Šéf bratislavských vodární bol vo firme s kamarátom oligarchu Kollára

Štandard už informoval, že člen predstavenstva Bratislavskej vodárenskej spoločnosti (BVS) Ladislav Kizak v minulosti krátko pôsobil v spoločnej firme s kamarátom Mariána Kočnera Mariánom Sisákom.

Kizak sa však bráni, že so Sisákom sa vo firme PureWater ocitol nezámerne a z toxického obchodného vzťahu sa poponáhľal vycúvať. Priznal však, že práve preto musel podiel vo svojej firme odkúpiť od Sisáka.

„Po tom, ako jeho spoločník bez súhlasu a vedomia pána Kizaka predal svoj menšinový podiel v ich spoločnej firme pánovi Sisákovi, sa pán Kizak okamžite rozhodol, že nechce mať s pánom Sisákom nič spoločné a menšinový podiel vo vlastnej firme od neho odkúpil, aj keď to pre neho nebolo výhodné,“ povedal hovorca BVS Peter Podstupka.

Sisák je človek, ktorému Kočner mimoriadne dôveroval. Koncom júna 2018 poslal mafián priamo z Najvyššieho súdu esemesku trom ľuďom, že ho berú do väzby. Okrem Sisáka informoval svoju milenku Miriam Hatinovú a volavku Alenu Zsuzsovú.

Podľa Denníka N existujú podozrenia, že Sisák Kočnerovi pomáhal ovplyvňovať sudcov na košických súdoch.

Kollárov kamarát

Teraz denník Štandard zistil, že nevšedný kontakt mal aj šéf predstavenstva BVS Peter Olajoš. Ten bol v rokoch 2011 až 2016 členom predstavenstva spoločnosti Energotel. V rokoch 2011 až 2012 bol členom dozornej rady Pavel Čulík, ktorý je spájaný s kontroverzným podnikateľom Zoroslavom Kollárom.

Kollár priznal, že s Čulíkom sa pozná veľmi dlho a stretávajú sa ako kamaráti.

Kollára zadržali vlani v októbri počas akcie Víchrica. Obvinený je zo zasahovania do nezávislosti súdov a korupcie. Vlani mal dať úplatok bývalému riaditeľovi SIS Vladimírovi Pčolinskému, aby ho tajní nesledovali.

Koncom mája má Kollárovi vypršať základná lehota väzby, pričom Najvyšší súd mu ju nepredĺžil. Kollár podal návrh na zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia. Generálny prokurátor Maroš Žilinka však nezistil dôvody na zrušenie jeho obvinenia.

BVS: Olajoš to nemohol ovplyvniť

Podľa hovorcu BVS Petra Podstupku bol Olajoš v dozornej rade spoločnosti Energotel ako nominant spoločnosti ZSE a o jeho nominácii rozhodol zahraničný akcionár tejto spoločnosti.

„Peter Olajoš nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť, s kým bude v dozornej rade tejto spoločnosti pôsobiť, keďže ostatných členov dozornej rady nominovali zvyšní akcionári spoločnosti Energotel,“ uviedol Podstupka.

Ďalej dodal, že Olajoš sa s Kollárovým kamarátom Čulíkom stretával iba v rámci výkonu funkcie, do ktorej ho nominovala spoločnosť ZSE.

Čulík na otázky Štandardu neodpovedal.

Slovakia Ring

Čulík s Kollárom pôsobil štyri roky vo firme Slovakia ring agency, ktorá prevádzkuje pretekársky okruh v Orechovej Potôni.

Kým Čulík je od leta 2013 výkonným riaditeľom Slovakia ring agency, Kollár bol do leta 2017 v dozornej rade tejto spoločnosti. V rovnakom čase sedel v dozornej rade aj Norbert Bödör, syn nitrianskeho oligarchu Miroslava Bödöra.

Kollár mal podľa obvinenia robiť aj machinácie v súdnych sporoch, ktoré sa týkali Slovakia Ringu.

Dotácie od Lubyovej

Čulík pôsobil aj v spoločnosti Window Glass, ktorá za ministerky školstva Martiny Lubyovej dostala dotáciu na výskum vo výške 1,3 milióna eur.

Firmu, ktorá sa venuje výrobe okien, si na spoluprácu vybrala Slovenská technická univerzita. Skúmať mali nové metódy sušenia plodín.

Stimul od ministerstva školstva nie sú prvé peniaze, ktoré dostala spoločnosť Window Glass od štátu. V roku 2018 jej ministerstvo hospodárstva poslalo takmer 200-tisíc eur z eurofondov v rámci Operačného programu Výskum a inovácie. Peniaze boli určené na nákup novej technológie do firmy.

Kamarátska službička?

Pavel Čulík bol aj členom predstavenstva štátneho Transpetrolu za vlády Ivety Radičovej. Do funkcie ho nominovala strana Most-Híd.

Transparency International upozornila na pochybný tender v Transpetrole, ktorý sa uskutočnil, keď tam pôsobil Čulík. „Pri Transpetrole sme si všimli dve zmluvy celkovo za 80-tisíc eur, ktoré – jedna priamo, druhá skryto putovali archeologickému spolku SAHI, teda dvornej organizácii Z. Kollára,“ uviedol pre Trend Gabriel Šípoš z Transparency International Slovensko.

„Okrem netransparentnosti teda tieto dotácie ,smrdeliʻ zneužívaním verejných peňazí na súkromné hobby. Zistenia sme zverejnili, za čo sa nám ušla od Kollára prezývka ,hrobári slovenskej archeológieʻ,“ dodal Šípoš.

Denník Pravda upozornil na ďalšiu čudnú zákazku v Transpetrole v čase, keď v predstavenstve pôsobil Čulík. Transpetrol vtedy vymenil právnika bez verejnej súťaže. K zákazke sa dostal právnik Oliver Korec, ktorý je podľa obchodného registra blízky Zoroslavovi Kollárovi.

Podozrivý tender

Nadácia Zastavme korupciu nedávno informovala o podozrivej súťaži v BVS, ktorá vlani obstarávala revízne služby za takmer 600-tisíc eur. Nie však v jednom balíku, ale cez menšie tendre, čo jej umožnilo vyhnúť sa riadnej súťaži. 

Hoci BVS argumentuje nehospodárnosťou v predošlých rokoch, služby obstarala výrazne drahšie ako v minulosti.

BVS v minulosti obstarávala odborné prehliadky a skúšky vyhradených technických zariadení od svojej dcérskej firmy Infra Services, v ktorej má majoritný podiel.

V roku 2020 ich obstarala cez firmy Techcontrol, Slovenská revízna a servisná spoločnosť a Tempering.

Obišli zákon?

Zmluvné ceny ani v jednom prípade neprekročili nadlimitnú sumu zákazky. Problém však nastane, keď sa sumy z týchto troch zmlúv sčítajú.

Zmluva s firmou Techcontrol bola uzavretá vo výške 188-tisíc eur, so Slovenskou revíznou a servisnou spoločnosťou vo výške 379-tisíc eur a so spoločnosťou Tempering vo výške 17-tisíc eur. Celková cena je teda 584-tisíc eur, čo už prekračuje finančný limit pre nadlimitnú cenu zákazky.

Zároveň ide o takmer dvakrát vyššiu sumu oproti tým istým službám obstaraným v rokoch 2017 a 2018 firmou Infra Services, dcérou BVS, a takmer dvaapolkrát vyššiu sumu oproti roku 2019.

Nadácia Zastavme korupciu preto podala podnet na Úrad pre verejné obstarávanie, aby preveril, či vodári úmyselne neobišli zákon.