Príslušníci policajného zboru čelia podozreniu z marenia spravodlivosti, ku ktorému malo dôjsť ešte kým boli príslušníkmi Národnej kriminálnej agentúry (NAKA).
Vyšetrovateľ spracoval podnet na väzobné stíhanie Róberta Magulu a Branislava Dunčka, ktorí sú obvinení z marenia spravodlivosti, pričom skutku sa mali dopustiť ešte počas pôsobenia v bývalej Národnej kriminálnej agentúre (NAKA).
Podnet už odovzdal prokurátorovi, oznámila hovorkyňa Úradu inšpekčnej služby (ÚIS) Andrea Dobiášová. Obaja boli zároveň obmedzení na osobnej slobode. Okrem policajtov vyšetrovateľ obvinil aj civilnú osobu, rovnako z trestného činu marenia spravodlivosti.
Počas pracovnej cesty bude Pellegrini rokovať s prezidentom Edgarsom Rinkēvičsom.
Prezident SR Peter Pellegrini odcestoval na jednodňovú návštevu Lotyšska. Na vojenskej základni v Adaži navštívi slovenských vojakov, ktorí tam pôsobia v rámci vojenskej misie NATO.
Prezidentova návšteva vojakov bude mať podľa kancelárie aj rozmer rozlúčky s momentálne pôsobiacimi delostrelcami, ktorých by mali od nového roka vystriedať vojenskí chemici.
Okrem toho sa má Pellegrini stretnúť aj s lotyšskou hlavou štátu Edgarsom Rinkēvičsom.
„Diskutovať by mali o vzájomných slovensko-lotyšských vzťahoch, ktorých dôležitým momentom bolo práve vyslanie slovenského vojenského kontingentu do Lotyšska v roku 2017," uviedol odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR.
Generálny tajomník NATO Mark Rutte vyhlásil, že rozhodnutie o načasovaní rokovaní by malo zostať výhradne na Ukrajine, pričom Západ by mal prioritne zabezpečiť jej obranyschopnosť.
Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie Mark Rutte odporučil Ukrajine odložiť mierové rokovania s Ruskom, hoci agresor na bojisku postupuje vôbec najrýchlejšie od začiatku vojny.
Uviedol tiež, že je dôležité, aby Kyjev získal dostatočnú vojenskú podporu od západných spojencov. Tá mu podľa neho pomôže uspieť na bojisku a posilniť jeho pozíciu pri prípadných rokovaniach.
"Za rokovacím stolom včera večer panovala jasná zhoda v tom, že pomoc Ukrajine, najmä jej infraštruktúre, musí byť prioritou," povedal Rutte v utorok.
"Som presvedčený, že spojenci budú počas nasledujúcich dní a týždňov postupovať tak, aby zabezpečili, že všetko, čo môžu Ukrajine dodať, bude dodané," dodal šéf NATO.
Generálny tajomník tiež vyhlásil, že rozhodnutie o načasovaní rokovaní by malo zostať výhradne na Ukrajine, pričom Západ by mal prioritne zabezpečiť jej obranyschopnosť.
„Viac vojenskej pomoci a menej diskusií o mierovom procese,“ zdôraznil pred stretnutím ministrov zahraničných vecí NATO v Bruseli, informovala agentúra UNIAN s odvolaním sa na americký denník New York Times.
Ministri sa zhodli na poskytnutí PVO
Neskôr v stredu Rutte povedal, že ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa v Bruseli na stretnutí s ukrajinským šéfom diplomacie Andrijom Sybihom zhodli, že poskytnutie systémov protivzdušnej obrany na ochranu infraštruktúry Ukrajiny pred ruskými útokmi musí byť prioritou.
„Za rokovacím stolom včera večer panovala jasná zhoda v tom, že pomoc Ukrajine, najmä jej infraštruktúre, musí byť prioritou," povedal šéf NATO. „Som presvedčený, že spojenci budú počas nasledujúcich dní a týždňov postupovať tak, aby zabezpečili, že všetko, čo môžu Ukrajine dodať, bude dodané," dodal.
Ministri zahraničných vecí členských krajín NATO sa v utorok stretli v Bruseli na dvojdňových rokovaniach, ktoré pokračujú aj v stredu, zameraných na podporu Ukrajiny brániacej sa pred ruskou inváziou. Na schôdzke v utorok sa zúčastnil aj šéf ukrajinskej diplomacie Andrij Sybiha.
Zelenskyj priznal, že armáda nemá dostatok síl
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v nedeľu priznal, že ukrajinská armáda nedokázala oslobodiť približne 20 percent svojho územia, ktoré Rusko okupuje, vrátane Krymu. „Naša armáda nemá na to dostatok sily,“ povedal Zelenskyj japonskej tlačovej agentúre Kjódo.
Zelenskyj však naďalej trvá na tom, že Ukrajina sa musí okamžite stať plnoprávnym členom NATO, aby bola zaručená jej bezpečnosť, aj keď oblasti okupované Ruskom nedostanú plnú aliančnú ochranu.
Rusko podporuje jadrový program KĽDR výmenou za vojakov, domnieva sa Rutte
Holandský expremiér tiež počas bruselského stretnutia ministrov zahraničia vyhlásil, že Rusko podporuje raketový a jadrový program Severnej Kórey výmenou za to, že Pchjongjang vysiela svojich vojakov na pomoc Moskve v jej vojenskom ťažení na Ukrajine.
„Výmenou za vojenské jednotky a zbrane Rusko poskytuje KĽDR podporu pre jej raketový a jadrový program,“ povedal po stretnutí so šéfmi diplomacií štátov Aliancie. „Tieto udalosti môžu destabilizovať Kórejský polostrov a ohroziť Spojené štáty,“ dodal Rutte.
Ukrajina a jej spojenci tvrdia, že KĽDR vyslala do Ruska približne 10-tisíc svojich vojakov, pričom niektorí z nich sa už údajne zapojili do bojov v ruskej Kurskej oblasti, kam ukrajinská armáda v auguste nečakane vtrhla.
Rutte poznamenal, že spojenectvo medzi Moskvou a Pchjongjangom predstavuje pre USA riziko pred návratom Donalda Trumpa do prezidentského kresla. Spojenci sa usilujú presvedčiť Trumpa, ktorý počas predvolebnej kampane kritizoval podporu USA pre Ukrajinu, aby po nástupe do funkcie pokračoval v tejto pomoci, píše agentúra AFP.
„Narastajúce spojenectvo Ruska, Číny, Severnej Kórey a Iránu poukazuje na globálny charakter hrozieb, ktorým sme vystavení, vrátane eskalujúceho nebezpečenstva prebiehajúcej vojny na Ukrajine,“ povedal šéf NATO.
Szijjártó: Je dobrou správou, že sa nerozhodlo o pozvaní Ukrajiny do NATO
Kolektívna obrana NATO by sa nemala obetovať ani riskovať v záujme žiadnej tretej krajiny. Je preto dobrou správou, že nebolo prijaté žiadne rozhodnutie o pozvaní Ukrajiny do vojenskej aliancie, pretože by to mohlo viesť k tretej svetovej vojne, reagoval maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó, ktorého citovala agentúra MTI.
Szijjártó pred novinármi podotkol, že argument niektorých krajín, že Ukrajina nebojuje za seba, ale za európsku slobodu a demokraciu, je prejavom „úžasnej slepoty“.
„Očividne to tak nie je. Ukrajina bojuje za svoju slobodu, svoju suverenitu a vlastnú krajinu, čo je samozrejme, chvályhodné, avšak nemalo by sa to zamieňať s bojom za iných,“ dodal maďarský minister.
Postoj, že prijatie Ukrajiny do NATO by mohlo prispieť k bezpečnosti kontinentu, označil Szijjártó za nezmyselný. „My Maďari to vidíme inak. Pozvanie Ukrajiny by neprinieslo bezpečnosť, ale nebezpečenstvo vojny, a to nebezpečenstvo vojny medzi NATO a Ruskom,“ vysvetlil s poznámkou, že táto primárna vážna hrozba bola odvrátená, pretože o pozvaní Ukrajiny nebolo v Bruseli prijaté žiadne rozhodnutie.
Pripomeňme, že Carlson začiatkom tohto roka uskutočnil ako prvý západný novinár od začiatku vojny proti Ukrajine rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Americký novinár Tucker Carlson pricestoval do Moskvy, aby zrealizoval rozhovor s tamojším ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom. V stredu o tom informovala ruská tlačová agentúra TASS.
„Včera sme sa vrátili do Moskvy, aby sme si vypočuli ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova,“ povedal novinár v upútavke, ktorú na svojom webe zverejnil v utorok. „Práve sme dokončili nahrávanie tohto rozhovoru. Ukázalo sa, že to bude veľmi vzrušujúce,“ doplnil.
O ruskom šéfovi diplomacie sa bývalá hviezda televíznej stanice Fox News vo videu vyjadrila ako o „najskúsenejšom ministrovi zahraničných vecí na svete“.
Carlson takisto kritizoval spôsob, akým administratíva dosluhujúceho prezidenta USA Joea Bidena riešila vojnu, argumentujúc, že „priviedla USA stále bližšie k jadrovému konfliktu s Ruskom“. Podľa konzervatívneho žurnalistu ani väčšina Američanov netuší o tom, že ich krajina je v "horúcej fáze vojny s Ruskom".
Okrem iných tém sa podľa svojich slov Carlson s Lavrovom rozprával aj o tom, či Spojené štáty a Rusko smerujú k bezprecedentnému konfliktu alebo o tom, či zvolenie Donalda Trumpa za amerického prezidenta znamená koniec vojny na Ukrajine.
Zverejnia ho už o pár dní
Lavrovova hovorkyňa Marija Zacharovová pre ruskú štátnu stanicu Sputnik povedala, že rozhovor bude zverejnený už o niekoľko dní a označila ho za rozsiahly a veľmi zaujímavý. Vysvetlila, že momentálne sa pracuje na jeho preklade.
