Drogy v bratislavských kluboch a policajné razie. Šikana či prevencia?
Polícia hovorí o policajných akciách v bratislavských podnikoch aj o konaní zameranom na prevenciu. Potvrdená drogová trestná činnosť a nepriznané tržby sú v nočných kluboch neakceptovateľné.
Uprostred leta sa počas posledného júlového víkendu odohrala v bratislavských uliciach udalosť, ktorá mnohých zaskočila. 27-ročný Nigérijčan počas jednej noci sexuálne obťažoval až dve mladé ženy, pričom pri jednej z nich svoj zvrhlý čin aj dokonal. Podľa zverejnených informácií malo ísť pritom o neplnoleté, iba sedemnásťročné dievča.
Ako vyplýva z uznesenia o vzatí do väzby, svoju druhú obeť, staršiu 20-ročnú ženu, stretol v známom bratislavskom podniku a pozval ju na drink. Po konzumácii nápoja prišlo poškodenej zle a mala výpadky pamäte. Páchateľ ju pravdepodobne omámil a odviedol do neďalekého parku, kde sa rovnako snažil o sexuálne zneužitie. V tomto prípade sa mu však žena ubránila.
Pripomenúť môžeme aj incident z bratislavskej diskotéky spred dvoch rokov, keď sa 25-ročný občan Rakúska snažil nápojom omámiť dve návštevníčky. Policajná expertíza potvrdila, že obsahoval takzvanú tekutú extázu.
O týchto správach informovali takmer všetky médiá. Samozrejme, s rovnakým odsudzujúcim naratívom. Podobných prípadov, ktorých spoločným menovateľom boli drogy v nápojoch a následné sexuálne obťažovanie, sa len za posledné roky stalo viacero. Niektoré z nich boli medializované.
Tieto závažné príhody potvrdzujú, že s drogovou trestnou činnosťou má bratislavská klubová scéna problém. Je preto na mieste otázka, ako má polícia na tieto situácie reagovať. Udalosti posledných týždňov, keď bezpečnostné orgány vykonali vo viacerých nočných podnikoch v Bratislave razie s cieľom odhaliť trestnú činnosť, totiž viacerých prekvapili a nevyhli sa ani kritike.
Tvrdé razie alebo prevencia?
Policajných razií do klubov a barov bolo v Bratislave od začiatku roka sedem. Išlo o podniky v centre hlavného mesta - Štartér pub, Bar On, High Street Club, Kopýtko Bar či Alchymista. Tie, ktoré vo verejnosti zarezonovali najviac, sa týkajú Kácečka na Kamennom námestí a tanečného klubu WAX2.
Tvrdé razie vyvolávajú mnoho otáznikov. Z úst kompetentných zaznelo, že sa počas toho vykonávala kontrola vydávania príjmových dokladov a používanie e-kasy, no zásahy jednoznačne smerovali aj proti násilnej a drogovej trestnej činnosti, keď v nočných podnikoch našli drogy vo veľkom množstve ako pervitín, marihuanu či kokaín.
Polícia zaistila v nočných podnikoch rôzne omamné a psychotropné látky. Foto: Polícia SR - Bratislavský kraj
Pri týchto akciách spolupracovalo Krajské riaditeľstvo policajného zboru (KR PZ) v Bratislave s pracovníkmi Finančnej správy a Inšpektorátu práce, s Úradom hraničnej a cudzineckej polície PPZ, s policajtmi Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave I a v súčinnosti s príslušníkmi Mestskej polície Bratislava.
„Policajný zbor Slovenskej republiky bežne žiada mestskú políciu o spoluprácu. V tomto prípade sme dostali požiadavku na kooperáciu, resp. poskytnutie súčinnosti od Policajného zboru Slovenskej republiky. Mestská polícia však do poslednej chvíle nebola oboznámená s tým, o akú akciu pôjde,” informuje Štandard vedúci oddelenia komunikácie mestskej polície Peter Borko.
Zároveň dodáva, že pri týchto akciách len asistovali. Ako príklad uvádza stráženie vstupu do podniku.
Ľudia sa prišli zabaviť, a potom to prišlo
Pre posledné policajné razie v bratislavských baroch a kluboch sa na policajtov zniesla kritika od hostí, ktorí sa v čase zásahov v podnikoch nachádzali. Podľa ich slov sa príslušníci polície správali drzo, arogantne a niektorí aj vulgárne nadávali.
Viacerí návštevníci sa vyjadrili, že boli nútení byť hodinu v pozícii „opretý čelom k stene s rukami nad hlavou" alebo boli opretí o stenu, pričom ich prehľadával aj špeciálne vycvičený služobný pes. Nemohli si sadnúť alebo ísť na toaletu. Podľa hostí im polícia svietila baterkami do očí a hrubým spôsobom prehľadávala vrecká a osobné veci.
