Preskočiť na obsah
  |  

Vykoľajenie vlaku v Rusku si vyžiadalo minimálne dvoch mŕtvych a až sto zranených

Na mieste pri vykoľajení vlaku vo Volgogradskej oblasti zasahovalo až 324 záchranárov a boli tam vyslané aj vrtuľníky. Vlak smeroval z Kazane v Tatárskej republike do mesta Adler na pobreží Čierneho mora, keď sa vykoľajil na juhu Volgogradskej oblasti neďaleko stanice Koteľnikovo asi 1200 km južne od Moskvy, uviedlo ministerstvo pre mimoriadne situácie.

Tlačová agentúra Interfax informovala, že došlo k vykoľajeniu ôsmich vagónov vlaku. Agentúra TASS tvrdí, že na palube mohlo byť až 800 pasažierov, a že vlak sa pravdepodobne zrazil s nákladným autom Kamaz.

Na neoverenom videu na Telegrame bolo vidieť najmenej štyri vagóny, niektoré z nich boli prevrátené, pričom jeden bol mimo koľají a snažili sa z neho dostať von ľudia.

https://twitter.com/wartranslated/status/1817874778696327362

(tasr, tass, interfax, reuters)

  |  

Vagnerovci priznali ťažké straty v bojoch s rebelmi v Mali, údajne za to mohla piesková búrka

Vyhlásenie vagnerovcov prišlo po tvrdeniach koalície ozbrojených skupín na severe Mali, prevažne Tuaregov, že v bojoch pri hraniciach s Alžírskom zabila desiatky vládnych vojakov a ruských žoldnierov z Vagnerovej skupiny.

Podľa vyhlásenia vangerovcov na Telegrame žoldnierske jednotky a ich spojenci z malijskej armády odrazili počiatočný útok povstalcov, ale piesočná búrka umožnila rebelom preskupiť sa a nasadiť zálohu, čo malo za následok veľké straty pre koalíciu ruských žoldnierov a malijských vládnych vojakov. Zdroj, ktorý predtým slúžil vo Vagnerovej skupine, povedal ruskej verzii BBC, že v bojoch zahynulo až 82 ruských žoldnierov. Malijská armáda zasa tvrdila, že jej vojaci zabili približne 20 rebelov a zničili niekoľko vozidiel.

Podľa odborníkov to bol dosiaľ najväčší úder, aký povstalci v Mali zasadili vagnerovcom. Analytici predpovedajú, že by to mohlo viesť k ďalším zverstvám zo strany vlády a vagnerovcov voči civilistom na severe Mali.

(sita, kyjiv independent, bbc)

  |  

Rodičia prvákov opäť dostanú jednorazovo zvýšený prídavok na dieťa

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aj tento rok podporí rodičov prvákov. Chce im tak pomôcť prekonať finančné náklady spojené so začiatkom školského roka. Poberatelia prídavkov na dieťa obdržia peniaze automaticky v októbri 2024, pričom žiadosť o zvýšený prídavok nemusia podávať.

Zvýšený prídavok na dieťa, ktorý úrady práce poskytujú od roku 2019, predstavuje sumu 170 eur (60 eur bežný prídavok a 110 eur zvýšenie). Nárok na tento prídavok majú rodičia detí, ktoré prvýkrát nastúpili do prvého ročníka základnej školy. Od zavedenia tohto prídavku bolo podporených už takmer 280-tisíc prvákov sumou viac ako 29 miliónov eur.

Údaje o deťoch, ktoré nastúpili do prvého ročníka, získavajú úrady z informačného systému Ministerstva školstva. Ak oprávnená osoba poberá prídavok na dieťa v inom členskom štáte EÚ, nárok si musí uplatniť podaním žiadosti. Informácie a potrebné tlačivo sú dostupné na webovej stránke Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.

(sita)

  |  

Turecko obhajuje kontroverzný návrh týkajúci sa túlavých psov

Turecký parlament schválil opatrenie, ktoré by podľa jeho odporcov mohlo viesť k usmrteniu miliónov zvierat. Vláda návrh obhajuje a pohrozila väzením tým starostom, ktorí nové pravidlá nebudú dodržiavať.

Tie psy, ktoré sú choré alebo považované za agresívne, musia byť utratené. O zvyšku návrhu zákona sa ešte rokuje a očakáva sa, že bude ako celok prijatý v najbližších dňoch.

Vláda tvrdí, že ustanovenie o eutanázii je potrebné, aby sa zabránilo útokom psov a šíreniu besnoty. Ostatné psy bez domova by sa podľa nich mali hromadne odchytávať, umiestňovať do útulkov pre zvieratá a dávať na adopciu.

