Preskočiť na obsah
  |  

Zhruba 700 Ukrajincov v Európe požiadalo o vstup do Ukrajinskej légie, tvrdí Kyjev

Kyjev hľadá spôsoby, ako doplniť stavy svojej armády po takmer troch rokoch ťažkých bojov s Ruskom.

Ukrajina začiatkom októbra oznámila, že otvorila prvú náborovú kanceláriu v meste Lublin v susednom Poľsku s cieľom uľahčiť Ukrajincom vstup do légie.

„Toto náborové stredisko dostalo zatiaľ približne 700 prihlášok od Ukrajincov z celej Európy," napísalo na sociálnych sieťach ukrajinské ministerstvo obrany. Dodalo, že dobrovoľníci sa okamžite podrobili základnému vojenskému výcviku za pomoci poľskej armády.

„Výcvik bude trvať 35 dní, po ktorých budú môcť vojaci pokračovať vo výcviku vo svojich vybraných špecializáciách na základniach NATO v Európe," dodalo ministerstvo.

Ukrajina v posledných mesiacoch zápasí s prehlbujúcim sa nedostatkom vojakov a v krajine prebieha nepopulárna diskusia o tom, ako posilniť rady armády, konštatuje AFP.

Ukrajinská armáda v októbri avizovala, že v priebehu nasledujúcich troch mesiacov hodlá rozšíriť svoje rady o 160-tisíc vojakov. Začiatkom tohto roka Kyjev odhadoval, že len v Poľsku žije približne 300-tisíc Ukrajincov v bojaschopnom veku.

(tasr, afp)

  |  

Turbulencie na palube Boeingu zranili jedenásť ľudí

Let spoločnosti Lufthansa z Buenos Aires do Frankfurtu sa zmenil na dramatický zážitok, keď lietadlo typu Boeing 747-8 narazilo na nečakané turbulencie spôsobené takzvanými vzdušnými dierami.

Incident si vyžiadal zranenia jedenástich osôb, z toho päť cestujúcich a šesť členov posádky. Väčšina zranení bola ľahká.

Na palube sa nachádzalo celkovo 329 pasažierov a 19 členov posádky. Pilot počas pristávacieho manévru vo Frankfurte okamžite privolal lekársku pomoc, aby zranení dostali hneď po pristátí potrebné ošetrenie. Lufthansa uistila, že napriek náročným podmienkam nebola bezpečnosť letu ohrozená, a vyjadrila ľútosť nad nepríjemnosťami, ktoré incident spôsobil, informuje nemecký denník Bild.

Lietadlo prelietavalo oblasť rovníkového nízkeho tlaku, kde sú turbulencie častým javom. Podobné podmienky nie sú v takomto prostredí výnimočné, no vďaka moderným technológiám a plánovaniu letových trás sú dnes podobné incidenty zriedkavé. Letecká spoločnosť zároveň apeluje na cestujúcich, aby mali bezpečnostné pásy zapnuté po celý čas, keď sedia na svojich miestach.

(mm)

  |  

Šéf CDU a jeho odkaz Rusom. Merz by neváhal poskytnúť Ukrajine rakety Taurus

Azda najhorúcejší kandidát na budúceho nemeckého kancelára a šéf Kresťansko-demokratickej únie (CDU) Friedrich Merz sa pred predčasnými parlamentnými voľbami rozhodol pritvrdiť svoj postoj k Rusku v súvislosti s konfliktom na Ukrajine.

Friedrich Merz, ktorý v minulosti čiastočne tlmil svoje názory na vojnu na Ukrajine, teraz otvorene prekračuje Scholzove „červené čiary“. V ostatných prejavoch totiž ostro kritizoval súčasného sociálnodemokratického kancelára a jeho opatrný postoj k vojenskej podpore Ukrajiny, pričom ho označil za „zbabelca“.

Ultimátum pre Putina

Merz vyzval na väčšiu angažovanosť Nemecka v konflikte, vrátane dodávok riadených striel dlhého doletu Taurus s tým, že by ich Ukrajina mohla použiť aj na území Ruska, referuje nemecký portál Stern. Podľa jeho slov váhavosť a obavy len posilňujú ruského prezidenta Vladimira Putina.

V nemeckom parlamente Bundestagu Merz navrhol ultimatívny postup, že ak ruské jednotky neprestanú bombardovať obytné oblasti do 24 hodín, Nemecko musí poskytnúť Ukrajine rakety Taurus.

„Scholz absolútne odmieta dodať rakety Taurus (Ukrajine), hoci väčšina v Bundestagu to vidí inak,“ povedal Merz. Podľa neho môže Nemecko dodať strely Taurus na Ukrajinu do týždňa.

„Nemecko by malo podporiť schopnosť Ukrajiny brániť sa všetkými dostupnými prostriedkami,“ vyhlásil šéf kresťanských demokratov. Zároveň však dodal, že je „otvorený dialógu s Putinom“.

Merzova rétorika má podľa portálu Stern za cieľ ukázať voličom, že CDU ponúka silného lídra schopného postaviť sa medzinárodným výzvam. Podľa prieskumu televízie ZDF totiž len 16 percent Nemcov považuje Scholza za silného lídra.

Nová Merzova rétorika však pred predčasnými voľbami prináša aj politické riziká. Tretina Nemcov si želá obmedziť podporu Ukrajine, no ďalšia tretina ju chce ponechať na súčasnej úrovni.

SPD už teraz využíva Merzovu tvrdú rétoriku na získavanie predvolebných bodov. Generálny tajomník sociálnych demokratov Matthias Miersch ho označil za „horúcu hlavu“, ktorá riskuje bezpečnosť Nemecka.

