Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Šéf ceremoniálu OH: Chceli sme osláviť diverzitu, toleranciu a francúzsku gastronómiu

Organizátori olympijských hier v Paríži sa ospravedlnili katolíckej cirkvi a všetkým kresťanským skupinám, ktorých sa počas piatkového otváracieho ceremoniálu dotklo vystúpenie evokujúce obraz Poslednej večere.

V scéne pripomínajúcej slávne dielo Leonarda da Vinciho zobrazujúce posledný pokrm Ježiša Krista stvárnili jeho učeníkov drag queens či transgenderová modelka a takmer nahý spevák napodobňoval gréckeho boha vína Dionýza.

Umelecký šéf ceremoniálu Thomas Jolly odmietol, že by kritizovaná scéna mala byť paralelou k Poslednej večeri. Jeho zámerom bolo vraj osláviť diverzitu a vzdať hold hodovaniu a francúzskej gastronómii.

"Mojím prianím nie je spochybňovať, alebo zosmiešňovať či šokovať. Najviac zo všetkého som chcel vyslať posolstvo lásky a inklúzie, nie rozdeľovať," povedal Jolly pre agentúru AP.

Ospravedlnili sa. Ale treba si pamätať, komu sa olympijská posledná večera vysmiala

Mohlo by Vás zaujímať Ospravedlnili sa. Ale treba si pamätať, komu sa olympijská posledná večera vysmiala

Usporiadatelia tvrdia, že nebolo ich zámerom prejaviť neúctu k akejkoľvek náboženskej skupine. "Otvárací ceremoniál sa snažil osláviť toleranciu v spoločnosti. Sme presvedčení, že sa nám to podarilo naplniť. Ak to niekoho urazilo, je nám to hlboko ľúto," uviedla hovorkyňa organizačného výboru Anne Descampsová.

Takmer štvorhodinová šou vyvolala kritiku Vatikánu. Stvárnenie biblického námetu pobúrilo aj Francúzsku biskupskú konferenciu.

"Tento vysoký ideál bol poškvrnený výsmechom jednej z najposvätnejších chvíľ v kresťanstve," povedal arcibiskup Vincenzo Paglia pre Il Giornale.

Oficiálny účet Olympiády vymazal z Youtube video otváracieho ceremoniálu

Mohlo by Vás zaujímať Oficiálny účet Olympiády vymazal z Youtube video otváracieho ceremoniálu

(tasr, est)

Minúta  |  

Letecké spoločnosti zastavili lety do Bejrútu pre obavy z eskalácie konfliktu

Letecká spoločnosť Lufthansa prerušila v pondelok leteckú dopravu do libanonského hlavného mesta Bejrút do utorka 30. júla vrátane v súvislosti so súčasnou situáciou na Blízkom východe. Vyhlásenie leteckej spoločnosti citovala agentúra Reuters.

Lety dopravcov spoločnosti – Swiss International Air Lines, Eurowings a Lufthansa – boli podľa vyhlásenia zrušené z dôvodu zvýšenej opatrnosti v súvislosti so sobotňajším izraelským útokom, pri ktorom na okupovaných Golanských výšinách zahynulo 12 osôb vrátane detí.

Raketový útok zvýšil obavy z možného vypuknutia plnohodnotného vojenského konfliktu medzi šíitským militantným libanonským hnutím Hizballáh a Izraelom.

Libanonská letecká spoločnosť Middle East Airlines (MEA) tiež v pondelok uviedla, že niektoré lety na letisku v Bejrúte boli zrušené alebo odložené v súvislosti s eskaláciou napätia medzi Izraelom a militantmi s podporou Iránu.

Izraelský bezpečnostný kabinet v nedeľu poveril tamojšiu vládu, aby reagovala na sobotňajší útok, pri ktorom na Izraelom okupovaných Golanských výšinách prišlo o život 12 tínedžerov a detí.

