Panikária zakaždým, keď počujú výstrely, napriek tomu, že často pochádzajú z oblastí, kde sú často vojenské cvičenia. Kňaz Kwiriwi Fonseca hľadá cestu, ako im pomôcť prekonať tento nahromadený strach. „Pri zaznení výstrelu alebo akejkoľvek prestrelky z [vojenských, pozn. red.] výcvikových táborov všetci okamžite panikária a utekajú. Vláda, mimovládne organizácie aj Cirkev preto musia začať intenzívne a opakovane hovoriť o dôvere a bezpečnosti. Vládne tu skutočne veľký strach.“
Takto teda vyzerá realita mozambickej Pemby, ktorá je baštou bezpečnostných síl v celom regióne a zároveň terčom útokov radikálov z odnoží takzvaného Islamského štátu. Strach, o ktorom hovorí otec Fonseca, živia rôzne zvesti. Na základe nich sa akýkoľvek neobvyklý pohyb, akýkoľvek hlasnejší zvuk či výstrel mení na pocit ohrozenia z bezprostredného útoku. „Ľudia sa musia naučiť, že vo vojnovej situácii, v ktorej sa nachádzame, sa treba radšej vyhnúť šíreniu správ, ak si vecou alebo udalosťou nie sú celkom istí. Treba sa vyhnúť rozširovaniu neoverených alebo falošných správ – toto je naozaj dôležité.“
Horšie však je, keď sú správy o útokoch pravdivé. V marci aj apríli boli krutou realitou a celkovo sa počet obetí ráta na desiatky. Otec Fonseca opisuje správy od ľudí, ktorí v oblasti zostali. „Od prvého a zatiaľ najnásilnejšieho útoku sú správy útržkovité, ale vieme, že 22. apríla 2021 boli štyria ľudia zabití a ďalší unesení. Vláda sa k tomu ešte nevyjadrila, no viacerí ľudia potvrdili, že došlo k útokom.“

Život v severnej oblasti Mozambiku sa v dôsledku neoficiálnej vojny ozbrojených skupín zmenil. Vojna si od októbra 2017 vyžiadala viac ako 2 500 mŕtvych a vyše 750-tisíc vysídlených osôb. Cirkev sa usiluje pomôcť obyvateľstvu, ktoré bolo nútené utiecť a teraz je úplne závislé od solidarity druhých. „Musíme sa prispôsobiť tejto novej realite,“ zdôrazňuje otec Fonseca. „Kľúčovým slovom je teraz flexibilita: flexibilita pri pomoci všetkým, ktorí zaklopú na dvere Cirkvi a žiadajú ju o pomoc. Náš život sa zmenil. Byť kňazom je niečo ako pohotovostná služba. Je to jednoducho tak, že ste nepretržite pripravení. Bojujeme tento boj s odvahou – na konci dňa môžeme povedať aspoň to, že sme stále nažive.“












