Cementáreň v Turni chce spaľovať viac odpadu. Obyvatelia sú proti, rozhodnú merania

Tamojšia cementáreň v súčasnosti spaľuje 64-tisíc ton alternatívneho paliva, avšak vzhľadom na rozšírenie kapacity výroby chce tento objem zvýšiť na 115-tisíc ton. Problém je v tom, že medzi alternatívne palivá patria okrem odpadového dreva a kôry aj odpadové plasty, odpad z nespracovaných textilných vlákien či guma a opotrebované pneumatiky.

Práve to prekáža obyvateľom obce Dvorníky-Včeláre. Južná časť ich obce je totiž zhruba 500 metrov od cementárne. Preto pred dvoma rokmi rozbehli petíciu, ktorú podpísalo vyše 5-tisíc ľudí. Vo februári 2023 usporiadali obyvatelia obce protestný pochod, navyše založili aj občianske združenie Zelený živel.

„Dôvodom našej aktivity je, že sme si všimli zmeny v našom životnom prostredí. Sme pomerne úzko spätí s prírodou, keďže pri väčšine domov sú záhrady. Obyvatelia sa v nich snažia dopestovať vlastné plodiny. Všimli si, že prach, ktorý tu kedysi bol a mal svetlú farbu a dal sa ľahko odstrániť, zmizol,“ povedala pre Štandard Lenka Šingovská z občianskeho združenia Zelený živel. Namiesto neho sa objavil čierny prach, ktorý je iný. Akoby bol priam naškvarený na pevných povrchoch, pričom sa nedá len tak ľahko odstrániť.

Mohlo by Vás zaujímaťKošice nemajú peniaze na kontajnery. Záhradkári tak riešia situáciu po svojom

„Ako estetický problém by ten prach až tak nevadil. Ale keď zistíte, že to nemáte len na parapete, ale aj na paradajkách, hrozne alebo jablku, z ktorých sa to nedá len tak ľahko umyť, je to vážny problém,“ dodala Šingovská. K tomu ešte treba prirátať zvláštny zápach, ktorý obyvatelia cítili niekoľkokrát do týždňa, teraz ho už cítia len sporadicky. Najviac pripomína chlór a dráždi dýchacie cesty.

Pre spomínaný zápach nemôžu miestni ani vetrať. „Ľudia, ktorí majú otvorené okná, sa sťažujú, že nadránom ich vzduch dráždi, a tak musia okná zavrieť. Preto sme sa začali zaujímať o to, kde a kto je pôvodca týchto problémov,“ opisuje Šingovská dôvody pátrania po pôvodcovi znečistenia.

V tom istom čase zaznamenali obyvatelia obce aj zámer cementárne, že chce navýšiť objem spaľovaného odpadu, Spolu s ostatnými aktivistami narazili na podobné prípady aj v zahraničí, kde už výskumy v západnej Európe dokázali, že vedľajším produktom spaľovania odpadu sú perzistentné látky, ktoré v našom prostredí pretrvávajú. Patria medzi ne aj nebezpečné dioxíny a furány.

„Naším cieľom je ochrániť zdravie nás všetkých a prioritne aj zdravie detí a seniorov. Predovšetkým oni sa zdržiavajú v obciach celý deň, pretože nedochádzajú do práce. Podľa Slovenského hydrometeorologického ústavu je naša lokalita Dvorníky-Turňa zaradená do rizikovej kategórie číslo tri. To znamená, že patríme medzi oblasti, kde je v rámci Slovenska najznečistenejšie ovzdušie“ upozornila Šingovská na problém. Navyše aktivisti zaregistrovali aj žalobu Európskej komisie za dlhodobé prekračovanie limitov prachových častíc v ovzduší. Týka sa Košického samosprávneho kraja.

Mohlo by Vás zaujímaťKraj chce novú architektonickú dominantu Košíc. Na Centrum tradičnej kultúry vyhlásil súťaž

„Vedomosti sme získali zo zahraničných zdrojov a skúseností. Totiž tam, kde prebiehali štúdie na výskum v oblasti, kde sú spaľovne alebo podniky so zariadením na spoluspaľovanie, zistili výskyt dioxínov a furánov,“ dodala. Spomínané nebezpečné látky migrujú prostredím tak, že sa uchytia na prachových časticiach. Vďaka nim dokážu „cestovať‘ a prekonávať vzdialenosti

Občianske združenie sa preto obrátilo na ministerstvo životného prostredia so žiadosťou o výskum súčasného životného prostredia v Turni nad Bodvou a okolí.