„Dôraz bol kladený na modernú, aktuálnu históriu našich zložitých vzťahov so Spojenými štátmi, dopad toho všetkého na svetovú geopolitiku, možnosti budúceho stavu Ukrajiny a ďalšie otázky,“ povedala Zacharovová.
So Zelenským to nevyšlo
Pripomeňme, že Carlson začiatkom tohto roka uskutočnil ako vôbec prvý západný novinár od začiatku vojny proti Ukrajine rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, čo v tom čase vyvolalo celosvetový ohlas v pozitívnom aj negatívnom zmysle.
Krátko nato však aj samotný Putin vyhlásil, že z rozhovoru bol sklamaný a čakal vraj tvrdé otázky, ktoré napokon neprišli. Carlson zas označil Putinov argument o denacifikácii Ukrajiny za „jednu z najhlúpejších vecí, aké som kedy počul“.
Carlson v júli avizoval, že zrejme zrealizuje rozhovor aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Hovorca prezidentskej kancelárie Serhij Nykyforov však Carlsonove vyjadrenia podľa webu Kyiv Independent poprel. Nykofyrov doplnil, že Carlson by mal „dôslednejšie kontrolovať svoje zdroje v FSB“ [spravodajská služba Ruskej federácie, pozn. red.].
Kyiv Independent vtedy napísal, že Nykyforovovo odmietnutie týchto informácií naznačuje, že Carlson pravdepodobne o téme prehovoril príliš skoro. Tým zrejme interview zmaril.
Upozorňuje na to Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ), ktorý vydal výstrahy prvého stupňa.
Hmla s dohľadnosťou 50 až 200 metrov sa môže ojedinele vyskytnúť vo všetkých okresoch. „Znížená dohľadnosť predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre dopravné aktivity," pripomína SHMÚ.
Výstrahy pred poľadovicou platia pre niektoré okresy Žilinského a Prešovského kraja, konkrétne okresy Námestovo, Tvrdošín, Ružomberok, Liptovský Mikuláš, Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa. „Tvorba poľadovice predstavuje potenciálne nebezpečenstvo pre ľudské aktivity - doprava, pohyb osôb," podotýkajú meteorológovia.
Na poľadovicu i hmlu upozorňuje aj Slovenská správa ciest (SSC) na svojom webe zjazdnost.sk. Hmla s viditeľnosťou do 50 metrov je v lokalite Šahy a do 100 metrov v lokalitách Sekule, Myjava, Dunajská Streda a Levice.
Všetky sledované diaľničné úseky a rýchlostné cesty na území SR sú zjazdné, povrch vozoviek je suchý až vlhký. Zjazdné sú aj cesty I., II. a III. triedy, kde je povrch vozoviek prevažne vlhký až mokrý. V hornatejších oblastiach Slovenska sa na vozovkách miestami vyskytuje utlačený alebo čerstvý sneh do jedného centimetra. Na cestách III. triedy v oblasti Trstenej je zľadovatený sneh do troch centimetrov. Zjazdné sú rovnako horské priechody, povrch vozoviek je suchý až mokrý.
V októbri 2016 bola uznaná vinnou zo zločinov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a neodvedenia dane a poistného.
V byte vo Veľkom Mederi údajne našli mŕtvu bývalú riaditeľku daňového úradu s väzbami na sátorovcov, jedného z najväčších kriminálnych gangov v histórii Slovenska.
V súčasnosti prebieha vyšetrovanie okolností jej úmrtia. Polícia na mieste vykonáva potrebné úkony a nariadila súdnu pitvu na zistenie presnej príčiny smrti. Bližšie informácie budú poskytnuté po ukončení vyšetrovania, informoval portál Startitup.
V októbri 2016 bola uznaná vinnou zo zločinov založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a neodvedenia dane a poistného.
Demokratická strana, najväčšia kórejská opozičná strana, v stredu vyhlásila, že na prezidenta Jun Sok-jola a ďalších vysokých bezpečnostných predstaviteľov podá pre vyhlásenie stanného práva žalobu.
Členovia juhokórejskej vlády informovali premiéra o úmysle podať hromadnú demisiu, uviedli v stredu noviny Čoson Ilbo s odvolaním na zdroj blízky vládnej strane.
Podľa novín Čoson Ilbo sa juhokórejský premiér Han Tok-su s vedením vládnej strany Sila ľudu (PPP) a asistentmi prezidenta Juna plánuje stretnúť o 14:00 miestneho času (6:00 stredoeurópskeho).
Ministri sa pre podanie demisie rozhodli po tom, ako juhokórejský prezident Jun Sok-jol včera v krajine prekvapivo vyhlásil stanné právo, no po niekoľkých hodinách ho následne odvolal.
Demokratická strana, najväčšia kórejská opozičná strana, v stredu vyhlásila, že na prezidenta Jun Sok-jola a ďalších vysokých bezpečnostných predstaviteľov podá pre vyhlásenie stanného práva žalobu.
Okrem prezidenta Juna, ministrov obrany a vnútra "podáme žalobu pre povstanie na kľúčových predstaviteľov armády a polície, ktorí boli do incidentu zapojení, napríklad veliteľa stanného práva a policajného prezidenta," uvádza vyhlásenie strany
Šesť juhokórejských opozičných strán neskôr v stredu predložilo v parlamente návrh na odvolanie prezidenta Jun Sok-jola. Hlasovať o návrhu by sa malo v piatok alebo v sobotu.
Návrh na impeachment podpísalo 191 opozičných zákonodarcov. Parlament ho prerokuje vo štvrtok. Opozícia má v 300-člennom parlamente väčšinu. Odvolanie prezidenta musí podporiť dvojtretinová väčšina poslancov a následne najmenej šesť sudcov ústavného súdu.
Stanné právo vyhlásil nečakane
Jun Sok-jol oznámil vyhlásenie stanného práva nečakane v utorok vo vopred neohlásenom príhovore. Hlava štátu v ňom obvinila opozíciu z protištátnych aktivít a sympatií voči Severnej Kórei.
Stalo sa tak v čase, keď sa jeho strana a opozícia nevedia dohodnúť na budúcoročnom rozpočte. Opoziční poslanci žiadajú výrazné zníženie výdavkov, čo prezident označil za ohrozenie fungovania štátu.
O necelé tri hodiny neskôr parlament schválil väčšinou hlasov návrh na zrušenie prezidentovho výnosu. Podľa juhokórejskej ústavy musí prezident v takom prípade stanné právo odvolať. Rozhodnutie prezidenta vyhlásiť stanné právo kritizovalo aj viacero členov jeho vlastnej strany.
Kovačické naivné výtvarné umenie je charakteristické používaním olejových farieb, jasnými odtieňmi a zobrazovaním tradičnej kultúry - historických, spoločenských a morálnych hodnôt komunity.
"Kovačické insitné umenie je unikátnym odkazom slovenských krajanov v Srbsku, ktorí pred viac ako 250 rokmi prišli na Dolnú zem. Ich jedinečné videnie sveta presiahlo slovenské a srbské hranice, a dnes sa oficiálne stalo dedičstvom celého ľudstva," vyhlásil minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Juraj Blanár pri príležitosti zápisu kovačického insitného umenia maliarov zo srbskej Vojvodiny na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva.
O tomto výnimočnom úspechu sa rozhodlo v utorok na 19. zasadnutí Medzivládneho výboru na ochranu nehmotného kultúrneho dedičstva Organizácie OSN pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) v paraguajskom hlavnom meste Asunción.
"Ide o významný krok nielen z hľadiska medzinárodného uznania dedičstva slovenskej menšiny v Srbsku, ale zápis je tiež podporou tvorby, starostlivosti a uchovávania nenahraditeľnej hodnoty insitného umenia," zdôraznil šéf slovenskej diplomacie a poďakoval srbskej strane za iniciatívu, ktorou Ministerstvo kultúry Srbskej republiky predložilo v roku 2023 návrh na zapísanie diela tejto národnostnej menšiny do reprezentatívneho zoznamu UNESCO.
"Slovenky a Slováci si tu dokázali udržať nielen svoj materinský jazyk, tradície, ale i slovenskú kultúru, umenie a nenapodobiteľnú kreativitu. Ďakujem všetkým, ktorí sa zaslúžili o zápis kovačického insitného umenia do zoznamu UNESCO. Tento úspech je oslavou silného priateľstva a nášho spoločného slovensko-srbského kultúrneho dedičstva," vyhlásil Blanár, ktorý ocenil aktivity a národné cítenie slovenskej krajanskej komunity aj počas svojich nedávnych oficiálnych návštev v Srbsku.
Kovačické naivné výtvarné umenie je charakteristické používaním olejových farieb, jasnými odtieňmi a zobrazovaním tradičnej kultúry - historických, spoločenských a morálnych hodnôt komunity. Výstižne zobrazuje vidiecke prostredie a každodenný život. Ten je v Srbsku od 17. storočia spojený tiež s pôsobením slovenskej menšiny, pričom aktuálne sa v Srbsku k slovenskej národnosti hlási viac ako 41-tisíc Sloveniek a Slovákov. Samotné mesto Kovačica bolo osídlené ešte v roku 1802.
Kovačické insitné umenie je ďalším zápisom so slovenským pôvodom do tohto svetového zoznamu. V Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO je už zastúpených deväť slovenských prvkov, a to fujara - hudobný nástroj a jeho hudba (2005, 2008), terchovská muzika (2013), gajdošská kultúra (2015), bábkarstvo na Slovensku a v Česku (2016), horehronský viachlasný spev (2017), modrotlač (2018), drotárstvo (2019), sokoliarstvo - živé dedičstvo ľudstva (2021) a tradície spojené s chovom koní plemena lipican (2022).
Opoziční poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ navrhovali zaviesť mechanizmus "trestania" prešľapov a pochybení verejných funkcionárov pri nakladaní s verejnými prostriedkami.