Hizballáh odmietol prevziať akúkoľvek zodpovednosť za tento útok, ktorý bol v Izraeli alebo Izraelom anektovaných oblastiach najkrvavejší od vpádu palestínskych militantov zo 7. októbra 2023.

Na pondelok naplánované prichádzajúce lety do Bejrútu zrušili aj turecké aerolínie Turkish Airlines, ako i grécka letecká spoločnosť Aegean Airlines či etiópske aerolínie Ethiopian Airlines.

Medzinárodné letisko Ráfika Harírího v Bejrúte je jediným letiskom v Libanone, píše Reuters. Terčom útokov bolo aj počas občianskej vojny v tejto krajine i počas predchádzajúcich potýčok s Izraelom vrátane posledného vojenského konfliktu medzi Izraelom a Hizballáhom v roku 2006.

(tasr)

Minúta  |  

Prezidentom Venezuely je po tretí raz Maduro. Opozícia odmieta výsledky volieb

Úradujúci venezuelský prezident Nicolás Maduro sa stal víťazom nedeľňajších volieb hlavy štátu a vo funkcii tak bude ďalších šesť rokov. Maduro získal 51,2 percenta odovzdaných hlasov, oznámila Národná volebná rada (CNE).

Opozičný kandidát Edmundo González Urrutia, ktorý vo viacerých prieskumoch viedol, skončil druhý so ziskom 44,2 percenta hlasov, informujú agentúry Reuters a AFP.

Podľa šéfa CNE Elvisa Amorosa sa tieto údaje zakladajú na sčítaní 80 percent odovzdaných hlasov. Amoroso označil výsledok volieb za „nezvratný“.

Pred prezidentským palácom Miraflores v hlavnom meste Caracas sa už počas sčítavania hlasov zhromaždili početní Madurovi priaznivci. Volebné miestnosti sa oficiálne zatvorili o 18.00 miestneho času (0.00 SELČ), no ľudia čakajúci v radoch mohli hlasovať aj po ich uzavretí. Na hlasovaní sa mohlo zúčastniť viac ako 21 miliónov voličov doma aj v zahraničí.

Maduro v reakcii na výsledky vyhlásil, že jeho znovuzvolenie je triumfom mieru a stability, a zopakoval svoje tvrdenie, že venezuelský volebný systém je transparentný.

Po odovzdaní hlasu 61-ročný Maduro povedal, že bude rešpektovať výsledky volieb.

Opozícia výsledky neuznáva

Okrem autoritárskeho Madura, ktorý má pred sebou tretie funkčné obdobie, sa o najvyššiu štátnu funkciu uchádzalo ďalších deväť kandidátov. Najväčšie šance na víťazstvo sa pripisovali 74-ročnému bývalému diplomatovi Urrutiovi z opozičnej aliancie Jednotná demokratická platforma (PUD).

González Urrutia nahradil obľúbenú opozičnú líderku Mariu Corinu Machadovú, predsedníčku opozičnej liberálnej strany Vpred Venezuela (VV), ktorá má z dôvodu údajných nezrovnalostí počas svojho pôsobenia v parlamente 15-ročný súdny zákaz pôsobiť vo verejných funkciách. CNE predtým odmietla zaregistrovať aj jej pôvodnú náhradníčku, univerzitnú profesorku Corinu Yorisovú.

Pred voľbami došlo k mnohým nezrovnalostiam. Okrem vylúčenia kandidátov a pozorovateľov nemala opozícia prístup k médiám a nemohla organizovať vlastnú volebnú kampaň. Okrem toho sa podľa platformy Mi Voto Cuenta (Môj hlas sa počíta) mohlo zaregistrovať len 69-tisíc zo štyroch miliónov oprávnených voličov v zahraničí.

Venezuelská opozícia výsledky volieb odmietla a tvrdí, že vo voľbách v skutočnosti získala 70 percent hlasov voličov, a nie 44 percent, ako uviedla CNE.

