Federálny okrskový súd pre severné Ohio v pondelok rozhodol, že republikánmi prijatý zákon, ktorý pri voľbách vyžaduje identifikačný preukaz s fotografiou, je v súlade s ústavou. Sudca Donald Nugent v rozsudku uviedol, že zákon „predstavuje pre väčšinu voličov len minimálnu právnu záťaž, ak vôbec nejakú“. Zákon v rovnaký deň podpísal guvernér tohto štátu Mike DeWine.
Legislatíva okrem povinnosti voličov predložiť preukaz s fotografiou obmedzuje hlasovanie do prenosných urien a sprísňuje predbežné hlasovanie – odovzdávanie hlasov bez identifikácie.
Nugent zamietol aj ďalšie články podnetu, ktorý minulý rok podala demokratická skupina Elias Law Group. Tá v žalobe tvrdila, že zákon ukladá „zbytočné a diskriminačné bremeno“. Skupina podľa súdneho spisu zastupovala vojenských veteránov, učiteľov, dôchodcov či bezdomovcov.
O vetovanie zákona DeWinea žiadali viaceré ľudskoprávne organizácie z viacerých oblastí. Nugent však v rozsudku uviedol, že Ústava Spojených štátov vôbec negarantuje právo na hlasovanie poštou či v takzvaných „drop boxoch“ – teda prenosných volebných urnách.
Len 13 štátov USA vyžadovalo vo voľbách v roku 2020 od voličov preukaz totožnosti s fotografiou. Ide o štáty ako Texas, Nebraska, Kansas či Severná a Južná Karolína, teda tie, ktoré sú dlhodobo považované za prevažne republikánske.
Ďalšie tri štáty – Severná Dakota, Arizona a Wyoming – vyžadujú preukaz, ktorý však nemusí obsahovať fotografiu. Dodatočných 20 štátov a Washington, D. C. – „odporúčajú“ predložiť občiansky preukaz. Zvyšné nepožadujú pri hlasovaní žiadnu identifikáciu.
Minulý týždeň to bol napríklad republikánsky guvernér Virgínie Glenn Youngkin, ktorý schválil vyškrtnutie asi vyše 6-tisíc mien zo zoznamu registrovaných voličov. V stredu 7. augusta podpísal príkaz pre oddelenie guvernérskeho úradu pre voľby, aby odstránilo „osoby bez štátnej príslušnosti, ktoré sa mohli úmyselne alebo náhodne zaregistrovať ako voliči“.
Na základe tohto príkazu štát tiež identifikoval a vymazal zo zoznamov voličov takmer 80-tisíc zosnulých ľudí a identifikoval registrovaných voličov, ktorí sa však odsťahovali zo štátu.
„Virgínsky model zabezpečenia volieb funguje. Toto nie je problém demokratov alebo republikánov, je to americký a virgínsky problém,“ uviedol Youngkin vo vyhlásení. „Každý legálny hlas si zaslúži, aby bol spočítaný bez toho, aby bol oslabený nelegálnymi hlasmi alebo nepresnými strojmi.“
Viceprezidentka Kamala Harisová v roku 2021 v názorovom článku pre denník Washington Post vyhlásila, že snahy o presadenie identifikátora voliča sú rasistické.
„Republikáni opäť robia všetko, čo je v ich silách, aby potlačili a napadli volebné práva rasových menšín. Zavádzajú utláčateľské zákony o voličských preukazoch, prekresľujú hranice volebných obvodov podľa rasy, robia čistky voličských zoznamov, uzatváranie volebných okrskov a skrátené dni predčasného hlasovania,“ menovala vtedajšia senátorka za Kaliforniu.
Pravica si podľa Harrisovej mohla tieto zákony dovoliť, keďže v roku 2013 Najvyšší súd USA zrušil dodatok zákona o volebnom práve, ktorý vyžadoval úľavy pri registrácii voličov. Do roku 1965 platili na úrovni štátov viaceré nariadenia, ktoré obmedzovali isté skupiny obyvateľstva na volebnom práve – ako napríklad testy gramotnosti pri registrácii. Demokrati tieto nariadenia považovali za rasistické, čo bolo motiváciou pre rozšírenie článku 4 zákona.
Harrisová však od účastníkov predvolebného mítingu v Arizone vyžadovala, aby pri vstupe predložili „vládou vydaný preukaz totožnosti“. Ako prvá o tejto skutočnosti informovala lokálna stanica KTAR, ktorú citovala napríklad televízia Fox News.
Na druhej strane republikánsky kandidát Donald Trump – ktorý tvrdí, že súčasný prezident Joe Biden vyhral voľby v roku 2020 podvodom – presadil do prezidentského programu známeho ako Agenda 47 „zabezpečenie našich volieb vrátane hlasovania v jeden deň, identifikácie voličov a papierových hlasovacích lístkov, a preukazovanie občianstva“ pri registrácii.
„Zavedieme opatrenia na zabezpečenie našich volieb vrátane preukazu voliča, vysoko sofistikovaných papierových hlasovacích lístkov, preukazovania občianstva a hlasovania v ten istý deň. Nedovolíme demokratom, aby dali volebné právo nelegálnym cudzincom,“ píše sa v programe Republikánskej strany prijatom na zjazde v Milwaukee v štáte Wisconsin v dňoch 15. až 18. júla.
Podľa pozorovateľov sa črtá ďalší viditeľný rozdiel medzi demokratmi a republikánmi a overenie totožnosti pri hlasovaní sa okrem známych tém ako právo na zbrane, imigrácia či potraty stáva ďalším volebným bojiskom.