V Bruseli robia všetko pre to, aby Orbánovej vláde maximálne sťažili polrok jej predsedníctva v EÚ. Patrí k tomu aj to, že premiér Orbán dostal príležitosť predstaviť v Európskom parlamente svoje priority až túto stredu, teda v polovici predsedníctva. S európskymi voľbami a zmenou zloženia parlamentu to nesúvisí. Pred piatimi rokmi, tiež po európskych voľbách, pozvali premiéra predsedajúceho Fínska do Štrasburgu už v polovici júla.

„Ciao, bella!“ či progresivistické výlevy

Ani priebeh Orbánovho prijatia nebol obvyklý. K obvyklejšiemu patril Orbánov prejav, hovoril vecne, venoval sa obnove európskej konkurencieschopnosti a boju s masovou migráciou, rozdeľujúcim otázkam sa skôr vyhýbal. Menej obvyklá bola výtržnosť maďarského opozičného aktivistu. Než ho spacifikovala ochranka, dostal sa až k Orbánovi. V úplnom rozpore so zvyklosťami konali európski činovníci, predsedovia parlamentných frakcií na čele s predsedníčkou Európskej komisie von der Leyenovou.

Vo svojich prejavoch neriešili maďarské predsedníctvo, ale jednoducho tĺkli do Orbána. Búšili všetkým, čo bolo po ruke: proruskými sympatiami, nedemokratickosťou, korupciou či chudobou. Orwellovský priebeh ich výlevov podčiarkovali frázy o európskej jednote a demokracii. Na záver parlamentní progresivisti zborovo zanôtili taliansku partizánsku pieseň „Ciao, bella!“, zrejme na znamenie, že v boji s Orbánom sú pripravení aj na najvyššie obety. 

Tieto udalosti boli viac-menej presne zachytené mainstreamovými médiámi. O čom sa už hovorí menej, je Orbánova odpoveď na kolektívny útok bruselských činovníkov. Jeho prejav bez papiera bol demonštráciou argumentačnej sily, ktorá niekoľkými dobre mierenými údermi rozbila polopravdy a vyložené lži, ktorými si „demokratická“ Európa navykla Orbánove Maďarsko častovať.

Orbánova vecná kritika

Na úvod upozornil, že Leyenová svojím prejavom porušila zásadu nestrannej komisie „strážiacej zmluvy“. Túto zásadu síce porušuje sústavne a nadväzuje tým na neblahé poňatie svojho predchodcu Junckera, ktorý začal hovoriť o „politickej“ komisii. Ale je dobré to pripomínať, pretože politizáciou si tento nevolený orgán privlastňuje právomoci, ktoré mali byť demokraticky kontrolované, čím prehlbuje nedemokratickosť EÚ.

Potom ju napomenul, že nemá porovnávať neporovnateľné. Leyenová totiž z maďarskej historickej skúsenosti so sovietskou intervenciou v roku 1956 vyvodila, že Orbán by mal byť viac proukrajinský a protiruský.

Orbán mohol dodať, že akékoľvek porovnanie vtedajších maďarských reformátorov usilujúcich sa o zvrchovanosť so skorumpovanou klikou kyjevských vazalov je krajne urážlivé, ale v tomto ohľade zostal voči Kyjevu diplomatický. Leyenovej iba pripomenul státisíce mŕtvych Ukrajincov a jej vlastnú zodpovednosť za chybnú európsku stratégiu vedúcu ku katastrofe.

Taktiež na číslach odkryl západné pokrytectvo vo všetkom, čo sa týka Ruska, či už sa to týka príchodu ruských občanov alebo postoja k sankciám. Maďarom vyčítajú, že Rusom uľahčujú vstup do krajiny, ale v Maďarsku ich pracuje sedemtisíc, zatiaľ čo v Nemecku tristotisíc, v Španielsku stotisíc a vo Francúzsku šesťdesiattisíc.

Demaskovanie pokrytectva západných krajín

Podobne pokrytecká je kritika ekonomickej spolupráce Maďarska s Ruskom. Západné firmy, skryto či otvorene na obchode s Ruskom dobre zarábajú. Od roku 2022 nakúpili od tureckých a indických rafinérií ruskú ropu za osem a pol miliardy dolárov, v roku 2023 zvýšili odber ruského plynu o 44 percent a na daniach v Rusku zaplatili približne dve miliardy dolárov.

Na výhrady k maďarskej demokracii reagoval poukázaním na to, že aj keď má v maďarskom parlamente dvojtretinovú väčšinu, opozícia má riadne zastúpenie vo výboroch, zatiaľ čo v Európskom parlamente jeho skupinu patriotov zo všetkých funkcií vylúčili.

Na obvinenia z korupcie povedal, že považuje za nehorázne, aby Európsky parlament so všetkými korupčnými škandálmi poučoval členské štáty o korupcii.

Tým, ktorí mu vyčítali, že Maďarsko tlačí do chudoby a emigrácie, pripomenul, že hospodársky rast v jeho krajine na dvojnásobku priemeru EÚ a miera emigrácie sa zhoduje s tou v Rakúsku.

Na vydieranie krátením európskych fondov reagoval pripomienkou, že osemdesiat percent týchto peňazí končí vo vreckách západných firiem.   

Za bežných ľudí bojujú skôr patrioti

Nie všetky Orbánove odpovede boli rovnako presvedčivé. Vzťahy medzi jeho stranou a spriaznenými podnikateľmi určite skrývajú kadečo, o čom radšej pomlčí, a európske peniaze potrebuje viac, ako pripúšťa. Rovnako je namieste kritika oslabovania práv zamestnancov, na ktorú Orbán zatiaľ presvedčivú odpoveď nenašiel, ani v Štrasburgu, ani v Budapešti.

Napriek tomu opäť ukázal, čím prevyšuje svojich oponentov. Argumentmi aj suverenistickou praxou.

Svoj parlamentný výlet mohol korunovať tým, že by si od srdca zaspieval „Ciao, bella!“. Témou tejto krásnej a dojímavej piesne je boj prostého, pracujúceho človeka proti okupantom. Ak je dnes na takýto boj v Európe niekto vôbec pripravený, tak skôr „populisti“ a patrioti, ku ktorým sa hlási Orbán, než nadnárodná progresivistická oligarchia, ktorej exponenti ju v parlamente vyspevovali.