstva, tak si myslím, že by sme to vedeli aj ekonomicky aj finančne zvládnuť,“ doplnil.

(tasr)

Minúta  |  

MF SR: Pre deficit vlád medzi rokmi 2020 až 2023 sa verejné financie dostali medzi najhoršie

Bývalé vlády medzi rokmi 2020 až 2023 spôsobili výrazný nárast deficitu, vďaka čomu sa verejné financie SR dostali medzi najhoršie v Európskej únii. Zaradenie Slovenska do procedúry nadmerného deficitu preto Ministerstvo financií SR očakávalo.

Reagovalo tak na rozhodnutie, ktoré zverejnila Európska komisia. Tá prvýkrát od roku 2020 spúšťa mechanizmus, ktorý slúži na nápravu vysokých deficitov a dlhov v EÚ.

Počas pandémie totiž platila výnimka na dodržiavanie európskych fiškálnych pravidiel. Od tohto roka sa však krajiny musia opäť riadiť pravidlami, aby ich deficit neprekračoval tri percentá HDP a dlh 60 percent HDP.

Slovenská republika sa vzhľadom na deficit v roku 2023 dostala do skupiny siedmich štátov, kam patria okrem Slovenska aj Francúzsko, Belgicko, Poľsko, Maďarsko, Malta a Taliansko, voči ktorým sa aktivuje procedúra nadmerného deficitu.

Spustenie procedúry prakticky znamená, že eurokomisia bude prísnejšie dohliadať na dodržiavanie konsolidácie verejných financií. „Požiadavky z procedúry sú však už dnes prakticky zahrnuté v záväzkoch SR, ktoré ministerstvo financií definovalo nielen v schválenom rozpočte, ale aj v Programe stability a prioritne v schválených výdavkových limitoch, ktoré sú už napojené na nové európske fiškálne pravidlá,“ priblížil rezort financií.

Aj na základe týchto pravidiel pripravuje MF SR strednodobý fiškálno-štrukturálny plán, ktorý bude obsahovať limity na verejné výdavky a bude zohľadňovať zosúladenie deficitu s požiadavkami zo Zmluvy o fungovaní EÚ.

„Cieľom je stabilizácia verejných financií tak, aby sa deficit dostal pod tri percentá HDP v roku 2027, aby verejný dlh mohol začal opäť klesať,“ zdôraznil rezort. Zároveň avizoval, že minister financií Ladislav Kamenický (Smer) bude o tejto téme rokovať aj na najbližšom rokovaní Rady Ecofin koncom tohto týždňa.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.