V prípade zákazu vývozu nafty by sa teda Európa nenachádzala len v situácii, keď by musela zo dňa na deň nahradiť sedem percent svojich dodávok: musela by súťažiť s inými krajinami, ktoré by sa tiež snažili nahradiť svoje dodávky.
Tento efekt – celosvetový zhon pri nahrádzaní amerického vývozu s cieľom uspokojiť potreby trhu – by pravdepodobne ešte zhoršil cenový šok na trhu, čo by spôsobilo globálny nárast cien nafty a okamžite by sa to ukázalo na cenách na čerpacích staniciach v Európe.
A načasovanie by už nemohlo byť nevhodnejšie.
Alternatívne zdroje sú už vyčerpané
Dôvodom, prečo Európa nakupuje toľko americkej nafty, je v prvom rade to, že je čoraz ťažšie zabezpečiť alternatívne dodávky. Podľa Úradu pre energetické informácie USA (EIA) sa americký vývoz nafty do Európy medzi januárom 2025 a januárom 2026 viac než zdvojnásobil, a to zo 167-tisíc barelov denne na 396-tisíc. Európa sa vlani podieľala 22 percentami na celkovom vývoze nafty z USA.
Medzitým bol vývoz ruskej nafty obmedzený a narušené boli aj dodávky z Blízkeho východu. Podľa spoločnosti S&P Global sa vývoz nafty z Blízkeho východu do Európy v súčasnosti pohybuje len na úrovni približne 110-tisíc barelov denne – čo je najnižšia úroveň za posledných šesť rokov – a predstavuje významný pokles oproti 191-tisíc barelom denne, ktoré sa vyvážali ešte v auguste.
Výsledkom je, že nafta je už mimoriadne drahá ešte skôr, ako Trump stihne čokoľvek urobiť. Cena nafty v severozápadnej Európe dosiahla 15. septembra 1 642 dolárov za metrickú tonu – čo je najvyššia cena zaznamenaná agentúrou Platts od začiatku jej merania v roku 2007. Pred najnovšou krízou na Blízkom východe, 27. februára, bola ekvivalentná cena len 752 dolárov.
Inými slovami, americký zákaz vývozu by pre bežný trh nebol šokom. Bol by však šokom pre trh, ktorý už teraz zúfalo potrebuje dodatočné dodávky.
Európska ekonomika je mimoriadne závislá od nafty
Okamžité dôsledky pre Európu by sa rozšírili ďaleko za okruh ľudí, ktorí jazdia na dieselových autách.
Diesel je palivo, ktoré poháňa veľkú časť európskeho hospodárstva. Údaje Eurostatu ukazujú, že v roku 2024 tvoril diesel približne 63 percent celkovej energie spotrebovanej v cestnej doprave v EÚ. Obzvlášť závislé od neho sú nákladné a úžitkové vozidlá, rovnako ako traktory, kombajny, stavebné stroje a veľká časť priemyslu.
Vyššie ceny nafty by sa preto rýchlo prejavili v celej ekonomike.
Preto je „naftový šok“ obzvlášť inflačný. Na rozdiel od rastu cien benzínu, ktorý pociťujú hlavne motoristi, výrazný nárast cien nafty by ovplyvnil náklady na prepravu takmer každého fyzického tovaru v ekonomike.
Domáca výroba sa už nachádza na hranici rentability
Existuje ešte jeden problém: Európa nemôže tento nedostatok nevyhnutne vyriešiť len tým, že požiada svoje vlastné rafinérie, aby vyrábali viac nafty. Európske rafinérie sú už teraz motivované mimoriadne vysokými maržami, aby maximalizovali výrobu nafty.
Rafinérie môžu do určitej miery zmeniť svoje produktové zloženie, avšak zvýšenie výroby nafty môže zároveň znamenať zníženie výroby súvisiacich produktov, ako je letecké palivo, čím sa nedostatok len presunie inde.
Možno najpodivnejším dôsledkom však je, že Trumpom navrhovaný zákaz by mohol v konečnom dôsledku znížiť množstvo paliva vyrábaného v samotnej Amerike.
Nádej: USA si uvedomia, že by na tom tiež stratili
Americký rafinérsky priemysel v súčasnosti vyrába podstatne viac nafty, ako Američania spotrebujú. Export preto nie je nejakou voliteľnou nadstavbou: poskytuje trh pre túto prebytkovú produkciu. Spoločnosť S&P Global odhaduje, že úplný zákaz vývozu by mohol spôsobiť, že v Spojených štátoch by uviazlo približne 1,5 milióna barelov nafty denne.
Hneď ako by sa skladovacie kapacity začali zapĺňať, americké rafinérie by nemali inú možnosť, ako spracúvať menej ropy.
Analytici odhadujú, že prepracovacia kapacita rafinérií v USA by v dôsledku toho mohla klesnúť o približne 1,9 milióna barelov denne – čo predstavuje zhruba 12 percent celkovej prepracovacej kapacity amerických rafinérií. Keďže rafinérie vyrábajú viacero palív súčasne, mohlo by to tiež znížiť produkciu benzínu v USA až o 750-tisíc barelov denne.
Inými slovami, opatrenie, ktorého cieľom je vyhradzovať viac paliva pre Američanov, by nakoniec mohlo viesť k tomu, že USA budú celkovo produkovať menej paliva – a zároveň by to znamenalo odstránenie najväčšieho svetového vývozcu nafty z už aj tak mimoriadne napätého medzinárodného trhu.
Pre Európu by najpravdepodobnejším počiatočným dôsledkom neboli prázdne čerpacie stanice ani prídelový systém na naftu. Boli by to ceny.
Ale práve cena je pre spotrebiteľov najdôležitejšia. Dlhodobý americký vývozný zákaz by znamenal drahšiu nákladnú dopravu, drahšie poľnohospodárstvo, drahšie stavebníctvo a drahšie tovary – a to práve v čase, keď sa alternatívni dodávatelia v Európe už teraz snažia zabezpečiť dostatok nafty.
Spojené štáty dodávali do Európy v januári takmer 400-tisíc barelov nafty denne. V súčasnosti dodáva celý Blízky východ do Európy len približne 110-tisíc barelov.
To naznačuje, aké ťažké by mohlo byť nahradiť práve tieto americké barely.
Pôvodný text bol publikovaný na webe sesterského denníka Statement.com.