Medvedev: Američania môžu mať radosť

Na Merzove vyjadrenia už reagoval bývalý prezident a v súčasnosti podpredseda ruskej Bezpečnostnej rady Dmitrij Medvedev.

„Je to jednoducho neuveriteľné, ako veľmi chce súčasná generácia európskych politikov zatiahnuť vojnu na územie svojich štátov, aj keď je to proti prianiu ich národov. Američania môžu mať radosť,“ vyhlásil podľa ruskej agentúry TASS.

(mm)

  |  

Ruskú detskú lekárku poslali do väzenia za údajné hanobenie ruskej armády

Bujanovová, ktorá sa narodila v meste Ľvov na západe Ukrajiny, obvinenia popiera a aj na súde trvala na tom, že sa nikdy nevyjadrila tak, ako to popisovala matka jej maloletého pacienta.

Na päť a pol roka väzenia odsúdili v utorok v Rusku 68-ročnú detskú lekárku Nadeždu Bujanovovú za údajné šírenie nepravdivých informácií o ruskej armáde. Pediatričku nahlásila úradom matka jedného z jej pacientov a zároveň vdova po padlom ruskom vojakovi, informuje.

Bujanovovú zadržali vo februári po tom, ako vdova Anastasia Akinšinovová tvrdila, že lekárka jej synovi počas prehliadky povedala, že jeho otec, padlý ruský vojak, bol legitímnym cieľom ukrajinských síl. Moskvu zároveň údajne obviňovala z vedenia vojny na Ukrajine.

Video, na ktorom sa rozhorčená Akinšinová sťažuje na Bujanovovú, sa intenzívne šírilo na internete, pričom o začatie trestného stíhania pediatričky osobne žiadal dokonca samotný šéf vyšetrovacieho výboru Ruskej federácie (Sledkom) Alexandr Bastrykin.

Bujanovová, ktorá sa narodila v meste Ľvov na západe Ukrajiny, obvinenia popiera a aj na súde trvala na tom, že sa nikdy nevyjadrila tak, ako to popisovala matka jej maloletého pacienta. Ruský súd v minulotýždňovej záverečnej reči s plačom žiadala, aby ju oslobodil. "Lekár, a obzvlášť pediater, nie je schopný želať si, aby bolo ublížené dieťaťu či jeho matke alebo traumatizovať detskú psychiku. Toho a takých slov, aké som im údajne povedala, je schopný len netvor," citoval ju ruský nezávislý portál Mediazona.

Obhajcovia lekárky poukazovali na to, že obžaloba nepredložila žiadne dôkazy o tom, že údajný rozhovor pediatričky so sedemročným synom padlého vojaka naozaj prebehol. Tvrdili, že žalobkyňa si príbeh vymyslela z čistej nevraživosti voči Ukrajincom.

Prípad Bujanovovej vzbudil pozornosť celého Ruska, pričom vyše 6 500 ľudí podpísalo na internete petíciu žiadajúcu jej oslobodenie. Prívrženci lekárky sa aj pravidelne zúčastňovali aj na súdnych pojednávaniach s ňou a keď sudkyňa v utorok prečítala verdikt, kričali "Hanba!". Následne ich vyviedli zo súdnej siene. Právny zástupca lekárky Oskar Čardžiev rozsudok označil za "nečakane prísny" a "obludne krutý". "Toto sme nečakali," dodal.

Takzvané šírenie nepravdivých informácií o armáde je v Rusku trestným činom od marca 2022, keď Moskva prijala sériu zákonov zakazujúcich akékoľvek verejné vyjadrovanie sa k invázii, ktoré sa odchyľuje od jej naratívu. Úrady potom začali tieto zákony aktívne využívať na potlačenie kritikov režimu.

Ruská nezávislá ľudskoprávna organizácia OVD-Info, ktorá monitoruje politicky motivované zatýkanie, tvrdí, že v súvislosti s údajnými vyjadreniami proti armáde a vojne na Ukrajine už bolo obvinených či súdených vyše tisíc ľudí.

(tasr, ap)

  |  

Spojené štáty zatiaľ údajne nezmenia rozsah vojenskej pomoci Izraelu

Americký minister zahraničných vecí Antony Blinken sa rozhodol zatiaľ nemeniť rozsah vojenskej pomoci USA pre Izrael.

S odvolaním sa na dva nemenované vládne zdroje to v utorok napísal spravodajský portál Axios.

Nemenovaní predstavitelia americkej vlády tiež zdôraznili, že Spojené štáty by počas nadchádzajúcich dní chceli vidieť od Izraela väčšiu aktivitu v súvislosti s riešením humanitárnej situácie v Pásme Gazy.

Administratíva úradujúceho amerického prezidenta Joea Bidena v liste adresovanom Izraelu z 13. októbra uviedla, že tento dlhoročný spojenec USA musí do 30 dní podniknúť konkrétne kroky na zlepšenie humanitárnej situácie v Pásme Gazy, v opačnom prípade mu hrozí obmedzenie vojenskej pomoci zo strany Spojených štátov, pripomína Reuters.

(tasr, reuters)

  |  

Policajná naháňačka na Záhorí mala tragický koniec

Polícia prenasledovala vozidlo z obce Sekule rýchlosťou 140 km/h.

Počas prenasledovania došlo na moste ponad železnicu, vedúcom do časti obce Šibenice, k zrážke unikajúceho auta s iným vozidlom.

V prenasledovanom vozidle sa nachádzali dve osoby. Jedna z nich sa po nehode pokúsila utiecť cez železničnú trať Malacky – Kúty , kde ju zrazil prechádzajúci vlak. Rušňovodič už nedokázal zrážke zabrániť, informuje web Záhorí.

(mm)