V pondelok 10. mája som absolvoval zoom konferenciu za účasti desiatok priateľov z viacerých kútov sveta. Jeden z účastníkov sedel vo svojom dome v Jeruzaleme. Tesne po 18. hodine, keď vypršalo takzvané ultimátum Hamasu ovládajúceho Gazu, musel so svojím prístrojom, s kamerou v ruke, utekať do krytu. Všetci sme cez zapnutý mikrofón počuli sirény a prvé detonácie v diaľke. Nad Jeruzalemom. Mali sme možnosť sprostredkovane zažiť úvod drámy, ktorú sledoval svet nasledujúcich 11 dní. No predovšetkým deň čo deň sužovala obyvateľov Izraela. Cez deň, v noci, neustále.
Hamas, Islamský džihád a predstavitelia islamu zhodne tvrdia, že Jeruzalem je ich tretie najsvätejšie miesto. Bolo by na samostatnú analýzu rozobrať, od kedy sa táto téza v rámci islamu začala aplikovať. Ale rešpektujme to. Existuje ale potom zrozumiteľné vysvetlenie, prečo si niekto úmyselne chce zničiť to, čo vyhlasuje za sväté? A v Jeruzaleme žijú okrem Židov aj Arabi, kresťania či Arméni. Obyvateľov aj nehnuteľnosti mesta našťastie zväčša ochránil pred dopadajúcimi raketami účinný Iron Dome. Neobyčajne rýchly a podľa expertov na viac ako 90 percent účinný systém protivzdušnej obrany. Vyvinutý v Izraeli.
Na internete koluje množstvo záberov, ako lietajú rakety z Gazy na Tel Aviv. Iron Dome ich zostreľoval rovno nad hlavami jeho obyvateľov. Ide o druhú najväčšiu metropolu Izraela. Stavať sa začala len v roku 1909. Existujú fotografie, kde hŕstka židovských prisťahovalcov rozdeľuje prvé akre. V piesku! Nikoho odtiaľ nevyhnali. A keby aj toto niekto spochybnil, tak platí, že Tel Aviv je mimo takzvaných okupovaných území. Takže za čo Hamas, s ktorým majú aj niektorí politici na Slovensku toľko pochopenia, vlastne bojuje? Za budúci Palestínsky štát? Prečo sú potom cieľom jeho rakiet aglomerácie vo vnútri hraníc spred takzvanej šesťdňovej vojny?
Ešte raz odbočme od aktuálneho konfliktu do minulosti. Celý ten „spravodlivý hnev“, ktorý od Hamasu, ale aj od Palestínskej samosprávy preberajú mnohí aktivisti, vychádza z tvrdenia, že Židia vyhnali pôvodné obyvateľstvo a doteraz nedali príležitosť na vznik Palestínskeho štátu. Z množstva faktov, ktoré to vyvracajú, uvediem aspoň jeden: Od prímeria v roku 1949 až po šesťdňovú vojnu v roku 1967 Gazu kontroloval Egypt, pričom Júdea a Samária (tzv. Západný breh) patrili Jordánsku. Mali predsa 18 rokov na to, aby Palestíncom, za ktorých s ostatnými členmi Ligy arabských štátov teraz tak horlivo bojujú, ten štátny útvar vytvorili. Bez pýtania sa Izraela. Bez jediného výstrelu. A iných príležitosti bolo minimálne päť.
