Preč s kráľom hazardu

Keď Smer prijímal nový zákon o hazardných hrách, šepol mi jeden opozičný poslanec, že sa pripravuje „trafika“ pre štátneho tajomníka Kuruca. A po vzniku Úradu pre reguláciu hazardných hier sa ukázalo, že mal celkom dobré informácie. Bol to zákon, ktorý mal závažné dopady, s ktorými sa budeme boriť desaťročia, umožnil oveľa dlhšie licencie kasínam a herniam, zrušil štátny monopol na internetové hazardné hry, prihral ročne stávkovým kanceláriám niekoľko desiatok miliónov eur zmenou výpočtu odvodov a „skutočne antikorupčne“ skoncentroval skoro všetku kontrolnú moc do rúk úradu, ktorý sa stal „kráľom hazardu“.

Prvý generálny riaditeľ Kuruc sa neohrial vo svojej funkcii dlho. Prišla nová vláda a zmena zákona, ktorá umožnila zvolenie nového generálneho riaditeľa, ktorým sa stal Peter Andrišin.

Problém to však nerieši a nič to nemení na našom postoji, že úrad treba zrušiť. Minister financií a vláda nesie politickú zodpovednosť, ale v skutočnosti rozhoduje úradník. To nikdy nerobí dobrotu. Bolo by naivné očakávať od úradníka, aby sa vzdal svojej moci. Nestačí výmena úradníka, musíme zmeniť paradigmu. Z nastavenia „za hazard“ na nastavenie „proti hazardu“. Z „podpory hazardu“ na „ochranu pred hazardom“. Rovnako ako pri drogách, rovnako ako pri cigaretách. A to sa pri tomto úrade nemôže podariť.

Nová vláda si v roku 2020 do svojho programového vyhlásenia dala vetu: „Cieľom Vlády SR je zmierniť dopady hazardu na rodiny a sprísniť podmienky pre prevádzkovateľov hazardných hier natoľko, aby sa hazard prestal rozvíjať.“

S nomináciou Petra Andrišina si však vláda strelila do nohy.

Už v prvom rozhovore dokázal zosmiešniť prácu tisícok aktivistov proti hazardu, keď ich snahu označil za úplný nezmysel. To bol dôvod, prečo sa s ním odmietli stretnúť. Po druhom rozhovore museli ostať šokovaní. Je až smutno-smiešne počúvať mýty a frázy hazardnej loby z úst šéfa na ich kontrolu. Fráza a klišé „hazard tu bol, je a bude“ ako argument proti zákazu je trápny. Drogy tu tiež boli, sú a budú, ale to neznamená, že proti nim nebudeme bojovať. Lebo keď prestaneme, potom tu budú v oveľa väčšom rozsahu.

RozhovorHazard treba dať tam, kde nebude svietiť do očí, vraví šéf regulačného úradu Andrišin

Hazard prerástol bezpečnú mieru. Dať ho niekde, kde nebude na očiach, je skutočné strkanie hlavy do piesku. Nepodarilo by sa nám zhromaždiť tisícky aktivistov, nepodarili by sa úspešné petície o ich úplnom zákaze v mestách ako Bratislava, Levoča, Nitra, Ružomberok, Galanta a mnohé iné, ak by nemali ľudia osobné skúsenosti s negatívami, ak by nemali zasiahnuté rodiny a ak by to bolo bezvýznamné.

Petície proti hazardu boli najväčšie petície v histórii miest, v ktorých sme ich zbierali. V Bratislave sme si ich zopakovali dve a každá mala viac ako 100 000 podpisov dospelých občanov Bratislavy. Myslíte si, že získate takúto podporu, ak by hazard nezasiahol do života mnohých ľudí a bolo by to len také „hranie si hazardu pre relax“, aké by si želal šéf úradu Andrišin? Hovoriť o tom, že chce šíriť osvetu, ako je „super zahrať si hazardné hry“ v čase, keď čelíme nárastu závislých a nárastu hazardu, je znakom nekompetentnosti.

Rozhovor pre Štandard bol naozaj prelomový. Šéf úradu nesúhlasí s tým, že obce zakazujú herne a kasína na svojom území. Vie vládna koalícia, ktorá uľahčila obciam prijímanie takýchto zákazov zrušením povinnosti petície o tom, koho má na čele úradu? Nesúhlas s vládnou politikou totiž vedie k značným rozporom.

