Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Bratislavské letisko opäť otvorili, bombová hrozba sa nepotvrdila

Pyrotechnické kontroly boli ukončené po troch hodinách. Vonku stála tisícka ľudí, omeškanie letov sa dotklo približne 2 500 cestujúcich. Teraz kráčajú k bránam na check-in a ich lietadlá čoskoro odcestujú. Ráno napríklad neodletel dopravca Corendon Airlines do tureckej Antalye.

Cestujúcich pustili na letisko krátko pred obedom a postupne začali vybavovať.

Prílety na letisku neboli sú podľa hovorkyne obmedzené. Avšak cestujúci z prilietavajúcich letov aktuálne čakajú v lietadlách na ďalšie pokyny, bez aktuálnej možnosti vystúpenia z lietadla. "Týka sa to príletov s dopravcom Smartwings z destinácií Marsa Alam a Mersa Matrouh, príletov dopravcu Ryanair z destinácií Burgas a Alghero a príletu dopravcu Mavi Gok z Antalye," priblížila hovorkyňa Letiska M. R. Štefánika Veronika Demovičová..

Doplnila, že celý terminál bratislavského letiska bol pre nahlásenie bombovej hrozby evakuovaný v stredu o 8.40 h. "Operačné stredisko Záchrannej zdravotnej služby (OS ZZS) SR prijalo informáciu o možnej bombovej hrozbe na bratislavskom letisku od policajného zboru. Situáciu zatiaľ monitorujeme," informoval TASR zástupca hovorcu OS ZZS Richard Bolješik.

(tasr)

Minúta  |  

Nový predvolebný prieskum ukazuje tesný súboj o post prezidenta USA

Kamala Harrisová, ktorá sa uchádza o nomináciu Demokratickej strany v novembrových prezidentských voľbách, získala v novom predvolebnom prieskume agentúry Reuters/Ipsos len jednopercentný náskok pred republikánskym kandidátom a exprezidentom Donaldom Trumpom.

Trojdňový prieskum, ktorý sa skončil v nedeľu, ukázal, že Harrisovú podporuje 43 percent voličov, zatiaľ čo bývalého prezidenta Trumpa by volilo 42 percent opýtaných. Štatistická chyba sa v tomto prípade pohybuje na hodnote 3,5 percentuálneho bodu. V minulotýždňovom prieskume získala Harrisová 44 percent.

Americká viceprezidentka Kamala Harrisová si za uplynulých desať dní upevnila svoju pozíciu pravdepodobnej demokratickej kandidátky a získala veľkú podporu po odstúpení prezidenta Joe Bidena z volieb. Podľa prieskumu uprednostňujú registrovaní voliči Trumpov prístup v otázke ekonomiky, migrácie či kriminality. Harrisovú zas považujú za dobrú kandidátku v oblasti zdravotnej starostlivosti.

Prieskum agentúr prebiehal online od 26. júla do 28. júla a zúčastnilo sa na ňom 1 025 dospelých Američanov vrátane 876 registrovaných voličov.

(tasr)

Minúta  |  

Európska komisia si strieľa do vlastnej nohy, vyhlásil Taraba

Myslí si to podpredseda slovenskej vlády a minister životného prostredia Tomáš Taraba. Európska komisia sa totiž podľa neho v prípade prerušených dodávok ropy cez Ukrajinu očividne rozhodla nekonať.

„Myslí si zrejme, že tým potresce Slovensko a Maďarsko za ich mierový slovník. V skutočnosti si Európska komisia strieľa do vlastnej nohy a svetu odkazuje, môžete si s nami vytrieť podlahu a neozveme sa,“ napísal na sociálnej sieti Taraba.

Minister je presvedčený, že Ukrajina v priamom prenose ponížila Európsku komisiu pred očami celého sveta. „Tá Ukrajina, ktorá bez peňazí Európy nemá na zbrane, nemá na kúrenie, nemá na platy, nemá na nič, sa rozhodla porušiť asociačnú dohodu podpísanú s EÚ a vystaviť dva členské štáty energetickej kríze. Ak toto si dovolí voči EÚ štát, ktorý nevie bez EÚ dýchať, tak ste zákonite svetu na smiech ak sa neozvete. Európska komisia sa neozvala,“ zdôraznil Taraba.

Západní politici podľa neho sa už tri roky snažia odkazovať svetu, že sú pripravení brániť každý milimeter svojho územia. „Tá nečinnosť, čo predvádza Európska komisia však odkazuje svetu, nie sme schopní brániť ani plnenie záväzkov zo strany štátu, čo bez nás nevie fungovať ani deň, inak v iných oblastiach majte pred nami strach a berte nás vážne,“ konštatoval Taraba.

