Bumerang sa vracia. O stvorení nového Matoviča

Bol to argument, ktorý vo viacerých (ale zďaleka nie všetkých) prípadoch spochybňoval právny štát.

Stačí si spomenúť na druhé obvinenie bývalého šéfa SIS, ktoré bolo postavené na nedôveryhodnom tvrdení bývalého policajta Kučerku. Tento svedok si sám protirečil a po zrušení obvinenia Generálnou prokuratúrou to aj polícia napokon nechala tak. Médiá ale vtedy Žilinku kritizovali aj za to. Že veď to mal nechať na súd. Dnes je to už zabudnutá kauza, ale vtedy slúžila na silnú mobilizáciu médií a verejnosti proti bývalému riaditeľovi SIS aj generálnej prokuratúre či paragrafu 363.

Podobných obvinení postavených na svedectve kajúcnika, v niektorých prípadoch na prvý pohľad nedôveryhodnom (pretože nesedeli dátumy alebo súvislosti s inými výpoveďami), bolo príliš veľa. Nie všetky, ako to tvrdí Robert Fico alebo Marek Para, ale právny štát stojí na tom, že moc sa nemá zneužívať nikdy.

Preto to bol škandál. Právny a politický škandál.

Ako vidíme od utorka, bumerang sa vracia a smeruje na tých, ktorí ho kedysi sebavedomo vrhli – a často netrafili cieľ.

V Štandarde ani teraz – pri obvinení voči bývalým obviňujúcim – nebudeme meniť metódu. Je namieste dôsledne varovať a upozorniť: Právo sa nesmie miešať s politickým bojom.

Nepoznáme detaily obvinení voči trom vysokým činiteľom z polície a prokurátorovi bývalej špeciálnej prokuratúry ani zdôvodnenie disciplinárneho postihu voči sudcovi Najvyššieho súdu SR Klimentovi. Z verejne dostupných informácii o niečom napovedá publikovaná správa o policajtovi Pavlovi Ďurkovi, ktorý mal v svojom trezore spis, ktorý tam byť nemal a politicky sa zneužíval. Ján Čurilla sa stal symbolom skupiny a menom pre štýl práce, sudca Kliment má osobné a rodinné prepojenia na viacerých aktérov, ale aj tak nabádame na mimoriadnu opatrnosť.

Je samozrejmé, že ak konkrétni vyšetrovatelia alebo bývalí prokurátori špeciálnej prokuratúry zneužívali svoje právomoci, ak nútili obvinených alebo spolupracujúcich svedkov k výpovediam, ktoré priamo manipulovali, treba z toho vyvodiť dôsledky a tak vážne zneužitie právomocí potrestať. Pretože ide o flagrantné popretie právneho štátu.

Ale treba si dať mimoriadny pozor na to, čo tu pestovala minulá vláda: očakávania a neustále hecovanie očakávaní, že smerujeme niekam vyššie.

V bezpečnostnom prostredí počuť špekulácie, že obvinený by mohol byť aj bývalý policajný prezident Hamran, dávnejšie sa hovorí o zodpovednosti za protiústavný odsun stíhačiek na Ukrajinu ministrom Naďom, čo schválila aj prezidentka a vláda, tretím ústredným symbolom pre revanšistov je Daniel Lipšic, bývalý šéf špeciálnej prokuratúry.

Lenže pozor, veľký pozor: existuje hranica.

Ak je pravda, že Hamran, Naď a aj Lipšic sa v niečom správali ako politici, potom ich bolo treba poraziť politicky. A to sa stalo.

Smer a Hlas dlhodobo upozorňovali, že počas predchádzajúcej vlády dochádzalo k zneužívaniu polície, špeciálnej prokuratúry a vôbec práva a represie na politické ciele. V niečom to tak bolo, v niečom to tak nebolo. O prvom svedčia desiatky hier, o tom druhom svedčia desiatky úspešne zavŕšených procesov.

Ak polícia prekročí hranicu, ktorú kritizovala súčasná vláda v minulosti, bude to mať predpokladateľné dôsledky. Vytvoria nového Matoviča. Radikálnejšieho a vulgárnejšieho, poznáme už aj jeho meno, aj jeho spôsoby.

Zodpovednosť za to, aby sa to nestalo, nebude niesť šéf NAKA ani šéf policajného zboru, ale minister vnútra, prípadne premiér.

Preto by si mala dať nová vláda pozor. Na to, koho obviňuje alebo koho začína politicky vyrábať.

Problém spravodlivosti na Slovensku až príliš dlho bol ten, že sa zločiny a kriminalita prehliadali (tak vládlo HZDS aj Smer). Jeden problém bol nahradený iným problémom, keď vznikol neprehľadný a zneužívaný systém postavený na kajúcnikoch. Netrestanie zločinu aj prehnané a nepreukázané obviňovanie je popretím právneho štátu.

Je čas sa z toho vymaniť. A nie z toho vytvoriť špirálu, ktorá ohrozuje základné funkcie štátu.