Jaroslav Daniška

Začnem štyrmi úvodnými poznámkami. Majú význam pre kontext, ale meritum veci je vážnejšie.

Po prvé, nie je úplne civilizované, aby sa najvyšší štátni predstavitelia stretali v nejakom „bunkri“ tajnej služby, kde sa nedá nič odpočúvať a potom si o svojom stretnutí prečítali v Denníku N. Ak to malo byť utajené stretnutie, niečo tu nefunguje na úplne bazálnej úrovni.

Ďalší problém. Ak stretnutie zvolal premiér, malo sa konať na jeho pôde. Ak sa tak nestalo, niečo to vypovedá o jeho nedôvere k tomu, akú bezpečnosť majú zasadnutia na Úrade vlády. Konal síce ako suverén, ale zároveň nie úplne suverénne.

Po tretie, hoci je dosť zrejmý kľúč, prečo sa stretnutia zúčastnili práve pozvané osoby (o tom nižšie), prezidentka Čaputová sa predsa len mala držať bokom. Je zrejmé, že Heger stojí o spoluprácu s Čaputovou, ale jej rola v celom ústavnom systéme je predsa len iná, má byť brzdou a protiváhou výkonnej moci, navyše má priamy mandát od voličov, takže by si mala chrániť vlastné postavenie a vlastný pohľad na vec. Každého z prítomných na stretnutí v SIS si predsa môže pozvať sama do Prezidentského paláca.