Dá sa to aj takto vnímať, ale za férovejšie považujem toto. Dôležité je, že môj nástupca bude Karol Galek, ktorý je o 10 rokov mladší, rozumie veľmi dobre energetike a tá bude v budúcnosti mimoriadne dôležitou témou.
Odstupujete a hneď riešite tému budúcnosti, nie je ten odchod nejaký fígeľ?
Nie, to je len taká náplasť, hlavný dôvod je, že si potrebujem oddýchnuť. Myslel som si, že na to bude stačiť leto, dva mesiace som sa ničoho nezúčastňoval, ale nestačí to. Vidím to a cítim to. A treba povedať, že momentálna slovenská politika je do veľkej miery hnus.
Počkajte, ale áčkový politik takto nemyslí, z politiky sa odchádza po prehre vo voľbách, a nie oddýchnuť si. Pre homo politicus platí, že raz politik, navždy politik.
Nemyslím si, že to platí, práve naopak, aj o sebe som často čítal, ako presluhujem, že by som mal ísť do dôchodku. Napríklad pán Leško, ktorý písal od komunistických novín až po Denník N, mi verejne odkázal, že presluhujem. Nesúhlasím teda s vaším tvrdením. Dám si time-out a či v tom budem pokračovať alebo nebudem, teda či budem kandidovať v najbližších parlamentných voľbách, záleží aj od toho, či bude dopyt po politike, ktorú ponúkam.
Čiže zo strany neodchádzate.
To nie, veď je to moje dieťa, stranu som založil, päťkrát som ju dostal do parlamentu a 15 rokov som ju viedol, som jej čestným predsedom. Neodchádzam, ostávam. Či budem kandidovať v najbližších voľbách, to sa nemusím teraz rozhodovať.
Otázka znie, či to vaša strana prežije. SaS bola v niečom iná od druhej liberálnej strany, či to bola kedysi SDKÚ, dnes PS, lenže garanciou inakosti ste boli vy. Povedal by som, iba vy. Čo po dnešku vyzerá ako hrozba pre budúcnosť vašej strany.
Ďakujem za kompliment, ale túto obavu nemám, v strane máme dosť liberálov. Pozrite, ja som pre stranu v eurovoľbách získal 4,9 percenta, zatiaľ čo Braňo Gröhling získava pre stranu v prieskumoch Focusu, ktorý nám meral vždy menej, 7,2 percenta. To je o tretinu viac. Preto túto obavu nemám.
Nič proti Gröhlingovi a ďalším, to je vaša vec, koľko vie reálne získať, to ukážu až voľby, ale títo ľudia nie sú odlíšiteľní od PS. Identitu ste strane dávali vy.
Myslím si, že tam rozdiely sú.
Nie je váš odchod aj prejavom znechutenia, ako SaS teraz vyzerá?
Vôbec nie. Keby to bol dôvod, idem SaS meniť, pričom ja som dobrovoľne odovzdal vedenie strany. Verím, že to voliči pochopia, aj tak nemám v opozícii šancu niečo presadiť a o tri roky mám šancu sa s čerstvými silami postaviť a kandidovať do parlamentu s cieľom byť členom vlády, napríklad ako minister hospodárstva. To som dva a pol roka robil a mal som solídne výsledky.
Čiže odchádzate, aby ste sa vrátili.
Nehovorím, že sa určite vrátim, ale je to jedna z opcií. V podstate je to hlavná možnosť, ale nechcem sa teraz viazať. Rozhodnú ľudia, nechám si včas spraviť prieskum, uvidím reakcie. Okrem toho, všetko má svoj koniec, len klobáska nie, tá má dva.
Keď hovoríte, že stav slovenskej politiky je hnus, to vás nemotivuje ostať? Veď voliči očakávajú od politikov aj prácu v opozícii, aj to má význam.
Súhlasím, keď ma nahradí Karol Galek, bude omnoho aktívnejší, po ročnej prestávke je plný síl. Keď som kandidoval do NR SR pred rokom, jasne a otvorene som vtedy hovoril voličom, že to bolo s ambíciou, aby som bol ministrom. Mal som výsledky, domácností majú v podstate najnižšie ceny elektrickej energie v EÚ, a to je moje dielo.
