Pre kráľa to bola veľká rana a aj keď sa snažil svojim poddaným ďalej vládnuť čo najlepšie, veľmi mu chýbala jeho drahá manželka. V tých najzložitejších otázkach mu ani najlepší radcovia nevedeli poradiť tak múdro ako ona. Kráľovstvu sa prestalo dariť a to si všimol susedný kráľ; využil slabosť kráľovstva a rozhodol sa naň zaútočiť. Keďže vojna je pre deti nebezpečná, kráľ si zavolal najspoľahlivejšieho osobného strážcu a najmúdrejšie dvorné dámy a rozkázal im ukryť sa aj s kráľovskými deťmi v horskej chalúpke.
Spočiatku to pre deti bola zábava; pri lezení po stromoch a kúpaní v horskom potôčiku aspoň na chvíľu zabudli, že je im smutno za mamičkou. Vojna však trvala dlho a keďže museli byť stále spolu, začali sa medzi nimi rôzne hádky a nezhody. Dvorné dámy sa síce snažili spory urovnať, ale nedokázali to tak ako kedysi nebohá kráľovná a múdry kráľ. Staršie deti, ktoré to už zvládli, si začali s kráľom písať listy. Kráľ si napriek vojenským povinnostiam našiel čas odpovedať, pretože mal svoje deti veľmi, veľmi rád. Nesmel ich však navštíviť, aby skrýšu neprezradil.
Ako sa míňali mesiace a roky, každé dieťa si o kráľovi vytvorilo trošku iný obraz, pretože každé si s ním písalo o niečom inom. Keď sa potom rozprávali o svojom ockovi, občas sa poškriepili o to, či sa radšej prechádza v záhrade alebo poľuje; či mu viac chutí divina alebo bravčové alebo ktoré zo svojich detí ľúbi najviac. Najmladší syn ockovi kreslil obrázky; bol však veľmi malý, keď z hradu utiekli, preto si kráľa nepamätal. Nepoznal ani zámok, fontány, honosné komnaty a veselé hostiny, o ktorých mu rozprávali súrodenci a dvorné dámy. Po čase dospel k presvedčeniu, že si to všetko iba vymysleli a chcú ho nachytať, a tak prestal kresliť obrázky. Ak ho niekto veľmi presviedčal, že má ockovi niečo poslať, poslal prázdny papier, aby mu dali pokoj.
Kráľ bol zo situácie čím ďalej, tým smutnejší. Ako má svojim deťom vysvetliť, že každého jedného ľúbi viac než celé kráľovstvo, keď ich ani nemôže navštíviť? Ako im povedať, že aj keď poľovačku má radšej než prechádzky, najdôležitejšie je to, aby sa jeho milované deti nehádali? Vždy, keď písal listy, sedel pred obrazom kráľovnej a pýtal si radu, no zakaždým, keď prišiel list od dvornej dámy, písalo sa tam, že deti sa o ňom znovu pohádali a už sa ani nechcú spolu hrať. Stali sa slepými a hluchými voči jeho láske a z jeho listov čítali už len to, čo by mohli použiť voči svojim súrodencom.