Úplne cez čiaru však vnímam priznanie riaditeľa Andrišina, že pred prijatím zákazu vykonával lobing v prospech hazardnej loby v Bratislave:

„Ja s tým nesúhlasím. Pred prijatím VZN [všeobecne záväzného nariadenia, pozn. red.] v Bratislave sme sedeli na magistráte so zástupcami a snažili sme sa im vysvetliť plusy a mínusy zákazu. Ak nemáme alternatívu, plošný zákaz nič nevyrieši. Vidíme to na príklade Brna, kde plošný zákaz nefunguje. No príklad máme aj na Slovensku. V roku 2016 sa plošne zakázal hazard v Levoči. Hoci sa sedem prevádzok zrušilo, v okolitých dedinách vzniklo desať nových prevádzok.“

Nie je to len nehoráznosť a prekročenie akýchkoľvek hraníc, ktoré by mal štátny úradník dodržiavať, ale aj nekompetentnosť. Rozoberme si to. Príklad Brna hovorí práve o tom, že to funguje. Podobne ako príklad Viedne a Budapešti.

Ak aj vznikli nelegálne prevádzky, pohybovali sa v zlomkoch pôvodných počtov. Argumentoval Levočou. Každá obec môže samostatne herne a kasína zakázať, takže aj okolité obce potom, ako sa zakázal hazard napríklad v Nitre a Ružomberku, vedia a mnohé aj pristupujú k zákazu hazardu. Mal však Andrišin pravdu? Peter Beňa z Iniciatívy Zastavme hazard si vyžiadal od Úradu v roku 2021 údaje o herniach a kasínach a v okolitých obciach v okrese Levoča sa nenachádzajú herne a kasína. Poskytujú nám azda iné údaje?

Redaktorka Štandardu položila riaditeľovi legitímnu otázku, prečo úrad vo svojej tlačovej správe namiesto toho, že obce prídu o odvod, ak zakážu hazard, nehovorí skôr o tom, že 21 miliónov eur ročne ostane rodinám? Podľa šéfa úradu by to tak bolo v ideálnom svete, ale tie peniaze sa minú inde. Z Čiech, kde vraj „plošné zákazy nefungujú“, však máme iné správy. Z dát spoločnosti M. B. A. Finance, ktorá spravuje pohľadávky veľkých firiem vyplynulo, že v mestách, ktoré výrazne obmedzili počet herní s hracími automatmi, poklesol počet ľudí nezvládajúcich platiť svoje záväzky. V obciach, ktoré vyhlásili nulovú toleranciu voči herniam na svojom území a hazard zakázali úplne, klesol počet neplatičov až o pätinu. Toto je výsledok, o ktorý nám ide.

Úrad mal vzniknúť preto, aby sústredil dáta a mohol lepšie regulovať. Dnes môžeme definitívne povedať, že opak je pravdou. Úrad je oveľa menej kompetentný a nepomohli ani voľby. Hovoríme napríklad o takých základných dátach, ako je počet automatov v jednotlivých herniach. Pred vznikom úradu sme tieto informácie od Finančnej správy SR bez problémov dostávali. Po vzniku úradu dostávame odpoveď, že takýmito informáciami úrad nedisponuje. Sú len dve možnosti. Úrad treba zrušiť, lebo je nekompetentný, alebo ho treba zrušiť, lebo zatajuje informácie.

Na otázku, čo sa podarilo, riaditeľ odpovedal, že sa mu podarilo dosiahnuť odklad odvodov pre prevádzkovateľov hazardu, lebo boli pár mesiacov zatvorení. Tipnite si, prečo sa nepochválil nejakou skutočnou reguláciou?

Človek je posvätnou nádobou, z ktorej si nemôžu boháči upíjať, ako chcú, pre zábavu a mrzký zisk. Mene, Tekel, Ufarsin už píše ruka na mramorovú stenu aj kráľovi hazardu, ktorý dovolil zneužívať krehkosť ľudí a zakrýva si oči pred nešťastím a zlom.

Článok vyjadruje osobný názor autora.