„Chceme všetkým vo Venezuele a na svete oznámiť, že máme novozvoleného prezidenta a je ním (kandidát) Edmundo González Urrutia,“ povedala reportérom opozičná líderka Machadová. „Vyhrali sme.“

Zábery venezuelskej televízie ukazujú, že dvaja favoriti v kombinácii s ostatnými kandidátmi počet odovzdaných hlasov presiahol 100 percent, čo podľa pozorovateľov potvrdzuje podvod.

https://twitter.com/MarioNawfal/status/1817860085508374749?ref_src=twsrc%5Etfw%7Ctwcamp%5Etweetembed%7Ctwterm%5E1817860085508374749%7Ctwgr%5Ea6d8cdb591e25c24f60365bc2be9a1510cb1bcb6%7Ctwcon%5Es1_&ref_url=https%3A%2F%2Fecho24.cz%2Fa%2FHEkq8%2Fzpravy-zahranici-volby-ve-venezuele-maduro-podvod-milei-argentina-armada-zasahnout

Venezuelou už roky zmieta vážna politická a ekonomická kríza. Ekonomika kedysi prosperujúcej krajiny s bohatými zásobami ropy trpí zlým riadením, korupciou a sankciami. Podľa OSN v posledných rokoch opustilo Venezuelu pre chudobu a násilie viac ako sedem miliónov ľudí.

Latinská Amerika výsledky odmieta, Milei dúfa, že zasiahne armáda

Čilský prezident Gabriel Boric a jeho kostarický náprotivok Rodrigo Chaves v pondelok odmietli výsledky prezidentských volieb vo Venezuele. Peru si v súvislosti s výsledkami volieb povolalo na konzultácie svojho veľvyslanca vo Venezuele.

Prezident Čile v noci na pondelok vyhlásil, že výsledkom, ktoré oznámil venezuelský volebný orgán a ktoré vyhlásili prezidenta Madura za víťaza so ziskom 51,2 percenta hlasov, je ťažké uveriť. Boric v príspevku na sieti X taktiež požadoval „úplnú transparentnosť zápisníc a procesu a aby medzinárodní pozorovatelia, ktorí nie sú zaviazaní vláde, zodpovedali za pravdivosť výsledkov“. Zároveň oznámil, že Čile neuzná žiadny výsledok, ktorý nie je overiteľný.

Kostarický prezident odmietol výsledky prezidentských volieb a označil ich za „podvodné“. „Kostarická vláda kategoricky odmieta vyhlásenie Nicolása Madura za prezidenta Venezuelskej bolívarovskej republiky, ktoré považujeme za podvod,“ povedal Chaves na X.

Peruánsky minister zahraničných vecí Javier González-Olaechea oznámil, že vzhľadom na veľmi závažné oficiálne vyhlásenia venezuelských volebných orgánov“ predvolal na konzultácie veľvyslanca Limy vo Venezuele. Zároveň odsúdil „extrémne nezrovnalosti s úmyslom podvodu zo strany venezuelskej vlády“ a dodal, že Peru nebude akceptovať porušenie vôle venezuelského ľudu.

Najostrejšie však reagoval argentínsky prezident Javier Milei. „Diktátor Madruro von! Venezuelčania vo voľbách hlasovali za ukončenie komunistickej diktatúry Nicolása Madura. Údaje ukazujú drvivé víťazstvo opozície a svet očakáva, že Maduro po rokoch socializmu, utrpenia, úpadku a smrti prijme svoju porážku. Argentína neuzná ďalší podvod a dúfame, že tentoraz ozbrojené sily ubránia demokraciu a vôľu ľudu,“ uviedol Milei na sociálnej sieti X.

https://twitter.com/JMilei/status/1817760569404842400

(tasr)

Minúta  |  

Čína bráni účasti diplomatov na samite na Taiwane, kontaktovala aj Slovensko

Na zákonodarcov najmenej šiestich krajín vyvíjal Peking skrze svojich diplomatov tlak. Dostali urgentné žiadosti o stretnutie s veľvyslancami, Západ to označuje za snahy o izoláciu ostrova, ktorý Čína považuje za svoje územie.

