El Mundo uviedol správu do kontextu pripomenutím, že Rusko z dôvodu vojenských a iných dodávok pre Ukrajinu považuje západné štáty za „legitímne ciele“, hoci voči nim zatiaľ neuskutočnilo otvorené vojenské kroky. Hybridné operácie ako hekerské útoky či vplyvové operácie totiž neprekračujú „vojenský prah“ (threshold), ktorý by si nevyhnutne vyžiadal reakciu NATO.
Litva považuje Gerbery za najpravdepodobnejšie použiteľné drony, pretože ich odpaľovacie zariadenia sú menšie ako tie pre Geraň-2, doplnil španielsky denník. Mapa s uvedeným doletom tohto dronu, ktorú El Mundo pripojil k článku, pritom odhaľuje, že v jeho zábere ležia mestá ako Madrid, Lyon a Rím, a dokonca aj pobrežie niektorých ostrovov Chorvátska.
Najmä Litva týmito informáciami disponuje od poslednej návštevy riaditeľa CIA Johna Ratcliffa v Moskve 25. augusta, počas ktorej podľa súdobých správ „varoval Rusko pred eskaláciou“. Na to však stačilo poslať nótu stálemu predstaviteľovi pri OSN Vasilijovi Nebenzjovi alebo využiť iný existujúci kanál.
Nedá sa však vylúčiť, že sa riaditeľ tajnej služby a jeho delegácia vrátili so spravodajským materiálom, ktorý v západných metropolách zdvíha obočie. Štáty východného krídla NATO pritom s prípravami na podobné diverzné útoky nezaháľali a upevňovali línie bunkrov, navyšovali personál a posilňovali ochranu kritickej infraštruktúry.
V rámci nových evakuačných plánov Vilniusu pritom jedna z troch civilných únikových trás vedie do susedného Poľska, ktoré sa tiež dlhodobo pripravuje na potenciálnu hrozbu z Moskvy. Treba však priznať, že tieto slovanské štáty majú mimoriadne krvavú spoločnú históriu.
Rovnako pozoruhodný je aj fakt, že práve Taliansko a Španielsko majú byť údajne dejiskom najväčšieho sťahovania amerických vojakov z Európy. Nedávna správa televízie NBC News pritom ako tretiu krajinu menovala Nemecko, nie Francúzsko, faktom však ostáva, že Pentagón podľa zdrojov stanice hodlá stiahnuť 25- až 40-tisíc príslušníkov amerických síl.
Aj premiér Poľska Donald Tusk varoval pred scenárom „náhodných“ útokov ruských dronov na poľské územie a infraštruktúru. V prejave pred Sejmom 17. septembra vyhlásil, že cieľom Kremľa je ukázať článok 5 Washingtonskej zmluvy ako „viac teoretický než praktický“.
Na tento článok, zaväzujúci členské štáty Aliancie k spoločnej reakcii na napadnutie, nedávno reagoval aj slovenský premiér Robert Fico, ktorý pri niekoľkých príležitostiach odmietol vyslanie slovenských vojakov do vojny, ktorá nie je v záujme Bratislavy.
Do tohto ovzdušia rinčania zbraní treba pripočítať aj zatiaľ nepotvrdené správy, že ruský prezident Vladimir Putin po voľbách do Štátnej dumy 18. až 20. septembra plánuje vyhlásiť ďalšie kolo mobilizácie do vojny proti Ukrajine.
Putin aj jeho hovorca Dmitrij Peskov opakovane odmietali tento scenár s tým, že to nie je potrebné – ruské vojská podľa priemerných mesačných odhadov prijímajú približne 30-tisíc dobrovoľníkov, ktorým sľubujú široké spektrum výhod od vysokých náborových príspevkov až po odpustenie dlhov.
Spomedzi krajín, ktoré sa pripravujú na všetky možnosti, preto najmä Poľsko varovalo pred nárastom hybridných či plánovaných „náhodných“ narušení vzdušného priestoru. Spravodajský materiál, ktorý CIA poskytla Varšave, pritom pracuje najmä s prvým scenárom, no nielen s tým.
Okrem týchto krokov varovala americká agentúra svoj poľský náprotivok pred možnými útokmi na bankový systém, tvrdili moderátori poľského podcastu „V súvislosti s vyšetrovaním“ Mariusz Gierszewski a Dominika Długoszová.
„Zistili sme, že CIA nás nevarovala len pred týmto, ale aj pred možnou provokáciou týkajúcou sa bankového systému,“ potvrdil novinár, ktorého vyhlásenie citoval portál Newsweek Polska. Hrozba sa podľa jeho zdrojov zameriava na podmorské telekomunikačné káble, ktoré využívajú banky v Európe a Spojených štátoch.
„Rusi veľmi dobre zmapovali všetky káble, ktoré využíva aj medzinárodné bankovníctvo a ktoré vedú medzi Európou a Amerikou,“ vysvetlil s tým, že Washington údajne vyzval európskych spojencov, aby zabezpečili svoje finančné systémy.
Gierszewski pripomenul, že cez tieto prepojenia každý deň prejdú transakcie v celkovej hodnote približne 10 biliónov dolárov. „To je ťažké si vôbec predstaviť,“ podotkol, na čo však pridal ubezpečenie, že spomínané prepojenia sú dostatočne diverzifikované, aby odolali náhodným či plánovaným prerušeniam káblov.
Prípravy na preliatie rusko-ukrajinskej vojny sú, zdá sa, v plnom prúde na oboch stranách. Ďalšie z varovaní pridalo 24. septembra aj Dánsko, ktorého vojenská tajná služba podľa vyhlásenia očakáva nárast ruských hybridných operácií. Do posilňovania európskych plánov sa tiež stále zapájajú aj Spojené štáty, hoci druhou rukou zrejme pracujú na stiahnutí svojich síl zo starého kontinentu.
Rovnako tiež treba brať do úvahy možnosť, že sa vyššie citované médiá stali obeťami či spolupracovníkmi spravodajských vplyvových operácií tajných služieb, ako by naznačovalo menovanie Talianska a Španielska v správe El Mundo. Práve z týchto štátov sa údajne stiahne najviac vojakov USA a správy o hrozbách predstavujú dostatočný dôvod na ich zotrvanie.