„Zaujímavé je, že sa tieto razie dejú iba v bratislavských kluboch, v ktorých bývajú rôzne politické, novinárske diskusie a iné akcie, ktoré nie sú aktuálnej garnitúre po vôli,” znie jeden z názorov v prieskume redakcie.
„Ak prídete do miestnosti, kde je 100 až 150 ľudí a zistíte, že začínajú padať na zem drogy, ktoré ľudia od seba odhadzujú, pretože vidia, že prišla polícia s finančnou správou, tak jednoducho neviete, kto tam je. Môže tam byť niekto agresívny pod vplyvom alkoholu, ďalej ktosi s bodnou, prípadne inou zbraňou a môže dôjsť ku konfliktu s políciou, pri ktorom hrozí až usmrtenie alebo poškodenie zdravia kohokoľvek,” konštatoval Jozef Kiss, prezident finančnej správy vo svojich medializovaných vyjadreniach.
Dodal, že takéto zaistenie a prehliadka osôb boli v tomto prípade nevyhnutné. „K dnešnému dňu však neevidujeme žiadny podnet alebo sťažnosť, že by bol tento zásah neadekvátny, preto nerozumiem mediálnym vyjadreniam, ktoré postup polície spochybňujú,” dodal Kiss.
Prezident finančnej správy zároveň uviedol, že v roku 2024 vykonal jeho úrad viac ako 350 kontrol zameraných na priznávanie tržieb, ku ktorým bol prizvaný k súčinnosti aj policajný zbor. Tvrdenia, že sa zamerali na šikanovanie nočného života v hlavnom meste, preto odmieta.
Správanie príslušníka polície, ktoré je voči ľuďom povolené
„Policajt sa musí správať v súlade so zákonom,” reaguje na nedávne tvrdé zásahy príslušníkov polície v baroch a kluboch počas nočných hodín právnik Jozef Onačilla a dodáva, že nadávky a tvrdé zaobchádzanie je neprípustné bez toho, aby na to bol dôvod. V žiadnom zákone nemajú príslušníci povolené používať vulgárne slová či inak osoby osočovať.
„Zasahujúci policajti si to inak vedia ospravedlniť v zmysle použitia donucovacích prostriedkov na zabezpečenie bezpečnosti seba, objektu, prítomných, alebo aby nedošlo k zmareniu účelu akcie,” ozrejmuje. Všetko sa však podľa neho musí vyhodnocovať s ohľadom na to, prečo sa ten-ktorý zásah vykonával a ako prebieha.
Je totiž markantný rozdiel v tom, ako vyzerá zásah pri kontrole podávania alkoholu mladistvým a inak sa postupuje pri razii zameranej na drogy.
„Pri podozrení z drogovej trestnej činnosti nie je neobvyklé, že sú nasadení do akcie práve policajti útvarov osobitného určenia v zmysle Zákona o policajnom zbore,” hovorí Onačilla o využití takzvaných kukláčov pri opatreniach tohto typu.
V takých prípadoch sa podľa jeho slov musia aj k bežným ľuďom správať ako k potenciálne nebezpečným. Z toho pramení aj tvrdšie zaobchádzanie s obyčajným návštevníkom.
Kamerové záznamy od ľudí
Každý prípad sa ľahšie a rýchlejšie prešetrí, ak sú k dispozícii kamerové záznamy. Pri niektorých policajných zásahoch však ľuďom príslušníci polície kamerovať svojimi mobilnými zariadeniami zakázali.
Onačilla uvádza takéto verejné nahrávanie príslušníkov polície na pravú mieru: „Nahrať si verejného činiteľa pri výkone jeho právomocí, teda aj policajta, je povolené práve v rámci verejnej kontroly a pri využití záznamu ako dôkazu pri následnom konaní.” Takéto konanie musia podľa slov právnika verejní činitelia jednoducho strpieť.
Ako ďalej vraví, málokomu sa však v takýchto situáciách podarí slobodne natáčať. Väčšina nečakaných policajných akcií za prítomnosti mužov v kuklách vyžaduje, aby boli ruky na viditeľnom mieste, keďže ktokoľvek môže z vrecka alebo z tašky vytiahnuť napríklad zbraň.
„Pri policajnej razii rozhodne nikto nebude mať dovolené siahať do vreciek a vyberať z nich predmety, a rozhodne nebude mať slobodu pohybovať sa a natáčať priebeh zásahu,” konštatuje Onačilla.
Dodáva však, že využité môžu byť zábery z bezpečnostných kamier podniku a priľahlých objektov.
Ak však majú dotknuté osoby pocit, že sa k nim príslušník polície správal nevhodne, odporúča právnik podať sťažnosť voči konkrétnym krokom polície na akýkoľvek policajný útvar: „Postup polície bude potom skúmaný a vyhodnocovaný z hľadiska prípustnosti a zákonnosti.”