Textové správy a telefonáty adresovali diplomati Pekingu politikom zo Slovenska, Bolívie, Kolumbie, Severného Macedónska, Bosny a Hercegoviny a jednej nemenovanej ázijskej krajiny. Obsahom týchto kontaktov mali byť naliehavé žiadosti o schôdzku v termíne, kedy sa majú politici nachádzať na samite Medziparlamentnej aliancie k Číne (IPAC).

Podľa portálu Politico kontaktovali čínski diplomati najmenej osem predstaviteľov týchto krajín.

Samit IPAC sa začína v pondelok, organizáciu tvoria zákonodarcovia z 35 štátov znepokojení prístupom demokratických štátov k Číne. IPAC dlhodobo čelí tlaku čínskej vlády, niektorí jej členovia boli sankcionovaní. V roku 2021 sa aliancia dokonca stala terčom útoku čínskych hackerov.

Podľa riaditeľa IPAC Luka de Pulforda bol tlak Pekingu v posledných dňoch bezprecedentný. Správy a telefonáty politikom označil za koordinovaný pokus zabrániť poslancom v ich účasti.

Proti čínskym snahám sa ohradila aj spolupredsedníčka IPAC Miriam Lexmann.

(sab)

Minúta  |  

Meloniová odmietla kritiku eurokomisie o právnom štáte v Taliansku

Talianska premiérka Giorgia Meloniová odmietla kritiku Európskej komisie o stave právneho štátu v jej domovskej krajine. V liste predsedníčke Komisie Ursule von der Leyenovej sa líderka pravicovej strany Bratia Talianska (FdI) zaviazala „plne rešpektovať základné hodnoty, na ktorých je založená Európska únia“, informuje agentúra DPA.

Meloniová je už takmer dva roky predsedníčkou vlády zloženej z troch pravicových strán. Jej list je reakciou na najnovšiu správu EK o stave právneho štátu vo všetkých 27 členských štátoch EÚ.

Komisia v nej upozornila Meloniovej vládu, aby zabezpečila, že plánovaná justičná reforma neobmedzí nezávislosť súdnictva. Spomína sa v nej i reforma ústavy, ktorá v Taliansku umožní priamu voľbu predsedov vlád.

Na margo kritiky politického vplyvu na verejnoprávnu televíziu RAI Meloniová reagovala, že politici desaťročia „bezočivo“ obsadzovali pozície v tejto inštitúcii, jej vláda sa však zasadzuje za slobodu informovania, boj proti „falošným správam“ a pluralizmus. O pokusoch pravicových strán zasahovať do programu RAI hovoria talianska ľavicová opozícia a združenia novinárov.

Meloniová je momentálne v Číne, kam v sobotu pricestovala na päťdňovú oficiálnu návštevu.

(tasr)

Minúta  |  

O post lídra britských toryovcov sa uchádza aj exministerka obchodu

Bývalá britská ministerka obchodu Kemi Badenochová je v poradí šiestym kandidátom na predsedu Konzervatívnej strany. Svoju kandidatúru oznámila prostredníctvom denníka The Times, informovala v noci na pondelok agentúra DPA.

Podľa pozorovateľov má 44-ročná Badenochová, zaraďovaná k pravicovému krídlu strany, dobré šance uspieť v súboji o najvyššiu funkciu u konzervatívcov.

Pred pondelkovou uzávierkou nominácií (13.30 SELČ) sú ďalšími kandidátmi bývalí štátni tajomníci Tom Tugendhat a Robert Jenrick, exminister zahraničných vecí James Cleverly, bývalá ministerka vnútra Priti Patelová a bývalý minister práce Mel Stride.

Konzervatívna strana utrpela v júlových voľbách drvivú porážku a po 14 rokoch sa k moci dostali labouristi. Predchádzajúci premiér Rishi Sunak sa po odchode z Downing Street chce sa vzdať aj vedenia strany.

Nový predseda konzervatívcov bude známy 2. novembra.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.