Predkladatelia pripomenuli, že v minulosti bolo viacero pokusov o zavedenie inštitútu hmotnej zodpovednosti verejných funkcionárov za škodu spôsobenú pri nakladaní s verejnými prostriedkami, no všetky skončili neúspešne.
Navrhovali upraviť rozsah zodpovednosti a spôsob, akým možno uplatniť nárok na náhradu škody. Chceli tiež ustanoviť, kto a v akom rozsahu zodpovedá za škodu v prípade, ak rozhoduje viacero verejných činiteľov alebo kolektívny orgán.
Na základe novely by mohol v mene štátu alebo v mene územnej samosprávy na uplatnenie práva na náhradu škody konať generálny prokurátor, a konať by mohol ex offo.
Stály výbor Bernského dohovoru v rámci 44. zasadnutia odsúhlasil návrh EÚ a jej členských štátov na preradenie vlka dravého z prísne chránených druhov živočíchov medzi chránené druhy.
EÚ presadzuje zníženie ochranného statusu vlka aj vďaka iniciatíve vicepremiéra a ministra životného prostredia Tomáša Tarabu (nom. SNS)
Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť, známy aj ako Bernský dohovor, je jedným z najvýznamnejších medzinárodných dohovorov týkajúcich sa ochrany prírody. Podpísaný bol pred 45 rokmi a aktuálne má 50 zmluvných strán vrátane štátov EÚ.
Taraba víta a oceňuje utorkové rozhodnutie preradiť vlka dravého zo zoznamu prísne chránených druhov a umožniť tak zmysluplný manažment jeho európskych populácií. Tento krok prispeje k rovnováhe medzi ochranou veľkých šeliem a súžitím ľudí s prírodou na jednej strane a zachovaním tradičného vidieckeho života neodmysliteľne spojeného s farmárstvom na strane druhej.
"O narastajúcich škodách spôsobených vlkom dravým na hospodárskych zvieratách hovoria predovšetkým tí, ktorí sú najviac poškodení - farmári, chovatelia oviec a kôz. V rámci EÚ zabijú vlci každý rok viac ako 65-tisíc kusov dobytka. Aj preto požadovali európske inštitúcie a mnohé členské štáty EÚ preradiť vlka dravého zo zoznamu prísne chránených druhov a umožniť tak zmysluplný manažment jeho európskych populácií. Rovnako chce envirorezort postupovať aj pri zmysluplnom manažmente medveďa," zdôraznil Taraba.
Šéf envirorezortu v tomto smere prehodnocuje legislatívnu zmenu aj na národnej úrovni. Tá by mala spočívať v preradení vlka dravého zo zoznamu chránených živočíchov do zoznamu vybraných druhov živočíchov - za prísne stanovených podmienok druhovej ochrany by bol opätovne obnovený jeho lov na základe stanovovaných kvót ako to bolo už pred rokom 2021.
Hlasovaniu predchádzalo formálne schválenie návrhu v Rade ministrov EÚ pre konkurencieschopnosť v septembri tohto roku. Rovnako aj list podpredsedu vlády a ministra životného prostredia a ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča (Smer), ktorý bol adresovaný ministrom životného prostredia EÚ, aby podporili zníženie ochranného statusu vlka dravého v rámci Bernského dohovoru.
Taraba tvrdí, že aktuálne debaty na pôde EÚ sú potvrdením toho, že hystéria, ktorú na Slovensku na tému manažmentu šeliem viedlo Progresívne Slovensko, sa nezakladá nielen na vedeckom konsenze, ale ani neodráža nastavenie ostatných členských štátov EÚ. Dokazuje to aj masívna podpora pre iniciatívu, ktorú podporilo listom Slovensko.
Navyše, bez ohľadu na preradenie vlka dravého, majú členské štáty EÚ záväzok realizovať opatrenia na zabezpečenie priaznivého stavu populácie vlka dravého.
Návrh k uzneseniu k stavu pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov predložili poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ, v pléne ho predstavil poslanec a exminister zdravotníctva Marek Krajčí.
V uznesení žiadajú opoziční poslanci ministra zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas), aby predložil parlamentu správu o stave pripravenosti zavedenia maximálnych čakacích lehôt pre pacientov. Pripomínajú, že súčasná vláda odložila zavedenie maximálnych čakacích lehôt o jeden rok.
Zo strany ministerstva zdravotníctva podľa predkladateľov nie je garancia, že od budúceho roka budú maximálne čakacie lehoty platiť. Preto chcú, aby minister informoval o prípravách a ubezpečil, že od 1. januára 2025 budú platiť garantované maximálne čakacie lehoty na operácie a medicínske služby.
Poslanci budú v 23. schôdzi pokračovať opäť v stredu ráno. Hlasovať o 11.00 h nebudú, najbližšie hlasovanie o prerokovaných bodoch ich tak čaká až v stredu o 17.00 h.
Incident zo soboty rána v rakúskom Möllersdorfe už vyšetruje polícia.
Pre podozrenie zo spáchania skutku už zatkli vyšetrovatelia 21- a 29-ročného muža. Obaja žijú v Rakúsku, hoci jeden pochádza z Bosny a Hercegoviny, a druhý z Chorvátska.
Podozrivých sa podarilo včas chytiť vďaka svedkyni, ktorá okamžite zalarmovala polícia. Píše Heute.
Zo zatiaľ nezistených príčin mali údajne vtiahnuť do auta náhodnú, 76-ročnú ženu, ktorú znásilnili. Podľa citovaného portálu boli muži pod vplyvom alkoholu a drog. Žena po skutku skončila v nemocnici.
Utorňajšie rokovania Rady EÚ pre zamestnanosť, sociálnu politiku, zdravie a spotrebiteľské záležitosti v Bruseli mali podľa šéfa zdravotníctva Kamila Šaška (Hlas) za cieľ posilniť Európsku zdravotnú úniu.
Šaško informoval, že na programe rokovaní bolo viacero dôležitých tém. Ministri sa venovali snahám, ako znížiť počet kardiovaskulárnych ochorení v EÚ, transplantácii orgánov, boju proti rakovine, konkurencieschopnosti v oblasti farmaceutického priemyslu či digitalizácii zdravotníckeho sektora.
Rada ministrov podľa jeho slov schválila závery o kardiovaskulárnom zdraví a o darcovstve a transplantácii orgánov, ktoré obsahujú súbor opatrení na riešenie chronických chorôb. "Tieto závery obsahujú súbor strednodobých a dlhodobých opatrení na riešenie viacerých chronických ochorení," vysvetlil Šaško.
Dodal, že ministri ďalej prijali odporúčania Rady EÚ o prostredí bez dymu a aerosólov v niektorých vonkajších priestoroch. "Je to ďalší dôležitý krok k implementácii Európskeho plánu na boj proti rakovine," povedal minister.
Za hlavnú diskusiu utorňajšieho stretnutia považuje tému konkurencieschopnosti farmaceutického priemyslu EÚ vo svetle správy Maria Draghiho o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti. Slovensko podľa neho podporuje viaceré odporúčania pre farmaceutický sektor, ktorý je významným prispievateľom do hospodárstva EÚ.
Minister zdravotníctva uviedol, že je potrebné sa viac zamerať na digitalizáciu, čo povedie k zníženiu regulačnej záťaže a zvýši predvídateľnosť a transparentnosť v dodávateľskom reťazci, a to s cieľom lepšieho monitoringu pohybu liekov.
"Digitalizáciu považujeme za dôležitú z hľadiska lepšieho fungovania celého zdravotníctva," opísal situáciu Šaško.
V rámci zasadnutia Rady EÚ sa Šaško na bilaterálnej úrovni stretol s novozvoleným eurokomisárom pre zdravie a dobré životné podmienky zvierat Olivérom Várhelyim. Skonštatoval, že táto funkcia má veľký význam pre oblasť zdravotnej starostlivosti a pohodu pacientov. Zároveň sa v Bruseli stretol aj s českým rezortným kolegom Vlastimilom Válkom a spolu prediskutovali témy súčasnej aj budúcej spolupráce medzi Slovenskom a Českom.
Vysoký predstaviteľ šíitského militantného hnutia zodpovedný za kontakty s provládnymi silami v Sýrii Salman Džumá sa stal obeťou izraelského utorkového vzdušného útoku na metropolu Damask, potvrdil agentúre Reuters anonymný libanonský predstaviteľ.
Sýrske štátne médiá oznámili, že dronový útok počas dňa zasiahol vozidlo na predmestí Damasku, v ktorom zahynula nemenovaná osoba.
Obranné sily Izraela (IDF) sa k útoku bezprostredne nevyjadrili. Tel Aviv zriedkavo priznáva svoje útoky v Sýrii, kde už roky vedie leteckú kampaň proti iránskym vojenským prostriedkom a prostriedkom jeho spojencov vrátane Hizballáhu.
Izraelská armáda však neskôr podľa agenút DPA a AP uviedla, že zabitým je zástupca Hizballáhu pri sýrskej armáde Salmán Džuma, ktorý mal na starosti koordináciu dodávok zbraní pre svoje hnutie. Podľa vyhlásenia jeho zabitie zníži prítomnosť Hizballáhu v Sýrii a úsilie hnutia zvýšiť svoju vojenskú silu.
V zriedkavom oznámení minulý mesiac uviedli, že zasiahli spravodajské prostriedky Hizballáhu v blízkosti Damasku.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu varoval sýrskeho prezidenta Bašára Asada, že sa "zahráva s ohňom", keď umožňuje Iránu, aby cez Sýriu posielal zbrane svojim spojencom v regióne Blízkeho východu, predovšetkým Hizballáhu.
Izrael len v tomto roku vykonal približne 160 útokov v Sýrii, vyplýva z údajov Sýrskeho pozorovateľského centra pre ľudské práva (SOHR). Už pred začiatkom vojny v Pásme Gazy v októbri 2023 sa Izrael týmito útokmi v oblastiach kontrolovaných sýrskou vládou snažil obmedziť vplyv ozbrojených skupín spojených s Iránom v Sýrii.