Ešte sa vráťme k tomu, čo ste nazvali hnusom. Medzi slovenskými liberálmi ste vynikali v tom, že ste mali najmä v minulosti schopnosť postaviť sa za naše záujmy. Pri gréckom dlhu, imigrácii a podobne. Po vašom odchode v opozícii taký človek nebude, liberáli myslia tak, že to, čo hovorí Brusel, je západné, kritika Bruselu je protizápadná. Práve v nadchádzajúcej dobe bude táto téma možno ešte dôležitejšia, ako doteraz, najmä ak nás EÚ začne trestať za suverénnu politiku.
Bohužiaľ, veľa vecí, ktoré prichádzajú z Bruselu sú kraviny na entú. Zákaz spaľovacích motorov je nedávny príklad. Ja sa plánujem k politike vyjadrovať aj ďalej, ostávam tu, dokonca mi to dá väčší priestor, keď už nebudem nielen predsedom strany, ale ani poslancom. A to v minulosti tak často nebolo, napríklad keď som koncom roka 2021 povedal, že Rusi Krym nevrátia, tak z toho bol veľký poplach, nakoniec sa ukázalo, že Rusi sú ochotní pre to viesť vojnu, pričom dnes nenaznačuje nič tomu, že by sa ho niekedy chystali vrátiť. Zjavne som povedal holú pravdu, ale ako predseda strany som musel brať ohľad na stranu a poslanecký klub. Teraz keď už nebudem ani poslancom, sa mi bude vyjadrovať ľahšie a nebudem tým predsedovi strany ani predsedovi poslaneckého klubu komplikovať život.
Kde ste mali ešte iný názor, ako vaša strana?
Napríklad pri medveďoch. Môj názor je, že zviera je vzácne podľa početnosti. Keby sme mali medveďov 30, tak ich treba chrániť, keď ich máme tritisíc, tak tam žiadna vzácnosť nie je, je to podobné ako dopyt a ponuka, základný zákon ekonómie. Pred voľbami som mal rovnaký názor ako poslanec Huliak, že ich treba nejaký počet odstreliť, ale s ohľadom na názory v strane, som o tom nehovoril.
Pokiaľ ide o vojnu na Ukrajine, máte aj iné odlišné názory okrem Krymu?
Som ekonóm, vždy som sa snažil vyjadrovať k veciam, ktorým rozumiem a aj keď nie úplne, do veľkej miery sa mi to darilo. Preto odo mňa nečakajte nejaké sofistikované úvahy, najmä ak ste šéfredaktorom denníka, ktorý sa profiluje na téme vojny na Ukrajine.
Vojna má závažné ekonomické dopady, je to ústredná téma doby, sankcie formujú budúcnosť ekonomiky, energetiky a medzinárodného obchodu...
...jednoznačne áno...
...no a keď išlo kedysi o masovú migráciu, tak ste sa verejne nebáli angažovať a stáli ste na strane toho, čo si myslela väčšina spoločnosti, bez ohľadu na názory liberálnych médií, a bolo to pre slovenskú politiku dobré. Čakal som od vás viac aj v téme vojny, už preto, že ste povedali, že ak bude Gazprom trvať na platbách v rubľoch, budú v rubľoch a podobne.
Je tam rozdiel. Keď Angela Merkelová povedala svoje slávne "Wir schaffen das," teda že Nemecko to zvládne a týmto milým spôsobom pozvala migrantov do Nemecka, tak o niekoľko mesiacov na to som bol expert na tému migrácie. Čítal som všetko, čo sa dalo, mal som rozhovory s ľuďmi, ktorí sa téme venovali, venoval som sa tomu. Nielen migrácii, ale aj islamu. Možno si spomeniete, v Denníku N som uverejnil blog s názvom Život Mohameda, čo bol poctivo spísaný jeho životopis zo všetkých dostupných zdrojov, možno najlepší v slovenčine. Martin Poliačik – vtedy ešte náš člen – normálne šalel, tam teda nebol veľmi tolerantný k inému názoru. (Smiech.) Migrácii a islamu som sa venoval, pri vojne som na tenkom ľade. Ale chcem, aby skončila.
Čo to znamená?
Ako človek zo susednej krajiny, si bytostne želám, aby vojna jednoducho skončila. Po druhé, minimálne z ekonomického pohľadu bude pre nás mimoriadne nevýhodné, keď nová železná opona bude prebiehať po našej východnej hranici. Preto je pre nás dôležité, aby Rusko nezačínalo v Užhorode.