„Čo pijeme, čo jeme, čo dýchame a čo nám padá na hlavu, keď prší? Upozornili sme na to, že naše životné prostredie a táto lokalita už je beztak veľmi znečistená z rôznych zdrojov. Sme obeťami kumulovaného znečistenia. Ťažko zistiť, ktorý zdroj znečisťuje najviac,“ vyratúva Šingovská s dodatkom, že práve to členov občianskeho združenia primälo k tomu, aby odradili ministerstvo od chválenia navýšenia spaľovania odpadu dovtedy, kým sa neurobí dôkladné vyšetrenie stavu životného prostredia. Rovnako aj štúdia zameraná na zdravotný stav, chorobnosť a úmrtnosť obyvateľstva

Keďže podľa občianskeho združenia nenastal žiadny pokrok a Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) opakovane zisťuje správne delikty – nedodržiavanie limitov zo strany cementárne – ktoré sú stanovené v integrovanom povolení, udeľuje cementárni pokuty. „Lenže nedochádza k náprave tohto stavu. Preto nedôverujeme ďalšej zmene, ktorá sa týka navýšenia spaľovania odpadu a dodržiavania emisných limitov,“ tlmočí Šingovská názor obyvateľov.

Mohlo by Vás zaujímaťPokrok na komisii dopravy. Riaditeľ musí informovať o využití techniky

„Keďže nám zatiaľ inštitúcie, na ktoré sme sa obrátili, nevyhoveli, oslovili sme zahraničie a dostali sme sa k ToxicoWatch. Je to holandská organizácia, ktorá na základe našej žiadosti prišla sem, pričom vykonávala a vykonáva monitoring,“ argumentuje členka občianskeho združenia. Monitoring začal v roku 2023 a potrvá do roku 2025. Prvotné výsledky z dvoch akreditovaných holandských laboratórií prezentované v máji tohto roku ukázali, že škodliviny ako dioxíny, furány či dokonca ťažké kovy sa v okolitom prostredí našli vo vysokých koncentráciách. Preto je podľa Šingovskej nevyhnutné pokračovať ďalej v tomto výskume, aby bolo možné lepšie poukázať na prípadné zdroje znečistenia.

Starosta obce Dvorníky-Včeláre Waldemar Vislay je toho názoru, že cementáreň by nemala rozširovať výrobu dovtedy, kým nebudú jasné výsledky meraní. „Robí ich holandská organizácia, KSK a Danucem tiež vykonáva vlastné merania,“ uviedol starosta s tým, že až na základe výsledkov ukončených meraní by mala nielen firma Danucem, ale aj príslušné inštitúcie prijať ďalšie závery.

Vislay spresnil, že sa zisťujú nielen hodnoty znečistenia ovzdušia, ale odoberajú sa aj vzorky slepačích vajec z desiatich obcí v okolí cementárne. „Intenzívne sa to sleduje, uvidíme, aké budú závery. Obec na ne musí počkať, a až tak prijať stanovisko. No všetci chceme žiť v čistom prostredí a dôležité je nepoškodzovať okolitú prírodu. Podľa mňa by sa mali robiť merania každú hodinu,“ myslí si starosta.

„No rád by som sa opýtal, keby sa sem teoreticky dala premiestniť cementáreň zo Švédska, Nórska či Holandska, boli by rovnaké problémy? A naopak, obstála by tunajšia cementáreň v spomínaných krajinách?“ pýta sa starosta. Dodal, že peniaze, ktoré Danucem zaplatil na pokutách za znečistenie ovzdušia, mohol radšej investovať do najmodernejších filtrov, ktoré dokážu zachytiť takmer všetky škodliviny.

Mohlo by Vás zaujímaťV Košiciach vznikne stredisko na čistenie vlakov za milióny. Má zlepšiť komfort cestujúcich

K celej záležitosti sa vyjadrila aj spoločnosť Danucem, ktorá prevádzkuje turniansku cementáreň. „Prezentované výsledky štúdie ToxicoWatch považuje spoločnosť Danucem Slovensko, a. s. za znepokojujúce. Spoločnosť Danucem však musí zdôrazniť, že cementáreň v Turni nad Bodvou spĺňa všetky legislatívne požiadavky týkajúce sa skúmaných znečisťujúcich látok z jej výrobnej činnosti,“ uvádza Danucem v stanovisku pre Štandard. Látky spomínané v štúdii, teda dioxíny a furány, sa v emisiách pochádzajúcich z cementárne sa podľa Danucemu nachádzajú v hodnotách až šesťkrát nižších, ako sú legislatívou stanovené a povolené hodnoty.

V meraní ovzdušia sa angažuje aj cementáreň, ktorá 24 hodín sedem dní v týždni prostredníctvom automatického meracieho systému prevádzkovaného nezávislou treťou stranou zaznamenáva a zhromažďuje dáta o emisiách a znečisťujúcich látkach vznikajúcich vo výrobe. Danucem navyše zdôrazňuje, že tieto údaje zverejňuje v denných priemeroch, čo je nad rámec legislatívy, v prehľadných grafoch na webe danucemprekomunity.sk.