(sita)

Minúta  |  

Palestínskych väzňov z Pásma Gazy v Izraeli mučili, tvrdí OSN

Palestínčania zadržaní Izraelom od začiatku vojny v Pásme Gazy vlani v októbri boli v niektorých prípadoch vystavení zaobchádzaniu, ktoré sa môže rovnať mučeniu. Konštatuje sa to v správe, ktorú v stredu zverejnila Rada OSN pre ľudské práva (UNHRC).

"Svedectvá zhromaždené mojím úradom a inými subjektmi poukazujú na celý rad otrasných činov, ako je waterboarding (simulované topenie) či púšťanie psov na zadržaných, čo je flagrantné porušenie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva," uviedol vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk.

Väčšinu zadržaných priviezli do Izraela spútaných a so zaviazanými očami. Boli zadržiavaní bez obvinenia a bez prístupu k právnikom. Najmenej 53 ich vo väzbe prišlo o život. Palestínski väzni boli podľa správy držaní v priestoroch podobných klietkam, dlho ich nechali nahých a museli nosiť plienky. Bola im odobratá voda a jedlo a nemohli spať. Niektorí dostali elektrické šoky, iní boli vystavení sexuálnemu násiliu.

V správe sa uvádza, že izraelská väzenská služba ku koncu júna zadržiavala z "bezpečnostných" dôvodov viac ako 9 400 palestínskych väzňov. V sumári založenom na rozhovoroch s bývalými väzňami a iných zdrojoch sa spomína "ohromujúci" počet zadržiavaných mužov, žien, detí, novinárov a ľudskoprávnych aktivistov.

Zistenia v jednej z najrozsiahlejších správ svojho druhu by mohli využiť prokurátori Medzinárodného trestného súdu (ICC), ktorí sa zaoberajú zločinmi spáchanými v súvislosti s útokom palestínskych militantov na Izrael zo 7. októbra a následnou vojenskou operáciou židovského štátu v Pásme Gazy.

Správu UNHRC dostala k dispozícii aj izraelská vláda, ktorá sa k nej zatiaľ nevyjadrila. Tento týždeň izraelská vojenská polícia zatkla deväť vojakov slúžiacich na vojenskej základni pri meste Beerševa, kde údajne sexuálne zneužili teroristu z palestínskej militantnej organizácie Hamas, ktorého museli so zraneniami previezť do nemocnice. Po zatknutí vojakov došlo v Izraeli k nepokojom.

Izraelská vojenská prokuratúra v utorok obvinila iného vojaka zo zlého zaobchádzania s palestínskymi väzňami. Je obvinený z použitia "hrubého násilia voči väzňom, ktorí mu boli zverení" pri transporte zadržaných do izraelských väzníc v období od februára do júna tohto roka.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina tvrdí, že v noci odrazila masívny útok Ruska

V noci na stredu tak mala odraziť jeden z najväčších ruských dronových útokov od začiatku vojny. Oznámilo to v stredu ukrajinské letectvo s tým, že protivzdušná obrana zostrelila všetkých vypustených 89 dronov iránskej výroby a jednu riadenú strelu.

"Ukrajinská protivzdušná obrana dnes odolala a odrazila masívny útok nepriateľských dronov," uviedlo letectvo. Ruské útoky boli cielené predovšetkým na Kyjevskú oblasť v strednej časti krajiny, kde protivzdušná obrana zostrelila vyše 40 bezpilotných lietadiel. Terčom útokov tam bolo najmä hlavné mesto a jeho predmestia. Úlomky po zostrelení dronov napáchali škody na miestnych budovách, nijaké obete či zranených však dosiaľ nehlásili.

Rusko ostreľuje Ukrajinu bezpilotnými lietadlami a raketami takmer každú noc. Tvrdí pritom, že sa pri útokoch zameriava na vojenské a energetické zariadenia.

(tasr)

Minúta  |  

Zosuvy pôdy vyvolané lejakmi si už vyžiadali najmenej 156 životov

K zosuvom došlo v juhoindickom štáte Kérala v hornatom okrese Vajanád v utorok skoro ráno, keď väčšina obyvateľov ešte spala a uviazla tak pod nánosmi bahna vo svojich domoch. Miestne úrady teraz zhromažďujú údaje o počte ľudí žijúcich v tejto oblasti, aby vedeli, koľkí sú ešte nezvestní.

Zosuvy vyvolali dvojdňové intenzívne dažde. Rozvodnené rieky nesúce blato aj balvany strhávali v oblasti mosty a zablokovali viaceré prístupové cesty, čím skomplikovali prácu záchranárom. Tým pomáhajú aj príslušníci armády či námorníctva so svojou technikou. Armádni ženisti napríklad stavajú provizórny most, aby sa bolo možné dostať do jedenej z celkom odrezaných častí okresu.

Vyše 3-tisíc ľudí je momentálne v záchranných táboroch, ktoré pre nich zriadili na bezpečnejšom mieste zasiahnutého okresu. V oblasti sa očakávajú ďalšie zrážky.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.