Zakladateľ opozičnej SaS a jej bývalý šéf Richard Sulík sa vzdáva mandátu poslanca parlamentu. Chce si dopriať odstup od politiky, svoj návrat však nevylúčil.
Sulík aj naďalej zostáva členom strany a čestným predsedom SaS. Informoval o tom na stredajšej tlačovej konferencii súčasný predseda SaS Branislav Gröhling. Na miesto Sulíka príde do parlamentu Karol Galek, ktorý bol v minulosti štátnym tajomníkom na ministerstve hospodárstva.
Sulík to odôvodnil tým, že si potrebuje po 15 rokoch dopriať odstup od politiky. „Myslel som si, že mi na to postačí toto leto, ale nie je to tak. Ak viem, že nebudem podávať výkon v parlamente, ktorý sa odo mňa očakáva, je férové a poctivé to povedať, nezašívať sa tam a poberať plat. Hlavne uvoľním miesto človeku, ktorý sa bude venovať veľmi aktuálnej téme, a to energetike,“ ozrejmil Sulík.
Sulík poukázal aj na jeho posledný volebný výsledok, keď v eurovoľbách získala SaS 4,9 percenta. „Výsledok nového predsedu SaS je v aktuálnych prieskumoch 7,2 percenta. Vedie tú stranu dobre, je veľmi aktívny. Som si istý, že keď si povedzme na dva roky dám od politiky odstup, tak strane to neublíži. Čo bude potom, je vo hviezdach,“ konštatoval zakladateľ SaS.
Nevylúčil však, že v najbližších parlamentných voľbách, ktoré sa majú konať v roku 2027, bude opäť kandidovať. Závisieť to bude od toho, či bude dopyt po politike, ktorú ponúka. Ak by kandidoval, tak s ambíciou pracovať na ministerstve hospodárstva, kde bol podľa svojich vlastných slov najväčším prínosom pre Slovensko.
„Neviem, čo teraz budem robiť. Mám viacero zamýšľaných aktivít. Nie som odkázaný na príjem z parlamentu, preto si premyslím, čo budem robiť. Budem sa možno venovať svojim záľubám,“ priblížil Sulík. Zároveň vylúčil, že by sa plánoval odsťahovať do Austrálie, kde vlastní nehnuteľnosť. „Ako som povedal, plánujem tam stráviť zimné mesiace na dôchodku,“ doplnil.
Do žiadnej inej politickej strany už vstúpiť nechce. „Ostanem verný SaS, keďže je to moje ‚dieťa‘,“ dodal.
Na otázku denníka Štandard, ako by charakterizoval súčasný stav politiky, odpovedal, že slovenskú politiku by charakterizoval jedným slovom, a to „hnus“.
„Povedal som si, že keď je už Robert Fico štvrtýkrát premiér, je to najskúsenejší politik, zdatný technológ moci, že už dozreje a povie si, že by bolo načase konečne niečo spraviť pre krajinu. On však spravil pre ľudí figu borovú. Jediná skutočne dobrá vec, ktorú Fico urobil, bolo to, že odblokoval dôchodkový vek. To bolo odvážne rozhodnutie,“ uviedol Sulík s dodatkom, že je to výsledok demokratických volieb.
Na druhú otázku denníka Štandard, či sa nebojí, že časom sa pre prezentovanie jeho vlastných názorov vzdiali od SaS, jasne zdôraznil, že tú obavu nemá.
Jeho náhradník v parlamente Karol Galek potvrdil, že energetika je oblasť, ktorú treba riešiť a ktorej sa plánuje venovať. „Treba prebudiť spiacu ministerku hospodárstva Denisu Sakovú, ktorá na ministerstve zjavne nič nerobí. Nemáme žiadne informácie, ako budú bojovať s cenami energií pred zimou,“ prízvukoval Galek. Druhou oblasťou, ktorej sa podľa svojich vlastných slov chce venovať, je jadrová energetika.
Súčasný líder SaS Branislav Gröhling sa Sulíkovi poďakoval za jeho prácu. „Pod jeho vedením sa strana päťkrát dostala do parlamentu, dotiahol na Slovensko Volvo, presadil podnikateľské kilečká a mnoho ďalšieho,“ vymenoval Gröhling s tým, že aj v budúcnosti budú spolu konzultovať dôležité ekonomické témy.
Predtým ako Sulík ohlásil v roku 2008 založenie strany SaS, bol poradcom ministrov financií Ivana Mikloša za SDKÚ a Jána Počiatka za Smer. Sulík bol aj poradcom ministerky práce Ivety Radičovej. Už v parlamentných voľbách v roku 2010 sa dostal s SaS do parlamentu s volebným výsledkom 12,14 percenta.
Ako predseda druhej najsilnejšej koaličnej strany sa následne stal predsedom parlamentu počas vlády Ivety Radičovej. Tej parlament nevyslovil dôveru v roku 2012, keďže SaS odmietla podporiť euroval – fond založený na podporu zadlžených štátov Európskej únie.
V rokoch 2014 až 2019 bol poslancom Európskeho parlamentu. Po voľbách v roku 2020 sa stal najprv ministrom hospodárstva vo vláde Igora Matoviča a aj vo vláde Eduarda Hegera. Z Hegerovej vlády odišiel v roku 2022 do parlamentu, do ktorého bol zvolený aj v roku 2023.
V marci v roku 2024 odovzdal predsedníctvo strany Branislavovi Gröhlingovi a pripravoval sa na voľby do europarlamentu ako líder kandidátky. Získal však iba 4,92 percenta, takže sa do sa do europarlamentu druhýkrát nedostal.