„Cieľom investičného projektu v cementárni v Turni nad Bodvou je zvýšenie podielu využívania alternatívnych palív zo súčasných 60 percent na 80 percent na úkor tradičných fosílnych palív. Súčasťou modernizácie bude aj nová prevádzka na výrobu alternatívneho paliva, ktorá bude spracovávať odpad z lokálnych zdrojov,“ priznáva Danucem. Dodáva, že pneumatiky sa v cementárni v Turni pri výrobnom procese posledné roky nezhodnocujú a ani sa neplánujú zhodnocovať. Na druhej strane Danucem pripustil, že alternatívne palivo sa vyrába prevažne z priemyselného nerecyklovateľného odpadu, súčasťou ktorého je plast, textil, papier, či drevo.

Argumentuje ale tým, že využitie alternatívneho paliva v cementárenskom priemysle je dôležitým dekarbonizačným prvkom, a zároveň podporuje princípy cirkulárnej ekonomiky na úrovni energeticko-materiálového zhodnocovania.

„V závode na výrobu alternatívnych palív pribudne desať nových pracovných pozícií. Podpora z EÚ je 8,4 milióna eur, pričom investičný projekt je vyčíslený na 21 miliónov eur. Zostatok sumy pokryje spoločnosť Danucem z vlastných zdrojov. Dekarbonizačné ciele projektu teda potvrdzuje aj fakt, že táto modernizácia bola podporená aj z Plánu obnovy a odolnosti SR,“ spresnil Danucem.

Mohlo by Vás zaujímaťKošice bojujú s inváziou potkanov. Mesto tvrdí, že svoju povinnosť s deratizáciou splnilo

Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP) potvrdila, že dostala správu s výsledkami spomínaných meraní holandských výskumníkov. Cementáreň Turňa nad Bodvou je Slovenskou inšpekciou životného prostredia pravidelne monitorovaná a kontrolovaná.

„Vykonávajú sa v nej viaceré špecializované merania, okrem iného aj meranie dioxínov a furánov. Meranie emisii dioxínov a furánov sa vykonáva prostredníctvom periodických diskontinuálnych meraní oprávnenými meracími skupinami, a to pravidelne podľa stanovených požiadaviek integrovaného povolenia,“ vysvetľuje SIŽP v stanovisku, ktoré poskytla Štandardu. Podľa inšpekcie sú merania vykonávané najmä kvôli kontrole dodržiavania určených emisných limitov znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia. Dodáva, že Cementáreň Turňa nad Bodvou má inštalovaný aj kontinuálny monitorovací systém na nepretržité monitorovanie emisií znečisťujúcich látok (AMS), pričom sú monitorované periodickým diskontinuálnym meraním v predpísanej frekvencii.

SIŽP sme sa pýtali, či je možné robiť merania náhodne tak, aby o tom firma Danucem vopred nevedela.

„Monitoring emisií znečisťujúcich látok zabezpečuje kontinuálny automatizovaný monitorovací systém kontroly emisií. Pri oprávnených periodických diskontinuálnych meraniach vykonávaných opravenými meracími skupinami nie je možné zabezpečiť to, aby prevádzkovateľ o meraní vopred nevedel,“ odpovedala SIŽP s tým, že v odôvodnených prípadoch je oprávnená vykonať „prepadovú“ kontrolu zameranú napríklad aj na meranie emisii jej meracou skupinou, ktorú ohlási tesne pred začatím jej výkonu na mieste prevádzky.

Kontroly SIŽP v rokoch 2008 až 2018 potvrdili až na jednu výnimku v roku 2011 „porušenie podmienok integrovaného povolenia“. V rokoch 2020 až 2023 zistili porušenie podmienok viackrát. Slovenská inšpekcia životného prostredia udelila od roku 2008 do roku 2023 spoločnosti Danucem Slovensko, a. s., pokuty za porušenie podmienok integrovaného povolenia vo výške 121 220 eur.

Mohlo by Vás zaujímaťBúrajú mýty o nežnom pohlaví vo svete technológií. Aj ženy majú technické myslenie

Do merania škodlivín v ovzduší sa zapojil aj Košický samosprávny kraj (KSK). Robí ho prostredníctvom projektu „Analýza znečistenia ovzdušia a stanovenie dopadov na pôdny ekosystém a potravinový reťazec v súvislosti s blízkou výrobnou prevádzkou“, na ktorý kraj získal dotáciu z Environmentálneho fondu, „Aktuálne prebieha spracovanie Záverečnej správy a Certifikovanej analýzy rizík. O záveroch biomonitoringu bude kraj informovať,“ informovalo tlačové oddelenie KSK.

A ako vníma situáciu samotné ministerstvo životného prostredia? „Daný zámer uvedenej spoločnosti je aktuálne na rozklade. To znamená, že proti vydanému záverečnému stanovisku z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie [takzvané EIA, poznámka red.] bolo podané odvolanie. Vzhľadom na uvedené nie je možné v súčasnosti zaujať konkrétne stanovisko až do rozhodnutia v odvolacom konaní,“ píše sa v stručnom stanovisku ministerstva, ktoré poskytlo denníku Štandard.