Irán podporuje Hizballáh i sýrsku vládu prezidenta Asada, ktorej armáda v súčasnosti bojuje proti islamistickým povstalcom na severozápade krajiny, kde pri rýchlej ofenzíve obsadili aj druhé najväčšie mesto v krajine Aleppo.
Premiér Robert Fico v utorok predpoludním rokoval so skupinou poslancov okolo Rudolfa Huliaka, zatiaľ je známe len to, že budúca spolupráca by mala mať formu memoranda.
Nezaradení poslanci Rudolf Huliak, Pavel Ľupták a Ivan Ševčík z Národnej koalície urobili pri zákone o štátnom rozpočte na rok 2025 výnimku a podporili ho. Pri ďalších zákonoch z dielne vládnej koalície už však nehlasovali.
Poslanec Huliak žiadal v pozmeňujúcom návrhu k rozpočtu po 150-tisíc eur pre rybárov, včelárov a poľovníkov. Premiér ešte v pondelok hovoril, že návrh je technicky nerealizovateľný, ale vykonajú ho rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva. Tam sa zatiaľ dohody troch poslancov s koalíciou končia.
Parlament je funkčný, hovorí Fico
Premiér Fico pred pár dňami na sociálnej sieti uviedol, že jeho základnou úlohou v najbližších týždňoch je urobiť všetko pre to, aby bol parlament maximálne funkčný tak, ako je funkčná vláda.
„Využijem všetky skúsenosti na opätovnú stabilizáciu celej vládnej koalície, hoci to pre niekoho môže byť bolestivé,“ dodal. Konkrétnejší však nebol. Vznikli tak úvahy, či tým nemyslel SNS. Z jej poslaneckého klubu totiž huliakovci pred časom odišli.
Matúš Šutaj Eštok (zľava), Robert Fico, Andrej Danko. Foto: Martin Baumann/TASR
Po hlasovaní o štátnom rozpočte Fico zdôrazňoval, že Národná rada je funkčná a schvaľuje všetky zákony navrhnuté vládou. Poukazoval na to, že parlament schválil 40 zákonov. Na adresu médií hlavného prúdu povedal, že vytvárajú iný obraz, ako je v Národnej rade a v slovenskej politike. Vyzval ich preto, aby prestali klamať. Na adresu väčšiny v parlamente však priznal, že „je tu problém, ktorý je pred nami, ale budeme ho riešiť“.
Huliakovci sa chcú dohodnúť čo najskôr
Nezaradený poslanec Ľupták po utorkovom rokovaní s premiérom povedal, že sa znovu stretnú zhruba do týždňa.
„Dnes sme mali jedinú dohodu, na ktorú sme si podali ruky. Je to dohoda, že nebudeme rokovania vôbec komentovať,“ povedal Ľupták denníku Štandard. Podľa neho musia médiá vydržať, lebo niekedy dochádza k rôznym skresleniam. „Teraz máme bobríka mlčania, o čom sa rokovalo a či sú alebo nie sú nejaké posuny,“ doplnil.
Kedy by mala byť dohoda s tromi poslancami známa, nie je jasné. „Časové rámce sme si nepovedali, ale v záujme všetkých strán je, aby to bolo čo najskôr,“ zhodnotil poslanec. Podľa neho platí, že spolupráca by mala byť vo forme memoranda. Nepovedal, či pôjde o písomnú dohodu troch nezaradených poslancov s koaličnými stranami Smer, Hlas a SNS. „To je informácia, ktorú teraz ešte nemôžem hovoriť,“ podotkol. Rovnako nepovedal, či sa chystajú vstúpiť do niektorého vládneho poslaneckého klubu. „To je tiež informácia, o ktorej nechceme hovoriť,“ dodal.
Pripomeňme, že s premiérom Ficom huliakovci rokovali doteraz prinajmenšom trikrát, ale bez výsledku. Výnimkou je len dohoda na podpore štátneho rozpočtu.
Úrad vlády nedávno odkázal, že základom pre rokovania o akejkoľvek podobe účasti troch poslancov na vládnej moci je ich návrat do klubu SNS. Akýkoľvek iný postup ako v rámci existujúcej politickej štruktúry môže podľa úradu vlády vyvolať podozrenie z konania zakladajúceho trestnoprávnu zodpovednosť.
V uplynulých týždňoch nezaradení poslanci hovorili, že by mali dostať jedno ministerstvo z portfólia SNS, žiadali písomnú dohodu o spolupráci. Avizovali tiež, že chcú naďalej presadzovať svoju agendu - pôda, voda, les.
Zrejme najzložitejšou otázkou vyjednávaní s premiérom bude účasť nominanta huliakovcov vo vláde. SNS sa totiž svojich troch postov vo vláde nebude chcieť vzdať. Je tiež málo pravdepodobné, že by jedno kreslo uvoľnil Hlas či Smer.
Plénum parlamentu novelu Ústavy SR poslancov za klub Slovensko, Za ľudí, KÚ v utorkovom hlasovaní odmietlo.
"Cieľom novelizácie Ústavy SR bolo posilnenie práva občanov SR zúčastňovať sa na správe vecí verejných prostredníctvom inštitútu referenda. Takéto posilnenie účasti občanov na rozhodovacích procesoch je žiaduce aj z dôvodu aktuálnej politickej situácie, keď sa javí, že parlamentná väčšina v Národnej rade nechráni verejný záujem, ale vlastné záujmy a záujmy finančných skupín," skonštatovali predkladatelia.
Poukázali na to, že podľa súčasnej právnej úpravy sa môže volebné obdobie skrátiť len na základe uznesenia parlamentu, nie referendom.
Navrhovali preto, aby ústava občanom priznala právo, aby mohli v referende priamo rozhodnúť o skrátení prebiehajúceho volebného obdobia.
Šéf SNS Andrej Danko vidí v návšteve Ruska možnosť vyslať jasný signál, a to najmä po udalostiach v Spojených štátoch, kde prezidentské voľby vyhral Donald Trump.
„Chcel by som sa stretnúť so šéfom Ruskej dumy, mal som tú česť v dume rozprávať, mať svoj prejav," povedal líder národniarov v rozhovoroch s Mimi Šramovou.
Navštíviť chce aj samit federácií a predpokladá, že sa mu podarí stretnúť aj s ministrom priemyslu. „Dopytovať sa budem aj v oblasti spolupráce energetiky, aby som vedel priniesť informácie, ako to je s investíciami," dodal.
„Nechcel by som opomenúť Lavrova [minister zahraničia, pozn. red], s ktorým mám nadštandardné vzťahy," spomenul.
Cesta je naplánovaná na 10. januára. S Dankom poletí do Ruska na náklady Národnej rady SR aj delegácia šiestich poslancov. Zatiaľ prezradil, že záujem majú Tibor Gašpar, Richard Glück a Adam Lučanský.
Obhajca guvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Petra Kažimíra, ktorý je obvinený z prečinu podplácania, objasnil, že novou námietkou zaujatosti voči sudcovi sa budú musieť zaoberať.
Kažimír čelí obvineniu z prečinu podplácania opätovne od jesene 2022. Predtým mu obvinenie zrušila generálna prokuratúra.
Z obžaloby vyplýva, že ešte ako minister financií údajne opakovane požadoval od vtedajšieho šéfa finančnej správy Františka Imreczeho, aby okrem iného zabezpečil prednostné vyplatenie vratiek DPH viacerým firmám v objeme vyše troch miliónov eur. Imreczemu vraj odovzdal úplatok 48-tisíc eur.
Svedkovia sa nezhodli
Obhajca guvernéra Ondrej Mularčík v tejto súvislosti poznamenal, že napriek medializovaným informáciám a tvrdeniam prokurátora Petra Mikuláša, že výpoveď Imreczeho potvrdzujú svedkovia Daniel Čech a Lenka Wittenbergerová, ide o lož.
„Obaja svedkovia svedectvo nielen že nepotvrdzujú, ale priamo vyvracajú. Nie sú tam zhody v čase, skutkové zhody, nie sú tam zhody v žiadnej informácii," spresnil advokát Kažimíra, ktorý už na začiatku súdneho procesu vyhlásil, že je nevinný a obžalobu považuje za nezákonnú.
Mularčík objasnil, že prokurátor žiada súd o uloženie nepodmienečného trestu, pričom Kažimírovi ešte v prípravnom konaní ponúkol ukončenie prípadu, ak zaplatí pokutu 20-tisíc eur a vzdá sa funkcie guvernéra NBS, čo "klient rezolútne odmietol".
Obhajca neopomenul, že na zatiaľ poslednom pojednávaní 29. novembra odmietli pokračovať v prednese záverečných rečí, nakoľko sudca Milan Cisarik nerešpektuje zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu, a teda že vec je premlčaná v dôsledku novely Trestného zákona. „Konanie malo byť zastavené," dodala Mularčíkova kolegyňa Eva Sihelníková.
Námietka zaujatosti voči sudcovi
Kažimírovi advokáti sa vyjadrili aj k medializovaným informáciám o možnej prejudiciálnej otázke položenej sudcom Cisárikom smerom na Súdny dvor Európskej únie, či sa prípad korupcie, z ktorej je Kažimír vinený, týka záujmov Únie.
„My si nemyslíme, že je na mieste. Nemá byť aká otázka. Samotná prejudiciálna otázka nie je predmetom sporu, ani sa nestane súčasťou výroku súdu. Jej vyriešenie môže byť nevyhnutné pre rozhodnutie súdu o vine, ale za podmienky, že nebudeme klásť otázku typu, aby bola odpoveď áno alebo nie. Ak sa opýtame, či sa DPH týka záujmov Európskej únie, odpovedia áno. Nevidím dôvod, prečo by sa mal súd obrátiť na Súdny dvor," poznamenal Mularčík.
Dodal, že účelom prejudiciálnej otázky môže byť predĺžiť premlčaciu lehotu, a teda aby nebolo možné zastaviť trestné stíhanie. „Nároky jednotlivých spoločností vyhodnotil Najvyšší súd, ktorý rozhodol, že sú legitímne a dané. Nevidíme priestor na pokladanie prejudiciálnej otázky," zhodnotila Sihelníková.
