Ak ste sa obávali zdražovania pre zelenú politiku, obávali ste sa správne

Cieľ EÚ znížiť emisie o 55 percent do roku 2030 je možný len vďaka konkrétnym opatreniam. Asi ste už počuli o dani z nerecyklovateľných plastov, uhlíkovom cle alebo európskych emisných povolenkách, v angličtine Emissions Trading System (ETS). Prehľadný zoznam plánovaných európskych daní, alias vlastných zdrojov EÚ, ktoré majú byť základom zelenej prestavby a zároveň splácania Fondu obnovy, nájdete tu.

Systém ETS je nástrojom na znižovanie emisií v štátoch EÚ, Lichtenštajnska, Nórska a Islandu. Funguje od roku 2005. Pri emisiách nad stanovený limit si musia priemyselné podniky, energetický sektor a aerolínie kupovať takzvané povolenky. Po novom sa ETS rozšíri na dopravu a budovy, ktoré sú spolu s poľnohospodárstvom a odpadovým hospodárstvom zodpovedné za viac ako polovicu emisií.

S povolenkami sa dá ďalej obchodovať. Ich ceny sa menia v čase a sú čoraz drahšie. Počas pandémie sa ich napríklad využilo pre nižšiu priemyselnú produkciu menej.

Slovensko má ešte v žitej pamäti škandál firmy Interblue Group, pri ktorom v roku 2008 ministerstvo životného prostredia predalo pod cenu tieto emisné povolenky. To bol kšeft, o ktorom hovoril exminister Ján Počiatek s bývalým generálnym prokurátorom Dobroslavom Trnkom. Neslávne známy rozhovor zachytila nastražená kamera v Trnkovej kancelárii.

Emisné povolenky aj v doprave a pri budovách

Poplatky za neekologickú dopravu a bývanie, v konečnom dôsledku dane z uhlíka, sú v plánoch Európskej komisie už dlhšie. Mali byť aj témou májového samitu v Bruseli, prioritu však napokon mali zahraničnopolitické témy v súvislosti s únosom lietadla Ryanairu a zatknutím bieloruského novinára Romana Protaseviča.

Do záverov samitu o klimatickej politike EÚ sa napokon dostali len všeobecné frázy. „Európska rada sa k téme vráti v prijateľnom moment po zverejnení návrhov Európskej komisie.“ O pláne rozšírenia ETS na ďalšie odvetvia však lídri na samite hovorili už vlani v decembri.

Téma je zložitá a politicky citlivá. Ako upozorňuje Euractiv, lídri sa pokúšajú nájsť dohodu nielen na zdaňovaní neekologickej dopravy a bývania, ale aj na tom, či ciele znižovania emisií rozrátajú podľa ekonomickej úrovne jednotlivých krajín.

Zmena súčasťou väčšieho balíka

Členské štáty sa zhodli na 55-percentnom znížení emisií, eurokomisia preto pripravuje 12 opatrení, ktoré majú umožniť cieľ dosiahnuť. Sú obsiahnuté v koncepcii „Fit for 55“. Práve úprava systému ETS bola naplánovaná na druhý polrok 2021. Na minulotýždňovom samite o zväzku opatrení hovorila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.

Europe has its climate goals fixed and agreed. We want sustainable, clean growth and jobs.

With #FitFor55 we’ll have the rules needed to reach these goals.

And with the #EUbudget and #NextGenerationEU, we’ll have the necessary resources. pic.twitter.com/XsjPif0aWz

— Ursula von der Leyen (@vonderleyen) May 25, 2021

Pôvodne bola reč najmä o rozšírení systému emisných povoleniek na letectvo a lodnú dopravu. Ďalšie návrhy však zazneli už v apríli tohto roka. Konkrétne plány nového systému emisných povoleniek by mala eurokomisia predstaviť v júli.

Čo nové opatrenie znamená pre spotrebiteľov

Po novom by sa emisné povolenky mali týkať aj budov a dopravy. V skratke, neekologické spôsoby vykurovania tuhým palivom (uhlie, drevo a podobne) zdražejú. Podľa všetkého bude Komisia zohľadňovať aj energetickú efektívnosť budov. Domy bez dostatočnej izolácie, kvalitných okien či ekologického kúrenia budú mať horšie hodnotenie. O tom by sme sa mali viac dozvedieť koncom roka. Podobne sa opatrenie zrejme dotkne cien nafty a benzínu, teda neekologickej dopravy.

Predsedníčka eurokomisie tvrdí, že cena povoleniek nebude vysoká a postihne predovšetkým bohatých. S tým, že pre chudobných budú k dispozícii finančné kompenzácie, upozorňuje týždenník Echo24.

Problémom však je, že najmenej ekologické stavby, vykurovanie a vozidlá majú spravidla tí najchudobnejší. Opatrenie teda môžu výrazne pocítiť obyvatelia strednej a východnej Európy. Nové stavby navyše budú musieť spĺňať vyššie nároky na energetickú efektívnosť, čo predraží ceny nehnuteľností. Pre nízkopríjmové skupiny sa bývanie stane menej dostupným.

Slovensko balík Fit for 55 slovami premiéra Eduarda Hegera podporuje, ale chce zabrániť nárastu energetickej chudoby. Zaviazalo sa tiež spolu s ostatnými členskými štátmi k dosiahnutiu uhlíkovej neutrality do roku 2050.

The legal framework of #FitFor55 must be strong and fair for all 🇪🇺 countries. I am glad that we are aware of our commitments to the 🌎, but also to the #citizens. We must not allow #energypoverty to increase. #euco #greeneurope #future #climate #responsibility pic.twitter.com/ulposwCzYb

— Eduard Heger (@eduardheger) May 25, 2021

Problematika energetickej chudoby

Už teraz má pritom Slovensko výrazný problém s energetickou chudobou. S upravenou definíciou tohto fenoménu prišlo vlani v rozsiahlej štúdii trio autorov Dušana Dokupilová, Daniel Gerbery a Richard Filčák: „Za energeticky chudobné sú považované domácnosti, ak ich náklady na energie na meter štvorcový obytnej plochy prevyšujú národný medián a zároveň úroveň ich príjmov je nižšia ako 30-ty percentil. Domácnosti sú ohrozené energetickou chudobou vtedy, ak im po úhrade nákladov na energie zostane menej než 1,5 násobok životného minima a zároveň ich náklady na energie prepočítané na štvorcový meter sú vyššie ako národný medián.“

V skratke, ak míňate veľa zo svojho príjmu na energie a veľa vás stojí udržiavanie vhodnej obytnej teploty v prepočte na metráž (tepla i zimy v závislosti na ročnom období), ste zasiahnutý energetickou chudobou.

Percentuálne vyjadrenie sa líši v závislosti od zvolených ukazovateľov, vo väčšine z nich sme však pod priemerom EÚ. Reč je najmä o samostatne žijúcich ľuďoch v rodinných domoch na strednom a východnom Slovenku, a v rómskych osadách. Môžu za to pomer relatívne vysokých nákladov na bývanie a nízkych miezd.

Ak ste obávali, že európsky Fond obnovy a ambiciózne zelené ciele nebudú zadarmo, inštinkt vás nesklamal. Rozšírenie emisných povoleniek na ďalšie oblasti spolu s uhlíkovým clom a ekologickými daňami nepochybne pomôžu obmedziť emisie, k čomu sa Únia a jej členské štáty hrdo hlásia. Zvýšené ceny tovarov a služieb však napokon pocíti spotrebiteľ.