To zrejme ani nehrozí, aj Rusi svoje vojenské ciele definujú inak. Vrátim sa však domov, robí podľa vás Fico k vojne dobrú politiku?
To nechám na komentátorov, neviem to vyhodnotiť.
Téma vojny má pre nás aj svoj vnútropolitický charakter. Robert Fico po jej vypuknutí začal svojimi názormi zastupovať 60 až 70 percent slovenskej spoločnosti, pričom nikto z opozície to dodnes nedokáže naplno pochopiť. Druhou takou témou je otázka právneho štátu a spravodlivosti, kde sa teda Fico správa účelovo a bráni všetkých obvinených a vyšetrovaných počas vašej vlády, akoby išlo o politicky motivované procesy, ale pointa je, že v časti prípadov má pravdu – vojna policajtov destabilizovala štát, systém kajúcnikov sa vymkol spod kontroly a obviňovalo sa bezhlavo...
...lenže Ficovi išlo o jeho vlastný zadok. To je kľúčový moment. Ale áno, podarilo sa mu vnútiť časti spoločnosti názor, že všetky tie procesy boli zmanipulované, pričom to nebola pravda. Veď tu smeráci predtým kradli ako straky, preto si aj ľudia zvolili Matoviča, lebo sa mu najlepšie podarilo presvedčiť ľudí, že rozkrádanie skončí. Treba uznať, že Matovič spravil záslužnú prácu pre krajinu, že polícii rozviazal ruky. Zjavne došlo aj k zneužitiu, ale išlo z celkového množstva o malé percento prípadov. Väčšina bola v poriadku.
Percento by bolo hádanie, to nechajme bokom, ale išlo o vážne veci. Kauza Rozuzlenie, ktorú bývalý policajný prezident Hamran rozohral krátko pred voľbami, bola už vrcholom, ale všetko začalo omnoho skôr, divokým zadržaním a obvinením šéfa SIS Pčolinského, ktorý bol pritom nominantom vašej vlády...
...to som do dnes nepochopil, prečo mu museli o piatej ráno vykopnúť dvere. To bol určite veľký fail, ani vtedy, ani dnes do toho nevidím.
Lenže toho bolo veľa, kajúcnik Makó si v niektorých veciach protirečil, bratislavské noviny robili policajtom hovorcov a písali o tom, akoby oni rozhodovali o vine a nevine, to nebol právny štát. A to hovorím bez ohľadu na to, čo k tomu pridal Fico. Už to, čo sa dialo počas vašej vlády, nebolo v poriadku.
Súhlasím. Najmä neustále unikali informácie z vyšetrovania, ukázalo sa, že významná redaktorka má intímny vzťah s významnou sudkyňou, o ktorej prípadoch potom písala ona alebo niekto iný z redakcie. Ale treba to vidieť objektívne, vráťme sa do obdobia Ficovej vlády, keď sudkyňa Jankovská zobrala reštauráciu v Trenčíne tamojšiemu podnikateľovi a kopec ďalších prípadov a svinstiev.
V tom sa úplne zhodneme, ale proti bezpráviu sa nemá bojovať novým bezprávím. To nie je právny štát a nevyhnutne to vytvorí nový problém.
Ľudia jednoducho chybujú. Poviem vám jeden argument, ktorý som počul od Daniela Lipšica. Nahrávka z chaty je určite autentická, nikto z nich nevedel, že sú nahrávaní. Tam sa nebavia o tom, že kauzy sú zmanipulované, ale o tom, ako dostať Kováčika z basy. Došlo k pochybeniam, ale myslím si, že to bolo malé percento a polícia významne posilnila spravodlivosť. Stačí si to porovnať s obdobím Ficových vlád.
O Kováčikovi sa nemusíme rozprávať, je právoplatne odsúdený. Otázka je, čo ak sa potvrdí, že proces nebol úplne spravodlivý, ak si nemohol predvolať všetkých svedkov. Problém nie je ani v hodnotení minulosti, predtým polícia a súdy nekonali a bol to veľký problém. Práve preto ste vyhrali voľby, ľudia chceli zmenu. Riešime to, čo prišlo s vami. Že sa obviňovalo bez dostatočných dôkazov, čo prinieslo rozvrat.
Áno, ja vám to tu priznávam...
...a to tiež nie je v súlade s právnym štátom...