Obhajoba zároveň podala ďalšiu námietku zaujatosti voči sudcovi. „Podali sme už námietku aj na začiatku procesu, z úplne iných dôvodov, ktorou sa sudca nezaoberal. Treba povedať, že obhajoba je presvedčená, že teraz sa ňou bude musieť zaoberať," konkretizoval advokát.
Jeho kolegyňa dodala, že v kontexte tejto námietky sa "nemôže verejnosti, stranám a obvinenému zdať ako objektívne nestranný". „Námietka sa však týka aj práv tretích osôb, vrátane maloletých detí. Obajoba preto viac o nej nebude hovoriť," uzavrela.
Budapešť a Moskva našli riešenia troch zo štyroch problémov, ktoré vyplývajú zo sankcií USA voči ruskej zúčtovacej banke, oznámil v utorok maďarský minister zahraničia Péter Szijjártó na vypočutí v hospodárskom výbore parlamentu.
Rozhodnutie Washingtonu o zaradení banky na sankčný zoznam vážne zasiahlo Maďarsko v štyroch oblastiach platieb, ktoré sa donedávna uskutočňovali cez túto spoločnosť, povedal minister.
Konkrétne sú podľa neho ovplyvnené dodávky ruského paliva pre jadrovú elektráreň Paks, poplatky za tranzit plynu cez územie oboch susedných krajín, ako aj za nákup plynu na základe zmlúv s ruskom plynárenskou spoločnosťou Gazprom, priblížil minister.
Szijjártó ďalej uviedol, že o problematike rokoval v pondelok v Moskve s ruským vicepremiérom Alexandrom Novakom a zástupcami veľkých ruských energetických spoločností.
„Našli sme riešenia troch otázok zo štyroch. V jednom prípade už máme právny základ pre dve konkurenčné právne konštrukcie, z ktorých vyberieme tú najlepšiu,“ povedal.
Washington koncom novembra uvalil na Gazprombank nové sankcie, ktoré bránia štátom kontrolovanej banke, aby realizovala akékoľvek nové transakcie súvisiace s energetikou, ktoré sa dotýkajú amerického finančného systému.
USA sa zamerali aj na približne 50 ďalších ruských bánk a na ruský platobný systém SPFS. Sankcie stanovujú obdobie ukončenia transakcií zahŕňajúcich Gazprombank do 20. decembra a transakcií súvisiacich s projektom ropy a zemného plynu Sachalin 2 na ruskom Ďalekom východe do 28. júna 2025.
Poslanci Národnej rady (NR) SR za PS, SaS a KDH avizovali podanie návrhu už skôr, namietali totiž presun rokovania už o dvoch návrhoch na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra na február.
Do siedmich dní by mali zvolať mimoriadnu schôdzu. „Rozhodli sme sa znova a opätovne podať návrh na odvolávanie ministra vnútra Šutaja Eštoka, pretože dôvody, ktoré sme spísali, naďalej pretrvávajú. Máme ich tam spísaných 13 a sú to závažné dôvody, ktoré považujeme naozaj za dôležité, aby boli prerokované v pléne NR SR," poznamenal poslanec Juraj Krúpa (SaS).
Opozícia sa odvolávanie Šutaja Eštoka snažila iniciovať už skôr. Ministrovi vyčítala okrem iného aktuálnu situáciu v Policajnom zbore spojenú s odchodom policajtov, zanedbanie problému policajnej brutality či neriešenie bombových hrozieb v školách. Hovorila tiež o šikanovaní vyšetrovateľov či šírení hoaxov. Šutaj Eštok to opakovane odmietol.
Poslanci k návrhu na odvolanie šéfa rezortu vnútra zatiaľ nerokovali. Parlament nebol pri viacerých pokusoch uznášaniaschopný. Rokovanie presunuli na február. Predseda vlády Robert Fico (Smer-SD) deklaroval, že ak opoziční poslanci podajú znova návrh na odvolanie ministra, koalícia už schôdzu neotvorí. Trvá až na februárovom termíne schôdze.
Kancelária prezidenta SR v utorok podpísala Memorandum o spolupráci s Konferenciou biskupov Slovenska (KBS) pod záštitou Petra Pellegriniho.
Ako špecifikoval odbor komunikácie Kancelárie prezidenta SR pre TASR, predmetom memoranda je spolupráca v oblasti špeciálnej duchovnej starostlivosti o prezidenta SR, zamestnancov, ale aj pozvaných hostí.
Náplňou duchovnej služby kaplána bude konanie bohoslužby v Kaplnke svätej Barbory v Prezidentskom paláci, poskytovanie možnosti duchovného rozhovoru alebo sviatosti pokánia a tvorba duchovného programu, ktorý bude zodpovedať potrebám kancelárie.
Pri príležitosti podpísania memoranda o spolupráci na projekte Route 66 sa dnes na Ministerstve dopravy SR zišli kľúčoví predstavitelia slovenských ustanovizní.
Brífing sa uskutočnil za účasti Igora Choma, štátneho tajomníka ministerstva dopravy, Juraja Smrečana, prezidenta Slovenskej asociácie Route 66, ale tiež Norberta Polievku, generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest, Jozefa Božíka, predsedu Združenia miest a obcí Slovenska, a Jána Beljaka, podpredsedu Banskobystrického samosprávneho kraja.
Štátny tajomník Igor Choma vyjadril radosť z projektu a zdôraznil, že ide o krok, ktorý nielen zlepší dopravnú infraštruktúru, ale podporí aj rozvoj cestovného ruchu na Slovensku.
„Cesta Route 66 je projekt, ktorý považujeme za veľmi dôležitý nielen z pohľadu dopravy, ale aj z pohľadu turistického ruchu a pomoci Slovensku v týchto časoch,“ povedal Choma.
Cesta bude mať dĺžku 247 kilometrov a bude sa tiahnuť od Tatranských Javorín až po Šahy. Kvalita povrchu cesty je podľa zúčastnených v dobrom stave, avšak 28 percent vyžaduje obnovu, ktorú plánujú uskutočniť v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.
Projekt má podľa slov tajomníka aj medzinárodný rozmer, pretože, ako uviedol, komunikujú so susednými krajinami, ako sú Maďarsko, Poľsko a Chorvátsko, s cieľom vytvoriť európsku Route 66, ktorá by mala spájať Baltské more s Jadranom.
Juraj Smrečan, prezident Slovenskej asociácie Route 66, dodal, že tento projekt je kľúčový pre rozvoj regiónov. „Má priniesť rozvoj, aby sa regióny na Slovensku stali atraktívnejšími pre turistov, čím sa zvýši hodnota týchto oblastí,“ povedal Smrečan.
Zástupcovia samospráv a regionálnych organizácií cestovného ruchu sa tiež vyjadrili k projektu, ktorý podporujú. Jozef Božík zdôraznil, že rozvoj cestovného ruchu je nevyhnutný pre hospodársky rast krajiny.
Projekt Route 66 má ambíciu stať sa symbolom medzinárodnej spolupráce, ktorá spojí mestá, obce a krajiny na ceste, ktorá bude v budúcnosti slúžiť nielen motoristom, ale aj turistom z celého sveta.
„Dnes krátko po 10:00 sme prijali na linke 158 informáciu, v zmysle ktorej sa neznámy muž telefonicky vyjadril, že sa dostaví pred Prezidentský palác na Hodžovo námestie, kde sa plánuje zapáliť," uviedla polícia s tým, že okamžite vykonala potrebné úkony smerujúce k ochrane života a zdravia.
Polícia požiadala o asistenciu k nahlásenej hrozbe aj Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR.
„Na miesto sme vyslali jednu rýchlu zdravotnú pomoc (RZP), hlásená udalosť sa zaobišla bez zásahu záchranárov," priblížil zástupca hovorcu OS ZZS SR Richard Bolješik.
Poslanci ukončili v pondelok diskusiu o návrhu rozpočtu na budúci rok. Polemiky o tom, či sa zákon roka podarí aj schváliť, sa snažil rozptýliť premiér Robert Fico, ktorý sa vyjadril, že parlament bude uznášaniaschopný aj bez hlasov opozície.
Aktuálna situácia okolo Rudolfa Huliaka a ďalších dvoch odídených poslancov z poslaneckého klubu SNS rezonovala už niekoľko dní aj v súvislosti so schvaľovaním rozpočtu. Okrem šéfa kabinetu, ktorý pripustil, že so 76 poslancami sa vládne veľmi ťažko, situáciu okomentoval aj prezident Peter Pellegrini. "Zatiaľ je avizované, že by vládna koalícia 76-ku v utorok mala mať. Uvidíme však, ako to bude nakoniec reálne," skonštatoval.
V pondelok minister financií Ladislav Kamenický poďakoval za kultivovanú rozpravu a následne reagoval na prednesené výhrady opozície. Zopakoval, že navrhnutý rozpočet Slovenska na budúci rok vníma pozitívne Európska komisia, ktorá ho podľa jeho slov vyhodnotila ako jeden z najlepšie navrhnutých v rámci Únie. "Sme medzi premiantmi, to znamená medzi ôsmimi krajinami, ktoré splnili prísne fiškálne pravidlá," dodal s dôvetkom, že mnohé krajiny dodnes tie rozpočty ani nepredložili.
Hodnotenie Komisiou spomenul aj premiér, a to v súvislosti s opatreniami na zlepšenie situácie týkajúcej sa verejných financií. "Slovenskú republiku považuje za jeden z najspoľahlivejších štátov, pretože plány na konsolidáciu, ktoré sme nastavili, sú absolútne realistické a naplniteľné," dodal Fico.
Deficit verejných financií má podľa návrhu predloženého vládou v budúcom roku klesnúť na 4,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) z tohtoročných očakávaných 5,8 percenta HDP. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu má dosiahnuť 6,4 miliardy eur. V rozpočte by mali poslanci spraviť ešte mierne zmeny, ktoré by už celkový deficit ovplyvniť nemali.
K návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2025 bol pripravený jeden pozmeňujúci návrh z dielne ministra financií. Premiér už v pondelok informoval, že bude na základe dohody z koaličnej rady schválený. Ďalší pozmeňujúci návrh prednesený poslancom Rudolfom Huliakom (nezaradený) bol podľa predsedu vlády technicky nezrealizovateľný.
Hospodárenie sa medziročne zlepšilo o 700 miliónov eur
Ministerstvo financií v pondelok informovalo aj o tom, kde sa štátny rozpočet nachádzal ku koncu novembra. Schodok dosiahol 5,138 miliardy eur. "V medziročnom porovnaní boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 144,4 milióna eur. Výdavky boli v porovnaní s minulým rokom nižšie o 555,9 milióna eur," dopĺňa rezort.
Medziročne narástli daňové príjmy, a to o 868,8 milióna eur. Prírastok viac ako 468 miliónov eur dosiahol aj osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach. "Daň z príjmov právnických osôb zaznamenala nárast vyše 405 miliónov eur, odrazilo sa na nej to, že samosprávam sa previedlo o 12,1 milióna eur viac prostriedkov dane z príjmov právnických osôb ako vlani," vysvetlilo ministerstvo.
Negatívny vývoj sa ukázal pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 17,9 milióna eur. A medziročne klesli aj dane z medzinárodného obchodu a transakcií vrátane sankcií, a to o takmer päť miliónov. O viac ako pol miliardy sa znížili príjmy z rozpočtu EÚ v porovnaní s minulým rokom, čo rezort financií odôvodnil predovšetkým ukončením programového obdobia 2014 až 2020. Klesli aj príjmy z dividend (o 284,7 milióna eur).
Ostatné príjmy štátneho rozpočtu však medziročne vzrástli o 229,7 milióna eur, no stúpli aj výdavky na obsluhu štátneho dlhu, a to o 143,4 milióna eur.
Naopak, výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s čerpaním prostriedkov z rozpočtov EÚ medziročne poklesli o 1,2 miliardy eur. Alarmujúci je transfer Sociálnej poisťovni, ktorý sa medziročne zvýšil o viac ako 1,5 miliardy eur. "Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu medziročne kleslo o viac ako jednu miliardu eur," vyplýva zo správy.
Za rozpočet zahlasovalo 79 poslancov
Krátko popoludní sa ukázalo, že koaliční partneri nakoniec našli spoločnú reč aj s huliakovcami. Zákon roka totiž nezískal len tesnú nadpolovičnú väčšinu, o ktorej sa diskutovalo, ale o tri hlasy viac. Poslanci Národnej rady v utorok schválili zákon o štátnom rozpočte na budúci rok a vzali na vedomie rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 s miernymi úpravami oproti pôvodnému vládnemu návrhu.
Celkové príjmy štátu sa na budúci rok plánujú na úrovni 27,6 miliardy eur a celkové výdavky v sume 34 miliárd eur. Príjmy rozpočtu verejnej správy majú budúci rok dosiahnuť 59,9 miliardy eur alebo 42,8 percenta HDP.
Celkové verejné výdavky sa rozpočtujú v objeme 66,5 miliardy eur alebo 47,5 percenta HDP. V ďalších rokoch má deficit ďalej klesať, v roku 2026 na 3,7 percenta HDP a v roku 2027 na rovné tri percentá HDP.
Na dosiahnutie týchto cieľov je potrebné podľa rezortu financií do roku 2027 predstaviť dodatočné konsolidačné opatrenia v objeme 1,9 percenta HDP alebo 2,8 miliardy eur. "Konsolidačné opatrenia predstavené vládou zabezpečujú dosiahnutie cieľa v roku 2025. Na rok 2026 je schodok súčasne nastaveného rozpočtu vyšší o 0,4 percenta HDP, respektíve o 1,9 percenta HDP v roku 2027," vyčíslilo ministerstvo.
Proti predloženému návrhu zákona hlasovalo 58 zo 137 prítomných zákonodarcov.
Rozpočet sa už neoprie o rezervu
Podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť by mohol dosiahnuť stanovený deficit 4,7 percenta HDP, nemôže sa však už opierať o rezervu, ktorú vzhľadom na ďalšie opatrenie možno pokladať prakticky za vyčerpanú, najmä pre pokračujúce energodotácie. "K jej vyčerpaniu prispeli aj schválené pozmeňujúce návrhy, najmä nižšia úspora v zdravotníctve v porovnaní s pôvodne schváleným konsolidačným balíčkom," vysvetľuje inštitúcia.
Rozpočtovaný deficit by tak už podľa nej v prípade malých odchýlok od aktuálnych predpokladov mohol byť prekročený. RRZ zároveň upozorňuje, že tretie opakovanie energodotácií bez jasnej vízie riešenia zvýšených cien energií v budúcnosti súčasne navodzuje riziko trvalého výdavku, ktorý bude dlhodobo zvyšovať deficity, a zhorší tak udržateľnosť.
Bez prijatia ďalších opatrení (a bez pokračovania energodotácií) bude deficit v rokoch 2026 a 2027 dosahovať úrovne 4,9 percenta až päť percent HDP. "Pri takto vysokých deficitoch bude dlh pokračovať v raste z tohtoročných 59,3 percenta HDP až k 64 percentám HDP v roku 2027 a zostane v najvyššom sankčnom pásme dlhovej brzdy, napriek zlepšeniu dlhodobej udržateľnosti o 1,4 percenta HDP," dodáva.
Zdroj: RRZ
Podľa RRZ bolo vhodnejšie využiť rezervu (pôvodne 421 miliónov eur), respektíve jej väčšiu časť na zlepšenie stavu verejných financií. "Nevyužitie tejto možnosti znamená zvýšenie konsolidačnej záťaže v ďalších rokoch," konštatuje.
Na splnenie cieľov vlády v rokoch 2026 a 2027 je podľa analytikov potrebná dodatočná konsolidácia vo výške 1,2 percenta HDP, respektíve dve percentá HDP. Inštitúcia v hodnotení pripomenula aj riziko odkladania konsolidácie na rok 2027, čo by podľa nej výrazne ohrozovalo jej realizáciu.
Pokračovanie konsolidácie by sa malo sústrediť najmä do roku 2026 a neodkladať na rok 2027 vzhľadom na politický cyklus, ako aj s ohľadom na kulminujúce zdroje z Plánu obnovy v roku 2026, ktoré by ekonomický dopad konsolidácie mohli znížiť.
"Pre stabilizáciu dlhu do konca volebného obdobia by bolo potrebné znížiť deficit na úroveň 2,5 percenta HDP," uzatvára RRZ.
Opozícia zákon roka kritizuje
Poslanci k rozpočtu schválili pozmeňujúci návrh z finančného výboru. Vzhľadom na niektoré nedávne legislatívne zmeny sa daňové príjmy štátneho rozpočtu znižujú o 27,7 milióna eur. O túto sumu sa znížia príjmy kapitoly Všeobecná pokladničná správa.
V tejto kapitole sa znižujú aj výdavky, a to o 123,6 milióna eur, čo mnohí z opozičných poslancov kritizovali, pretože väčšina týchto peňazí je určená na zvyšovanie miezd zdravotníkov. O rovnakú sumu sa v rozpočte znižuje rezerva na riešenie negatívnych vplyvov vývoja rozpočtového hospodárenia, ktorá bola pôvodne stanovená na 421,5 milióna eur.
Viaceré pozmeňujúce návrhy poslancov opozičného hnutia Slovensko plénum neschválilo. Navrhovali presuny peňazí napríklad na vyššie mzdy zdravotníkov, pedagogických pracovníkov, vyšší daňový bonus či rodičovský dôchodok.
V rámci rozpočtu parlament vzhľadom na úpravy schválil aj mierne nižšie výdavkové limity oproti pôvodnému návrhu. Limit verejných výdavkov na rok 2025 tak bude v sume 61,1 miliardy eur, na rok 2026 vo výške 62,1 miliardy eur a na rok 2027 v sume 63,1 miliardy eur.
Výdavky rozpočtu v budúcom roku sú pod úrovňou stanoveného limitu, v ďalších rokoch to bude potrebné dosiahnuť prijatím dodatočných konsolidačných opatrení.
Schválený zákon o štátnom rozpočte na budúci rok je však podľa opozície jedným z najhorších rozpočtov v histórii Slovenska. Vyjadril sa tak poslanec za SaS Marián Viskupič. "Je to podľa mňa jeden z najhorších rozpočtov v histórii Slovenska. Dáva presne to, čo Slovensko nepotrebuje – zvyšovanie odvodov, daní, nové dane – a presne to, čo by Slovensko potrebovalo, teda znižovanie byrokracie, znižovanie výdavkov, nič také tam nie je. Práve naopak, výdavky rozpočtu sa ešte výrazne zvyšujú. Tento rozpočet spravil či z ľudí, či z firiem, či zo živnostníkov len dojné kravy," povedal Viskupič.
Dodal, že štát chce zvýšiť svoje príjmy do rozpočtu o vyše 20 percent v priebehu jedného roka, čo je neakceptovateľné. Vláda tým podľa Viskupiča dokazuje, že si neváži ľudí, firmy a tvorcov hodnôt. "Považuje ich len za tých, ktorí majú platiť a platiť a vláda na sebe vôbec nešetrí," uzavrel.
Kritika vyšla aj z úst Júliusa Jakaba z Hnutia Slovensko. "Papalášsky rozpočet, kde sebe zvyšujú platy a ľuďom dane, je schválený. Schvaľujú si amnestie, platy, doživotné renty, kupujú súkromné 'tryskáče' a na ľudí kašlú. Pritom ich rekordne zadlžujú a ťahajú gréckou cestou," skonštatoval.