Ľuďom taktiež dáva možnosť obrátiť sa aj na verejného ochrancu práv s podnetom na prešetrenie namietaných skutočností. „Ak by občanom vznikla ujma, či už fyzická alebo nemajetková z hľadiska zníženia dôstojnosti, môžu si túto škodu vymáhať prostredníctvom civilnej žaloby na súde,” zakončil svoje vyjadrenie Onačilla.
Kritiku spustili poslanci Progresívneho Slovenska aj primátor Vallo
Vedenie polície a finančnej správy čelilo výčitkám zo strany poslancov Progresívneho Slovenska už na septembrovom výbore pre ľudské práva a národnostné menšiny, keď sa riešil postup polície v prípade zásahu v klube Kácečko.
Poslanec za PS Ondrej Prostredník navrhol prijať uznesie, v ktorom výbor vyzýva vedenie bezpečnostných orgánov, aby pri výkone týchto razií bola dodržiavaná ľudská dôstojnosť a práva ľudí. Nezískal však dostatočnú podporu.
Po udalostiach v klube WAX2 z konca septembra avizovali preskúmanie postupu polície aj ďalší poslanci národnej rady. Bývalý policajný prezident a poslanec progresívcov Jaroslav Spišiak sa čuduje, prečo je zásahov v poslednom čase tak veľa. Vyjadrenia finančnej správy mu nestačia. Avizuje preto prerokovanie týchto razií aj na výbore pre obranu a bezpečnosť.
Opačný názor má podpredseda výboru pre obranu a bezpečnosť Samuel Migaľ za stranu HLAS-SD. Ako uviedol, sám má dcéru v dospievajúcom veku.
„Nebol by som rád, ak by jej niekto na diskotéke alebo v podniku ponúkal drogy, alebo dal nápoj s omamnými látkami tak, ako sa to stalo pred pár týždňami na jednej z bratislavských diskoték,” uviedol poslanec Migaľ, čím pripomenul prípad znásilnenej mladej ženy Nigérijčanom.
Asi najväčšie vášne rozvíril bratislavský primátor Matúš Vallo. Ten sa po akcii v klube WAX2 ostro pustil do vedenia polície a zásahy prirovnal k demonštráciám sily, ktoré si pamätáme z 90. rokov. O tom, že sa podľa policajtov našlo v klube niekoľko vrecúšok s kryštalickými látkami a piati ľudia boli pre to zadržaní, sa však nezmienil.
Na následnom stretnutí s vedením bezpečnostných orgánov a finančnej správy si svoje postoje vydiskutovali. K nejakým náznakom spolupráce v boji proti drogovej trestnej činnosti a daňovým únikom však podľa vyjadrenia šéfa finančnej správy Jozefa Kissa nedošlo.
Ako sa vyjadril pre portál topky.sk, primátorovi Vallovi navrhol pomoc s preventívnymi aktivitami, pričom spomenul vycvičených kvalitných psov, ktorí spoločne so svojimi psovodmi vedia prejsť ohlásenou akciou v meste či podnikoch. Podľa Kissa totiž mnohí majitelia zariadení ani nevedia, že sa v ich priestoroch distribuujú, užívajú či podávajú drogy.
„Toto sa však nestretlo s nejakou odozvou od pána primátora ani od jeho kolegov,” dodal šéf finančnej správy.
Vallovou silnou témou v kampani pred komunálnymi voľbami v roku 2018 však bola aj drogová problematika a jej riešenia.
Ako sa uvádza v Pláne Bratislava, ktorý sa stal jeho volebným programom, v boji proti drogám mal pomôcť aj zvýšený dohľad nad dodržiavaním existujúcich nariadení a prítomnosť špeciálne zaškolených príslušníkov mestskej polície v týchto lokalitách.
V podnikoch a baroch malo mesto vykonať školenia personálu v oblasti prevencie násilia, znižovania rizík súvisiacich s drogami a školenia prvej pomoci vrátane prípadov predávkovania.
No a rovnako Vallov volebný manuál odporúčal, aby boli na základe riadneho dodržiavania štandardov stanovených v oblasti prevencie rizík súvisiacich s nočným životom, alkoholom a drogami nočné podniky a bary viditeľne označené a zaradené do takzvaného klubu zodpovedných podnikov. „Boli by tak nositeľmi značky zaujímavej z pohľadu budovania PR,” uvádza sa v Pláne Bratislava.
Možno tieto posledné policajné akcie, počas ktorých sa v bratislavských zariadeniach objavili drogy, a nie v malom množstve, kompetentných predsa len presvedčia na nejaké preventívne aktivity, ktoré by prispeli k bezpečnosti nočného života v hlavnom meste.