Bojovníci za práva zvierat tvrdia, že útulky nepostačujú. V súčasnosti je v krajine 322 útulkov pre zvieratá, ktoré môžu prijať celkovo 105-tisíc jedincov. Celkový počet túlavých psov sa odhaduje až na štyri milióny. Obce za posledných 20 rokov podrobili kastrácii približne 2,5 milióna psov.

(tasr, afp)

  |  

Netanjahu navštívil miesto raketového útoku. Ten si vyžiadal 12 mŕtvych

Izraelský premiér sa na miesto na Izraelom okupovaných Golanských výšinách pobral v pondelok. Raketa vystrelená smerom od Libanonu pripravila v sobotu o život 12 detí a mladistvých vo veku od desať do 16 rokov po tom, čo zasiahla futbalové ihrisko v meste Madždal Šams.

Ako pripomína agentúra AFP, Izrael zo zodpovednosti za útok obvinil libanonské, Iránom podporované militantné hnutie Hizballáh a prisľúbil odvetné kroky. Hnutie zodpovednosť odmietlo. Útok vystupňoval obavy z eskalácie napätia medzi Izraelom a Hizballáhom, ktoré sa zvýšilo po útoku palestínskych militantov na Izrael 7. októbra 2023 a následnej vojenskej ofenzíve v Pásme Gazy. Na mieste, ktoré Netnjahu navštívil, sa konal aj menší protest.

https://twitter.com/OrenZiv_/status/1817867362009600183

V súvislosti s možnou eskaláciou napätia začali letecké spoločnosti rušiť lety smerujúce na medzinárodné letisko Ráfika Harírího v libanonskej metropole Bejrút. Do 5. augusta obmedzili svoje služby spoločnosti Lufthansa, Air France či Aegean Airlines. Nemecké ministerstvo zahraničných vecí v Berlíne v pondelok "naliehavo" vyzvalo občanov Nemecka, aby opustili Libanon, píše agentúra Reuters.

(tasr)

  |  

Tretina voličov Demokratov verí konšpirácii, že atentát na Fica bol zinscenovaným divadlom

Väčšina Slovákov neverí tomu, že atentát na premiéra Roberta Fica (predseda strany Smer-SD) bol zinscenovaný a boli pri ňom použité slepé náboje. Vyplýva to z prieskumu agentúry Ipsos pre nezávislú organizáciu Stredoeurópske observatórium digitálnych médií (CEDMO), ktorý priniesol Denník N.

Prieskum bol realizovaný v dňoch 14. až 27. júla, na vzorke 1 792 respondentov, a zameriaval sa na konšpiračné teórie súvisiace s atentátom na predsedu vlády, a tiež na obavy ľudí po streľbe.

Tvrdenie, že „Atentát na Roberta Fica bolo zinscenované divadlo, pri ktorom páchateľ použil slepé náboje." označilo za nedôveryhodné celkovo 83 percent respondentov (zahŕňa odpovede „skôr nedôveryhodný" a „úplne nedôveryhodný"). Odpoveď „skôr dôveryhodný" vybralo 13 percent respondentov a tri percentá odpovedali „úplne dôveryhodný".

Najčastejšie označovali túto teóriu za nedôveryhodnú voliči Slovenskej národnej strany (SNS), tvrdenie označilo za skôr alebo úplne nedôveryhodné 94 percent jej elektorátu. Nasleduje mimoparlamentná Maďarská aliancia, kde sa takto vyjadrilo 93 percent jej voličov. Tvrdenie označilo za skôr alebo úplne nedôveryhodné aj 92 percent voličov strany Hlas-SD, 91 percent voličov strany Smer-SD, a tiež 90 percent voličstva mimoparlamentného hnutia Republika.

Spomedzi voličov opozičných strán najčastejšie označovali túto teóriu za nedôveryhodnú voliči Kresťanskodemokratického hnutia (KDH), išlo o 85 percent z nich. V prípade strany Sloboda a Solidarita (SaS) a hnutia Progresívne Slovensko (PS) sa takto vyjadrilo po 84 percent ich elektorátu.

Medzi voličmi opozície tejto teórii naviac dôverujú voliči hnutia Slovensko. Za nedôveryhodnú ju označilo celkovo 74 percent z nich, no 11 percent vybralo odpoveď „úplne dôveryhodný" a 15 percent „skôr dôveryhodný".

Najväčší podiel ľudí, ktorí veria teórii o slepých nábojoch je medzi voličstvom mimoparlamentnej strany Demokrati, ide celkovo o 32 percent, pričom štyri percentá ju považujú za úplne dôveryhodnú a 28 percent za skôr dôveryhodnú. Predmetnej teórii neverí celkovo 68 percent voličov Demokratov.

(tod/sita)