...prosím vás, a ja tvrdím, že to bol právny štát? Nebol to zrazu dokonalý právny štát, ale bol to výrazne viac právny štát, ako keď sme počúvali, že skutok sa nestal...
...to k čomu smerujem, je však iná vec, týka sa politiky. Fico začal zastupovať nálady verejnosti v téme vojny, ale aj v téme spravodlivosti, pridal k tomu svoj výklad a nafúkol to, ale otázka smeruje k tomu, prečo v dnešnej opozícii nie je nikto, kto by dokázal pomenovať a odsúdiť zneužívanie polície, aj keď k nemu dochádzalo. A súhlasím s vami, v inej miere, ako hovorí Fico a myslím si, že aj v inej a vyššej miere, ako hovoríte vy, ale to nechajme bokom.
No dobre, ale keď bol Fico v opozícii, on hovoril o chybách a svinstvách svojej vlády? Kritizoval našu vládu, to isté robíme aj my. Opozícia tu nie je na sebabičovanie. Ale na priamu otázku odpovedám, že za našej vlády došlo k pochybeniam. Za Fica to bola nečinnosť, za našich vlád možno prílišná horlivosť a aktivizmus, ale bola to chyba. Avšak celkové škody boli však za Ficovej vlády násobne vyššie. Nebol som však zodpovedný za všetko, čo sa v tej vláde dialo. Navyše, viete, aké tam boli vzťahy.
Poďme ďalej. Dá sa očakávať, že mediálne sa SaS po vašom odchode zmení, Gröhling je iný ako vy, vám blízki ľudia ako Bittó Cigániková a Viskupič sa dostanú viac na okraj, čo budete robiť, aby ste to zvonku ovplyvnili?
Stranu stabilizuje predovšetkým fungovanie zvnútra, a tam majú aj Viskupič a Cigániková oporu, ale, samozrejme, že sa budem ďalej vyjadrovať aj ja. Nie až tak intenzívne, ale plánujem písať.
Prezradíte kam?
Vybral som si jedno mne sympatické médium a budem písať iba tam. Budem písať pre Štandard.
K tomu sa vrátime v samostatnom rozhovore, keď s tým začnete, teraz len jedna krátka poznámka: viete, že riskujete, že vás progresívni rozumkári budú nálepkovať, že ste konšpirátor? (Úsmev.)
Nie, ja som dezolát. (Smiech.) Čítal som tú debatu, keď vás lovci dezolátov obvinili, považoval som to za nefér, najmä ak to bolo založené na názore jedného človeka, ktorý je v zjavnom konflikte záujmov. Začal som Štandard pred časom čítať, predplatil si vás, rád vás čítam, spoznal som aj nových komentátorov, no a poslednou kvapkou bolo, že sem píše Juraj Karpiš, ktorého považujem za top ekonóma. Pridám sa sem, pretože to považujem za správne. Ale inak občas ma vytáčate aj vy... (Smiech.)
V to dúfam. (Úsmev.) S odstupom pár týždňov sa vrátime k niektorým témam, čo sa deje v Nemecku, prečo sa tak hlboko zmenilo, čo sa deje so súčasným liberalizmom, ale vráťme sa k dnešnej téme a vášmu koncu v parlamente. Keď ste to oznámili najbližším, vyhováral vám to niekto, aby ste ostali?
Rozprával som sa o tom len s minimom ľudí, skôr som im to oznámil. (Ticho.) Ale keď tak rozmýšľam, nikto mi to nevyhováral. Ale ani nemal tú príležitosť, keďže už počuli môj rozhodný hlas. (Smiech.)
Niekoľko krátkych posledných otázok. Čo považujete za váš najväčší úspech v politike?
Daňovú reformu.
Ale to ste ešte neboli politik, robili ste pre Mikloša.
Áno, bolo to päť rokov pred založením strany. Bol to vtedy veľký reformný ošiaľ, podarilo sa mi presvedčiť Mikloša.
Čo však vidíte ako váš politický úspech?
Príchod Volva. To už bolo stratené, mali úzky zoznam favoritov, Slovensko tam nebolo. Za relatívne krátky čas sme sa do toho vložili a získali investíciu. Desiatky hodín intenzívnej práce. V jeden moment som dostal echo, že interný tím z Volva sa má stretnúť v Košiciach, že tam príde aj človek z vedenia firmy, dozvedel som sa to o desiatej dopoludnia, stretnutie začínalo o štrnástej hodine. Zavolal som Matoviča, požičal malé lietadlo, doniesol tam papier, kde sa k podpore investície zaviazali všetci, aj Fico s Pellegrinim, a presvedčili sme ich.
