Kapitálová primeranosť domácich bánk, teda podiel vlastného kapitálu na rizikovo vážených aktívach, sa zvýšila o 0,84 percentuálneho bodu na úroveň 20,5 percenta. Na 100 eur držaných aktív tak mali banky krytie zhruba 20 eur vlastného kapitálu. Pomohla tomu najmä rekordná úroveň nominálnych ziskov za minulý rok, pomocou ktorých si banky zvýšili vlastný kapitál.
Od tohto roka však do možnosti zvyšovať svoj kapitál výrazne zasiahne bankový odvod, vďaka ktorému efektívna daňová sadzba slovenských bánk dosiahne až 45 percent. Z každého zarobeného eura si banky budú môcť odložiť menej do kapitálového vankúša.
Banky úspešne prešli aj cvičením s finančnými stres testami. Mali by bez väčších problémov zvládnuť aj negatívny scenár so 7-percentným prepadom slovenskej ekonomiky. Aj v ňom by si mali banky udržať ziskovosť a kapitálová primeranosť by behom troch rokov len mierne klesla na úroveň 19,3 percenta.
Správa rovnako pozitívne hodnotí aj likviditu bánk, teda schopnosť pokryť hotovosťou prípadný náhly odliv väčšieho množstva vkladov. Zlepšila sa najmä vďaka prílevu nových vkladov domácností počas predchádzajúcej zimy. Z pohľadu likvidity sa slovenské banky radia zhruba do stredu rebríčka v eurozóne.
Pri posudzovaní optimistických záverov stres testov však treba zvážiť, že tieto zvažujú len obmedzený rozsah parametrov. Nevieme do nich premietnuť napríklad prípadné väčšie problémy francúzskych dlhopisov po voľbách či náhlu stratu dôvery investorov v slovenské dlhopisy a reťazové efekty z takýchto udalostí.
Finančný systém pracuje so značnou pákou, ktorá znamená, že aj menšie udalosti môžu mať násobný efekt. Napriek tomu to vyzerá, že na rebríčku slovenských ekonomických problémov je finančný sektor nateraz nízko.
