Preskočiť na obsah
  |  

Približne 18 miliónov ľudí zostalo niekoľko hodín bez elektriny

Ekvádor v stredu zasiahol celoplošný výpadok elektrickej energie, v dôsledku čoho zostalo približne 18 miliónov ľudí niekoľko hodín v tme. Výpadok elektriny ochromil domácnosti, nemocnice aj metro v hlavnom meste.

Stredajší výpadok spôsobil taktiež nebezpečné podmienky pre množstvo motoristov, keďže prestali fungovať semafory. V stredu navečer sa však už podarilo takmer úplne obnoviť dodávky elektrickej energie. "To, čo sa stalo, je len ďalším dôkazom energetickej krízy, ktorej musíme vzdorovať," povedal tamojší minister pre energetiku Roberto Luque. Spomenul aj nedávne problémy spôsobené nedostatočnou výrobou energie, ktoré viedli k neplánovaným výpadkom služieb.

Luque tvrdí, že stredajší výpadok bol spôsobený nedostatočnými investíciami do elektrického vedenia. V apríli vyhlásil ekvádorský prezident Daniel Noboa stav energetickej núdze a oznámil plánované zníženie dodávok elektriny.

(bbc, reuters, tasr)

  |  

V Novom Mexiku naďalej zúria ničivé požiare; zahynuli dvaja ľudia

Dvaja ľudia zahynuli v dôsledku lesných požiarov na juhu amerického štátu Nové Mexiko. Plamene tam už zničili najmenej 500 obydlí a z horskej obce Ruidoso museli evakuovať približne 8 000 miestnych obyvateľov.

Pozostatky jednej obete sa našli na sedadle vodiča v zhorenom vozidle, uviedla v stredu polícia štátu Nové Mexiko. Neskôr sa ukázalo, že ide o 60 ročného muža. Podľa guvernérky Michelle Lujanovej Grishamovej bolo dvoma požiarmi zničených približne 500 domov a poškodených ďalších najmenej 1 400. Ide o jedny z najničivejších lesných požiarov v histórii Nového Mexika.

Požiare severne a južne od obce Ruidoso zničili už viac než 9 000 hektárov plochy. Zalesnená oblasť približne 135 kilometrov juhovýchodne od najväčšieho mesta tohto štátu Albuquerque bola sériou lesných požiarov postihnutá aj v roku 2022. Nové Mexiko je už niekoľko desaťročí sužované suchom, v dôsledku ktorého sú lesné požiare čoraz ničivejšie a čoraz rýchlejšie sa šíria.

(reuters, tasr)

  |  

Silné búrky na východe Česka si vyžiadali najmenej jednu obeť

Silné búrky, ktoré včera večer zasiahli české regióny Moravu a Sliezsko si vyžiadali jednu obeť, ktorú usmrtil padajúci strom v Českom Těšíne. Nepriaznivé počasie prerušilo dopravu na železničných tratiach a voda zaplavila ulice vo viacerých obciach. Dažde spôsobili na niektorých miestach aj prerušenie dodávky elektrickej energie.

"V súvislosti s búrkami, ktoré postupujú Moravskosliezskym krajom, sa zvyšuje počet výjazdov hasičov. V súčasnosti riešime popadané stromy a odčerpávanie vody zo zatopených pivníc rodinných domov. Aktuálne riešime 600 udalostí súvisiacich s búrkami," informovala po 22:00 hodine hovorkyňa tamojších hasičov Kamila Langerová.

Železničnú dopravu z dôvodu padnutých stromov prerušili v Olomouckom a Moravskosliezskom kraji. Problémy hlásia v železničnej doprave aj na hraniciach s Poľskom. Silné búrky sa prehnali aj južnou Moravou, podľa hasičov však nespôsobili toľko problémov ako na severovýchode ČR.

Situácia sa však pomaly upokojuje, informoval pred polnocou podľa ČT24.cz meteorológ z Českého meteorologického úradu. "Máme ešte slabé zrážky na severovýchode územia, kde je stále zvýšená oblačnosť, ale musíme povedať, že situácia je oveľa pokojnejšia ako pred niekoľkými hodinami," uviedol.

