Už teraz má automobilka VW za sebou vlnu úsporných opatrení, napríklad v saskom Zwickau, kde miestni zamestnanci so zmluvou na dobu určitú nedostali ďalšie zmluvy. Bývalé hlavné mesto značky Trabant patrí, mimochodom, v rámci Saska k tým oblastiam, kde máva CDU prevahu nad AfD. Zatiaľ.

Prepúšťať kmeňových zamestnancov so zmluvou na dobu neurčitú, to je však iná káva. Tí sú v nemeckom priemysle extra chránení a VW nie je výnimkou. V súčasnom období ich vlastne prepúšťať nesmie, pretože medzi koncernom a odbormi bola uzavretá dohoda, že do roku 2029 majú byť všetky kmeňové pracovné miesta v Nemecku isté.

Lenže vedenie VW chce dohodu vypovedať, pretože reálne hospodárske výsledky firmy ju neumožňujú dodržať. Najmä ziskovosť, ktorá sa drasticky prepadla počas covidu, sa nedarí dostať späť na potrebných 6,5 percenta.

Jedným z hlavných vplyvov, ktoré „zatriasli“ vlajkovou loďou nemeckého autopriemyslu, je veľmi nízky dopyt po elektrických vozidlách. Kým bol ich nákup fakticky dotovaný štátom pomocou takzvanej E-Autoprämie, nejako sa predávali. Stimul však vicekancelár Robert Habeck (Zelení) zrušil ku koncu roka 2023, aby sa vzápätí ukázalo, že bez neho je e-automobilizmus nezaujímavý. To napokon neplatí len v Nemecku.

Elektroautá sú zatiaľ stále ešte pomerne luxusný tovar, mapa ich predaja takmer dokonale reflektuje kúpnu silu európskych regiónov. A Nemecko už dnes zase toľko kúpnej sily nemá, s Nórskom alebo Švajčiarskom sa nemôže porovnávať.

Bývalý český premiér Sobotka kedysi predniesol nezabudnuteľne úprimnú vetu: „Sľuby (ČSSD) neboli zasadené do reálneho ekonomického rámca a dnes v konfrontácii s realitou neobstoja.“ Škoda, že ho Nemci nepoznajú, pretože tento výrok by sa dokonale hodil aj na Green Deal a s ním spojené sny o bezuhlíkovej Európe. Dianie okolo elektrických áut celkovo trochu pripomína situáciu, keď úrady krúžia okolo tehotnej ženy a výmenou za tučnú dotáciu od nej chcú pôrod za tri mesiace: snaha za každú cenu urýchliť niečo, čo sa zasa tak veľmi urýchliť nedá.