Bezprostredne po hlasovaní sa vyjadril aj líder najsilnejšej opozičnej strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka. "Koalícia schválila rozpočet drahoty, chaosu a minulosti. Je presne ako falošná konsolidácia – ľudom berú a sebe dávajú," vyhlásil.
Premiér sa rozhorčil v priamom prenose
Robert Fico po hlasovaní poďakoval za schválenie zákona roka, avšak primárne sa prihovoril médiám a verejnosti, pričom niekoľkokrát zopakoval, aby prestali klamať. "Prestaňte do r*ti klamať!" kričal. Prijaté konsolidačné opatrenia aj rozpočet podľa neho hodnotí Únia pozitívne.
Poslancom, ktorí zahlasovali za tento zákon, poďakovali aj šéfovia Hlasu a národniarov, pričom Andrej Danko vyzdvihol predovšetkým prácu ministra Kamenického a jeho tímu. S výsledkom sú teda predsedovia koaličných strán spokojní. "Bez podpory koaličných lídrov Roberta Fica, Matúša Šutaja Eštoka a Andreja Danka by sa nedal rozpočet schváliť," reagoval na lídrov Kamenický na tlačovej konferencii po hlasovaní.
Rozpočet verejnej správy na roky 2025 až 2027 je podľa neho pripravený v súlade s Národným strednodobým fiškálno-štrukturálnym plánom Slovenskej republiky na roky 2025 až 2028, v ktorom si vláda stanovuje záväznú trajektóriu rastu čistých výdavkov na štyri roky, aby do konca volebného obdobia deficit klesol k trom percentám HDP a verejný dlh sa stabilizoval.
Premiér v závere konferencie zopakoval, že krajinu prevzali vlani v zložitej situácii a vyzval hlavne mainstreamové média, aby prestali klamať. "Klamete od rána do večera!" uzavrel.
O vetovanej novele infozákona majú poslanci rokovať v pondelok 9. decembra od 14.00 h.
Peter Pellegrini pri vetovaní návrhu zdôraznil, že nesúhlasí s novým inštitútom v novelizovanom zákone, ktorým je „mimoriadne rozsiahle vyhľadávanie informácií" spojené s možnosťou žiadať od občanov osobitný poplatok.
Podľa prezidentových slov môže tento nejasný a nezadefinovaný inštitút v praxi spôsobiť spor o tom, kedy a ako sa bude aplikovať. Vytvára sa tak podľa neho priestor na svojvoľné vyhodnocovanie žiadostí povinnými osobami a uplatňovanie dvojakého metra pri vybavovaní žiadostí občanov a realizácii práva na informácie.
Parlament schválil novelu zákona 7. novembra. Vyplýva z nej, že poskytovanie informácií cez infozákon by sa mohlo dať spoplatňovať. Stoja za ňou poslanci za koaličnú SNS, ktorí úpravu odôvodňovali potrebou reagovať na dlhotrvajúce problémy so zahlcovaním povinných osôb s častými alebo nadmernými požiadavkami na sprístupnenie informácií.
Žiadateľ by mohol proti vyčísleniu úhrady podať námietku. O nej rozhodne odvolací orgán tak, že vyčíslenie potvrdí alebo zníži, ak povinná osoba námietke nevyhovie.
Peter Pellegrini vo svojom príhovore v Prezidentskom paláci zdôraznil význam vzdelávania, ktoré podľa jeho slov musí byť a aj zostať spoločenskou prioritou.
Prezident SR poukázal na to, že Lichner nastupuje do svojho funkčného obdobia v časoch, keď ekonomika prechádza obdobím konsolidácie.
„Bolo by však chybou, ak by sme stratili zo zreteľa význam, ktorý pre našu spoločnosť predstavuje školstvo. Práve naopak, vzdelávanie musí byť a zostať našou spoločenskou prioritou," zdôraznil. Rozvoj vzdelanosti považuje za základný predpoklad, aby Slovensko obstálo v medzinárodnej konkurencii.
Lichner je katolícky kňaz a člen Spoločnosti Ježišovej (jezuita). Je odborníkom na latinskú ranokresťanskú literatúru, špecializuje sa na teológiu svätého Augustína a ranokresťanskú dogmatickú teológiu. Je autorom alebo spoluautorom viacerých vedeckých monografií a desiatok vedeckých štúdií.
V rokoch 2012 - 2019 pôsobil ako dekan teologickej fakulty. Je bývalým prezidentom Európskej spoločnosti pre katolícku teológiu. Od začiatku tohto roka bol poverený výkonom funkcie rektora TU.
Za kandidáta na funkciu rektora zvolilo Lichnera 1. októbra tajným hlasovaním volebné zhromaždenie Trnavskej univerzity v Trnave. Prezident vymenúva rektorov na základe návrhu ministra školstva. Lichner sa chce vo svojej funkcii zameriavať na vytváranie podmienok pre otvorený a slobodný dialóg na akademickej pôde.
Podporuje posilnenie samosprávneho charakteru univerzity. Dôležité je podľa neho aj budovanie jednoty medzi fakultami, „aby univerzita bola silná vnútri a úspešná navonok". Za prioritu označil tiež internacionalizáciu univerzity.
Predseda poslaneckého klubu PS Martin Dubéci skritizoval ministra Šutaja Eštoka za to, že si nevie nájsť čas na svoju obhajobu.
„V tejto chvíli viem potvrdiť, že v utorok budeme opäť podávať návrh na odvolanie ministra vnútra Matúša Šutaja Eštoka (Hlas). Následne si vyhodnotíme, ako budeme postupovať ďalej počas nasledujúcich týždňov," uviedol Dubéci.
Aj kresťanskí demokrati potvrdili, že návrh na odvolanie šéfa rezortu vnútra podajú opäť. Nesúhlasia s presunom odvolávania na februárovú riadnu schôdzu. „Trápi ma, že v utorok pán minister neprišiel," povedal poslanec a predseda KDH Milan Majerský.
Aj poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, KÚ deklarovali ochotu podpísať sa pod návrh na odvolanie Šutaja Eštoka. Trvajú na jeho odchode. „My sme na spoluprácu vždy pripravení. Ostatných opozičných poslancov sa musíte pýtať, prečo naše podpisy ignorujú," povedal Július Jakab (Slovensko, Za ľudí, KÚ) novinárom.
Vodič z doposiaľ nezistených príčin prešiel autom do protismeru a ďalej do priekopy.
„Podľa doterajších zistení vodič (38) v pondelok pred polnocou, z doposiaľ presne nezistených príčin prešiel s vozidlom plynulo do protismernej časti vozovky v smere na obec Pernek a ďalej do ľavej priekopy. Tu prešiel ponad odtokový kanál, čím sa vozidlo dostalo do rotácie a následne došlo k jeho prevráteniu," ozrejmili policajti.
Vodič podľa ich slov utrpel vážne zranenia, ktorým na mieste podľahol. „K zraneniu iných osôb na mieste nehody neprišlo," dodali.
Polícia v tejto súvislosti aj vzhľadom na aktuálne poveternostné podmienky apeluje na vodičov, aby na cestách zvýšili svoju opatrnosť a pozornosť a prispôsobili jazdu stavu a povahe vozovky, ako aj svojim schopnostiam. „Základným pravidlom ostáva, neponáhľať sa. V takomto počasí, na klzkej vozovke, hrozí nebezpečenstvo šmyku," upozornila polícia.
Odvolávanie iniciovala opozícia. Ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas) vyčítala okrem iného aktuálnu situáciu v Policajnom zbore spojenú s odchodom policajtov, zanedbanie problému policajnej brutality či neriešenie bombových hrozieb v školách. Hovorila tiež o šikanovaní vyšetrovateľov či šírení hoaxov.
Kritizovala aj zmier uzavretý medzi Andrejom Babišom a ministerstvom vnútra v spore o ochranu osobnosti, týkajúcom sa neoprávnenej evidencie vo zväzkoch bývalej Štátnej bezpečnosti či neprofesionálny prístup k vyšetreniu atentátu na premiéra Roberta Fica (Smer).
Šutaj Eštok dôvody, o ktorých hovorili opoziční predstavitelia, opakovane odmietol. Myslí si, že ho chcú odvolať preto, lebo ukončil „vojnu v polícii", ukončil nelegálnu migráciu a zriadil vyšetrovací tím na prešetrenie reakcie štátu na pandémiu či tím Darca, ktorý má vyšetrovať darovanie vojenskej techniky na Ukrajinu.
Ministra mali odvolávať už minulý týždeň, no parlament nebol uznášaniaschopný. Koalícia preto presunula rokovanie na február. Premiér Robert Fico to zdôvodnil neochotou opozície konštruktívne spolupracovať. Zároveň vyhlásil, že ak opozícia znova podá návrh na odvolanie, koalícia schôdzu neotvorí. Opozícia avizovala, že v prípade neotvorenia schôdze návrh zopakuje.
Rezort diplomacie odporúča celkovo sa vyhýbať zhromaždeniam a demonštráciám v celej krajine.
„Vyzývame na venovanie zvýšenej pozornosti zásadám osobnej bezpečnosti a zváženie nevyhnutnosti prítomnosti v Tbilisi, najmä na a v okolí Freedom Square, Rustaveli Avenue, Heroes Square a budovy parlamentu vo večerných a nočných hodinách," uviedlo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR.
V prípade núdze môžu občania SR kontaktovať pohotovostné číslo Veľvyslanectva SR v Tbilisi (+995 577 335 133) alebo Medzinárodné operačné krízové centrum MZVEZ SR (+421 2 5978 5978).
Bývalého hollywoodskeho filmového producenta v pondelok previezli do nemocnice po „alarmujúcich" výsledkoch krvných testov.
Očakáva sa, že v nemocnici zostane, kým sa jeho stav nestabilizuje, uviedol jeho právnik. Kedysi vplyvný filmový magnát mal v ostatnom čase viacero zdravotných problémov. Weinsteinovi pred niekoľkými týždňami diagnostikovali istý typ rakoviny kostnej drene, konkrétne chronickú myeloidnú leukémiu (CML). Liečil sa v newyorskej väznici, kde si odpykáva trest za sexuálne delikty.
