"Bratia, žite duchovne a nebudete spĺňať žiadosti tela. Lebo telo si žiada, čo je proti duchu, a duch, čo je proti telu. Navzájom si odporujú, aby ste nerobili to, čo chcete."
Gal 5, 16 - 17
Dnes bežne hovoríme, že jedlo milujeme, vychutnávame si čas pri jedle, v mnohých televíznych či youtubových reláciách. Rozmýšľame, ako vylepšiť či zdokonaliť jedlo, s veľkým zápalom objavujeme nové chute rôznych ingrediencií a netradičných jedál, máme svoje obľúbené reštaurácie s unikátnym jedlom, kde sa cítime ako doma alebo kam pozývame iba výnimočných ľudí v našom živote... S jedlom sme si vytvorili akýsi blízky vzťah. Filozof by povedal: No čo, spersonifikovali sme si jedlo. No mne sa zdá, že sme skôr zmiešali šišky s kečupom.
Lebo zatiaľ čo jedlo milujeme, my ľudia sa medzi sebou hryzieme. Zatiaľ čo trávime čas vychutnávaním si jedla, dvaja manželia, ktorí si sľubovali vernosť v dobrom i zlom, nedokážu byť spolu ani päť minút. Zatiaľ čo si pri jedle vieme posedieť a oddýchnuť si, rodičia s deťmi obmedzujú rozhovor na to, čo bolo v škole a čo je ešte potrebné urobiť. Zatiaľ čo rozmýšľame ako zdokonaliť jedlo, zabúdame zušľachťovať seba a opomíname potreby ľudí okolo nás. Zatiaľ čo objavujeme vždy nové a nové chute, v otázkach prejavov lásky už nie sme až takí kreatívni a obmedzujeme sa na klasické sviatky a výročia s klasickými bomboniérami, kvetmi či typickými vianočnými ponožkami. Zatiaľ čo napĺňame reštaurácie, vyprázdňujeme svoje domovy.
Presne ako šišky s kečupom. Jednoducho to k sebe nejde. Veď úlohou jedla v našom živote nie je, aby sme ho milovali, ale aby sme mali silu milovať. A pre naplnený život nestačí mať iba naplnené brucho. A tak ako šišky majú svoje miesto a kečup svoje, tak dajme v našom živote správne miesto jedlu i vzťahom.