Celkom vtipné, že váš najväčší úspech je spojený s Igorom Matovičom.
(Smiech.) No, ale Volvo bola hlavne moja práca.
Na Slovensku nefungujú niektoré mechanizmy, ktoré na Západe bežné sú. Napríklad, že politici zastupujú záujmy firiem z ich krajiny. Pretože to je dobré pre zamestnanosť, pre štát. U nás to chýba. Čo sa musí stať, aby sa to zmenilo?
Po prvé, prestáva to fungovať aj v takom Nemecku, pozrite sa na to tempo dezindustrializácie. Ale za Kohla to tak bolo, rozumiem otázke. Keď som bol minister, povedal som si, že kašlem na všetky tie obvinenia, že sa poznám s tým alebo oným oligarchom, keďže som ich poznal všetkých. Raz za mesiac som na ministerstve organizoval stretnutie zástupcov všetkých zväzov, chodili páni Soták, Beljajev, Kiraľvarga, Mihók a riešil som ich problémy. Matovič mi to vykrikoval, raz Sotáka, inokedy Haščáka alebo Világiho. Ale je normálne, že minister hospodárstva sa má starať o záujmy firiem. Haščákovi ani nikomu inému som nikdy nepomohol nad rámec, na úkor štátu alebo niekoho iného, ale riešiť ich oprávnené problémy so štátom som považoval za svoju povinnosť. A kedy sa to zmení? Obávam sa, že nikdy, že problém je zakódovaný v tom, ako funguje demokracia. Že každý človek má jeden hlas. Politikom sa oplatí kupovať si skupiny voličov. Zamestnávatelia si neškrtnú. Toto je problém aj v Nemecku.
Ale to nie je odpoveď, veď západné režimy fungujú tak, že nie všetko sa rieši pred očami voličov, a predsa sa to dá. A štát to posilňuje.
Pozrite, chcel som zachrániť hlinikáreň, chcel som riešiť ceny benzínu, a hneď som bol označený za poplatného Haščákovi alebo Világimu, u nás to funguje tak. Pričom to bolo falošné.
Keď sme vstupovali do eurozóny, nebola o tom u nás diskusia, považovali sme to za emancipačný krok. Okolité krajiny V4 euro neprijali a dnes sa zdá, že ani nepríjmu. Keby sme o tom rozhodovali dnes, boli by ste za prijatie eura na Slovensku?
Dnes by som bol proti, ale som aj proti vystúpeniu z eurozóny, transakčné náklady sú obrovské. Okolité štáty vtedy nespĺňali podmienky, pohľad na euro sa zmenil po Grécku, ktorého kríza na nás spadla pár mesiacov po vstupe, nebyť Grécka, vstúpili by aj ďalšie okolité krajiny.
Aký vplyv majú na slovenskú politiku liberálne médiá?
Na prvý pohľad veľký, ale dojem klame. Keby mali skutočný vplyv, tak by vedeli poškodiť také tie skutočné persony non grata. Ale keď sa pozriete napríklad na poslanca Huliaka, oni im v skutočnosti skôr pomáhajú tým, že o nich, i keď ako o dezolátoch, píšu. Podobne dokážu pomôcť Robertovi Ficovi a ďalším. Vplyv médií sa preceňuje.
Ste ohľadom budúcnosti Slovenska optimista?
Nie. Tým, že sme v EÚ a eurozóne, nemôžeme skrachovať, nenechajú nás padnúť na dno, úpadok bude dlho, dlho trvať súbežne s úpadkom EÚ. Demokracia a EÚ nám na jednej strane bráni, aby sme upadli do bahna, ale aj aby sme sa stali novým Švajčiarskom. Občianska vojna nebude, ako dobre zabezpečený občan, ktorý má z čoho žiť, si môžem povedať, no dobre.
Keď si zbalíte všetky veci a budete odchádzať, akú radu dáte Gröhlingovi?
Už som zbalený. S Braňom som v kontakte, myslím si, že to robí dobre a radu, ktorú mu dám, vám nepoviem, ale myslím si, že aj Gröhling vie, že jeho najbližším spojencom v strane som ja.