V septembri podstúpil tiež urgentnú operáciu srdca, po ktorej jeho hovorca Juda Engelmayer skonštatoval, že je „nateraz mimo ohrozenia života".
Weinsteina uznal vo februári 2020 súd v štáte New York za vinného zo znásilnenia a sexuálneho útoku, za čo mu uložil trest 23 rokov väzenia. V apríli 2024 odvolací súd tento verdikt zrušil pre procesné chyby a nariadil obnovené konanie.
Medzitým ho však odsúdil súd v Los Angeles za znásilnenie ženy v Beverly Hills na 16 rokov odňatia slobody. Tento druhý rozsudok je naďalej právoplatný, preto Weinstein zostal vo väzení aj po zrušení verdiktu v newyorskom prípade.
Obvinenia desiatok žien voči tomuto Oscarom ocenenému producentovi sa začali objavovať v roku 2017 a významnou mierou prispeli k vzniku hnutia známeho ako #MeToo. Weinsteina obvinilo z obťažovania, sexuálneho napadnutia či znásilnenia viac ako 80 žien vrátane prominentných herečiek ako Angelina Jolieová, Gwyneth Paltrowová či Ashley Juddová. Weinstein trvá na svojej nevine, pričom tvrdí, že sexuálne vzťahy nadväzoval len so súhlasom druhej strany.
Podozrivé osoby z prípadu prípravy potenciálneho teroristického útoku na kritickú infraštruktúru na východnom Slovensku boli zaistené a vyhostené.
Vyšetrovanie stále prebieha a podnikli sa rýchle opatrenia, aby sa podobným útokom zabránilo. Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas) to uviedol vo videu na sociálnej sieti.
„Jedna osoba bola vyhostená do Maďarska a druhá bola bezodkladne odovzdaná príslušným orgánom na Ukrajinu v rámci vyhostenia," priblížil minister. Z možnej prípravy útoku, ktorý mal spočívať v zničení alebo znefunkčnení dôležitého energetického zariadenia, konkrétne plynovodu alebo ropovodu, sú podľa neho podozriví dvaja cudzí štátni príslušníci a občan SR. „Tieto osoby pomocou dronov v bezletovej zóne monitorovali konkrétne objekty energetickej infraštruktúry," doplnil.
Ako podotkol, išlo napríklad o trafostanicu pri obci Veľké Kapušany, kompresorovú plynovú stanicu Eustream Veľké Kapušany, ale aj železničnú stanicu v Kapušanoch, elektráreň Vojany, ďalšie objekty a štátnu hranicu SR z Ukrajiny. Podľa ministra sa tiež zistilo, že jedna z podozrivých osôb sa s motorovým vozidlom pohybovala aj v blízkosti železničnej stanice Michalovce počas nakladania vojenskej techniky Ozbrojených síl Slovenskej republiky na vagóny, ktorú dokumentovala.
Cielenou aktivitou podozrivých z možného teroristického útoku sa podľa ministra zaoberala operácia s názvom Vostok. „V priebehu celej akcie, boli zaistené rôzne predmety používané na monitorovaciu činnosť, množstvo telefónov, notebooky, rôzne elektronické vybavenie na nahrávanie obrazu a zvuku, nosiče dát, rušičky signálu, termokamery, nočné videnie, balistická vesta, mapy a ďalšie veci dôležité pre trestné konanie," poznamenal Šutaj Eštok.
Aktuálne podľa neho prebiehajú prípravy ďalších preventívnych opatrení za účelom chrániť územie Slovenska a kritickú infraštruktúru.
Výdavky štátneho rozpočtu boli v porovnaní s minulým rokom nižšie o 555,9 milióna eur. Išlo tak o medziročné zlepšenie hospodárenia štátneho rozpočtu o 700,3 milióna eur. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnilo Ministerstvo financií (MF) SR. V medziročnom porovnaní boli príjmy štátneho rozpočtu vyššie o 144,4 milióna eur.
Medziročný rast daňových príjmov predstavoval 868,8 milióna eur. „Pozitívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z pridanej hodnoty vo výške 146,2 milióna eur, pri spotrebných daniach vo výške 139 miliónov eur, pri dani vyberanej zrážkou vo výške 106,2 milióna eur, pri iných daniach na tovary a služby vo výške 11 miliónov eur a pri daniach z používania tovarov a z povolenia na výkon činnosti vo výške 3 milióny eur," spresnilo MF.
Osobitný odvod z podnikania v regulovaných odvetviach dosiahol medziročný rast vo výške 468,4 milióna eur. Daň z príjmov právnických osôb zaznamenala nárast na úrovni 405,5 milióna eur, odrazilo sa na nej to, že samosprávam bolo prevedených o 12,1 milióna eur viac prostriedkov dane z príjmov právnických osôb ako vlani. Negatívny vývoj bol zaznamenaný pri dani z príjmov fyzických osôb vo výške 17,9 milióna eur. Dane z medzinárodného obchodu a transakcií vrátane sankcií medziročne klesli o 4,9 milióna eur.
Príjmy z rozpočtu EÚ sa v porovnaní s minulým rokom znížili o 508,2 milióna eur, spôsobené je to podľa MF predovšetkým ukončením programového obdobia 2014 - 2020. Príjmy z prostriedkov plánu obnovy a odolnosti sa znížili o 161,2 milióna eur. Príjmy z dividend klesli o 284,7 milióna eur. Rezort financií to zdôvodnil odvedením dividend od spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel.
Ostatné príjmy štátneho rozpočtu medziročne vzrástli o 229,7 milióna eur. V porovnaní s minulým rokom sa zvýšili príjmy z podnikania, pri administratívnych poplatkoch i pri iných nedaňových príjmoch. Narástli aj úrokové príjmy, tuzemské granty a transfery, naopak, kapitálové príjmy medziročne klesli. Výdavky na obsluhu štátneho dlhu zaznamenali medziročný nárast o 143,4 milióna eur.
Výdavky štátneho rozpočtu súvisiace s čerpaním prostriedkov z rozpočtov EÚ medziročne poklesli o 1,182 miliardy eur. S tým súvisí aj medziročný pokles výdavkov na spolufinancovanie spoločných programov SR a EÚ na úrovni 57,6 milióna eur. Pri výdavkoch štátneho rozpočtu súvisiacich s čerpaním plánu obnovy došlo k nárastu o 102,7 milióna eur.
Platba do rozpočtu EÚ medziročne poklesla o 136,5 milióna eur. Transfer Sociálnej poisťovni sa medziročne zvýšil o 1,560 miliardy eur. Čerpanie ďalších výdavkov štátneho rozpočtu medziročne kleslo o vyše 1 miliardu eur.
Poslanci by na Osobitnom kontrolnom výbore Národnej rady (NR) SR na kontrolu činnosti SIS mali rokovať o informáciách o možnom ohrození kritickej infraštruktúry na Slovensku i o bombových hrozbách na školách.
„Informácie o údajnom ohrození kritickej infraštruktúry Slovenska a o bombových hrozbách na školách boli veľmi nejasné a zrejme neviedli ani k zadržaniu predpokladaných páchateľov. Od SIS očakávame konkrétnejšie vysvetlenie o tom, či je alebo bola kritická infraštruktúra štátu skutočne ohrozená," uviedol poslanec NR SR Martin Dubéci (PS).
Podľa poslankyne NR SR Zuzany Števulovej (PS) vznikajú pochybnosti, či SIS nie je zneužívaná na prekrytie zlyhaní ministra vnútra SR Matúša Šutaja Eštoka (Hlas-SD). Števulová poukázala, že riadne zasadnutie výboru počas aktuálnej schôdze parlamentu nebolo zvolané. Potrebné je pritom podľa nej prerokovať viacero bodov z predchádzajúcich zasadnutí výboru. Nedávno zároveň zasadla Bezpečnostná rada štátu.
Minister zdravotníctva bude o situácii v zdravotníctve hovoriť obsiahlejšie počas tohtotýždňového rokovania vlády.
Kamil Šaško (Hlas) predstaví komplexné riešenie súvisiace s výpoveďami lekárov po rokovaní tripartity, ktoré sa uskutoční 9. decembra.
Minister zdravotníctva tvrdí, že k rozpočtu bude predkladať pozmeňujúce návrhy. Pripravuje aj návrh nevyhnutných legislatívnych úprav, ktoré zabezpečia plynulé poskytovanie zdravotnej starostlivosti na celom Slovensku, ktorého vypracovanie mu zadala vláda.
"Platí, že rozpočtové možnosti sú obmedzené. Snažím sa hľadať a vyhovieť v maximálnej možnej miere požiadavkám lekárskych odborárov," povedal šéf zdravotníctva.
Zopakoval, že lekárski odborári trvajú na plnení celého memoranda uzavretého medzi nimi a vládou.
Situáciu s utorkovým hlasovaním v parlamente o štátnom rozpočte na rok 2025 bude prezident pozorne sledovať.
"Zatiaľ je avizované, že by vládna koalícia 76-ku v utorok mala mať. Uvidíme však, ako to bude nakoniec reálne," poznamenal Peter Pellegrini.
Vládna koalícia so 76 poslancami je tesná a z objektívnych príčin, bez rozporov či názorových rozdielov, nie je podľa neho dlhodobo udržateľná. "Len bežné ochorenie poslanca či plánovaná operácia alebo nejaká nehoda môžu vyradiť z fungovania celý parlament," skonštatovala hlava štátu.
Tvrdí, že vládna kríza k ničomu pozitívnemu neprispieva. Nevidí ani "okamžité riešenie B", ktoré by mohlo situáciu vyriešiť. "Pre stabilitu v týchto ťažkých časoch by bolo vhodnejšie, aby si vládna koalícia väčšinu udržala, a ak sa ukáže, že by to možné nebolo, tak budeme hľadať iné riešenia," uzavrel prezident.
