Drevené kostoly a chrámy na východe Slovenska skúmali vedci z Brna. Zaujímal ich vek

Vzorky boli analyzované v Dendrochronologickom laboratóriu Mendelovej univerzity v Brne, kde sa určoval vek stromov pomocou analýzy letokruhov. Výsledky výskumu v dvoch z piatich skúmaných objektov potvrdili datovanie výstavby tak, ako je uvádzané v odbornej literatúre.

Chrám sv. Lukáša evanjelistu v Brežanoch bol postavený z jedlí zoťatých po roku 1719 a v rokoch 1722 – 1724, čo potvrdzuje literatúrou uvádzaný rok výstavby 1727. Evanjelický artikulárny kostol v Kežmarku, datovaný do roku 1717, bol vyhotovený zo smrekov a jedlí zoťatých po roku 1707 a v rokoch 1711 – 1713.

Pri rímskokatolíckom kostole Nepoškvrneného počatia Panny Márie v Starom Smokovci sa odobrali vzorky len z veže, ktorá bola prestavaná v rokoch 1959 – 1960. Výsledky ukázali, že na prestavbu boli použité smreky zoťaté v zime na prelome rokov 1959/1960. V prípade chrámu Prenesenia ostatkov sv. Mikuláša v Ruskej Bystrej, datovaného do roku 1730, sa nepodarilo určiť vek žiadneho zo skúmaných konštrukčných prvkov. Zistilo sa len, že na jeho výstavbu bolo použité drevo z jaseňa a brezy.

Výstavbu chrámu sv. Michala archanjela v Inovciach, literatúrou datovanú do roku 1836, dendrochronologický výskum posunul o niekoľko desaťročí dozadu. Borovice použité na jeho výstavbu boli zoťaté v zime na prelome rokov 1772/1773. Na stavbu a úpravy sa použilo aj drevo z javora, smreku, topoľa a brezy.

„Výskum a jeho výsledky hodnotíme jednoznačne pozitívne, keďže sa nám podarilo buď potvrdiť datovanie výstavby chrámov a kostolov, respektíve podarilo sa opraviť nepresné údaje uvádzané v odbornej literatúre,“ uzavrel Liška.

(tasr)