(novinky.cz, ct24.cz, tasr)

  |  

Čína mení názvy ujgurských dedín, aby vymazala ich kultúru a históriu

Čína zmenila názvy stoviek dedín v regióne Sin-ťiang, čím chce vymazať ujgurskú moslimskú kultúru, tvrdí ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW). V rokoch 2009-2023 boli zmenené názvy stoviek dedín v Sin-ťiangu, ktoré súviseli s náboženstvom, históriou alebo kultúrou Ujgurov, uvádza sa v správe HRW.

Podľa výskumu, ktorý vychádza z vlastných zverejnených údajov Číny, sa z názvov miest vytrácajú slová ako "sultán" a "svätyňa", a nahrádzajú ich výrazy ako "harmónia" a "šťastie". Čínske úrady v uplynulých rokoch radikálne pretvárajú spoločnosť v Sin-ťiangu v snahe asimilovať menšinové ujgurské obyvateľstvo s hlavným prúdom čínskej kultúry.

Výskumníci z HRW a nórskej organizácie Uyghur Hjelp skúmali názvy dedín v Sin-ťiangu z webovej stránky čínskeho Národného štatistického úradu (NBSC) za obdobie 14 rokov. Zistili, že počas tohto obdobia sa zmenili názvy 3 600 z 25 000 dedín v Sin-ťiangu.

Jedným z príkladov, na ktoré správa upozorňuje, je Aq Meschit (Biela Mešita) v okrese Akto, dedina na juhozápade Sin-ťiangu, ktorá bola v roku 2018 premenovaná na Dedinu Jednoty. Čoraz viac dôkazov poukazuje na systematické porušovanie ľudských práv ujgurského moslimského obyvateľstva v krajine. Peking tieto obvinenia odmieta.

(bbc news, tasr)

  |  

Hamas ako ideológia sa nedá poraziť, uviedol hovorca izraelskej armády

Hovorca izraelskej armády Daniel Hagari v stredu vyhlásil, že hnutie Hamas ako ideológia sa nedá poraziť. Izraelskú vládu žiadal, aby potvrdila odhodlanie zničiť túto palestínsku teroristickú skupinu.

"Hamas je ideológia, je to jedna strana. Je zakorenená v srdciach ľudí. Ten, kto verí, že môžeme Hamas zničiť, ten sa mýli," povedal Hagari pre izraelské médiá. Podľa neho je potrebné nájsť na politickej úrovni k hnutiu Hamas alternatívu, ktorá by túto organizáciu v Pásme Gazy nahradila. Hamas je tam pri moci od roku 2007.

Izraelský premiér Benjamin Netanjahu za jeden z hlavných cieľov vojny v Pásme Gazy určil zničenie vojenských a vládnych spôsobilostí Hamasu, uviedla vo vyhlásení premiérova kancelária. "Izraelské obranné sily sú samozrejme odhodlané urobiť to," dodala.

(dpa, afp, tasr)

  |  

Azerbajdžan ostro kritizuje prísľub Francúzska dodať Arménsku nové zbrane

Arménsko a Azerbajdžan, ktoré sa po troch desaťročiach konfliktu snažia uzavrieť mierovú dohodu, si v stredu vymenili niekoľko ostrých slov po tom, ako Francúzsko prisľúbilo dodať Jerevanu nové zbrane.

Francúzsky minister obrany Sébastien Lecornu v utorok oznámil, že Paríž predá Arménsku samohybné húfnice CAESAR. To vyvolalo ostrú kritiku Azerbajdžanu. "Francúzsku politiku voči južnému Kaukazu nepovažujeme za účinnú. Je to škodlivá politika," vyhlásil Hikmet Hadžijev, hlavný poradca azerbajdžanského prezidenta Ilhama Alijeva pre zahraničnú politiku.

Arménske ministerstvo zahraničných vecí reagovalo, že je "zvrchovaným právom každého štátu udržiavať bojaschopné ozbrojené sily vybavené modernými vojenskými prostriedkami". To podnietilo azerbajdžanské ministerstvo zahraničných vecí k ďalšej námietke, že kroky Arménska sú nelegitímne a predstavujú hrozbu pre Baku.

Francúzsko má početnú arménsku diaspóru a tradične patrí medzi najsilnejších európskych podporovateľov Jerevanu. Arménsko je zároveň spojencom Ruska, no v posledných rokoch sa diplomaticky aj vojensky prikláňa k západným krajinám.

(reuters, tasr)