Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Sudca odložil verdikt v Trumpovej kauze ohľadom podplácania pornoherečky

Právnici novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa požadovali zamietnutie prípadu, aby mohol budúci prezident vykonávať svoju funkciu.

Sudca Juan Merchan mal rozhodnúť o Trumpovej žiadosti o zrušenie rozhodnutia uznať ho za vinného v prípade podplácania pornoherečky Stormy Daniels výmenou za mlčanlivosť.

Namiesto toho sudca pozastavil konanie a odložil vynesenie verdiktu minimálne do 19. novembra. Podľa agentúry Reuters tak Merchan vyhovel žiadosti kancelárie prokurátora Alvina Bragga, aby zvážil, ako k prípadu pristupovať vzhľadom na blížiacu sa Trumpovu inauguráciu.

Podľa výpovede 45-ročnej herečky vo filmoch pre dospelých mala s Trumpom v roku 2006, keď už bol ženatý so súčasnou manželkou Melaniou, viackrát pohlavný styk. Pred víťaznými prezidentskými voľbami v roku 2016 jej Trump prostredníctvom svojho bývalého právnika Michaela Cohena vyplatil 130-tisíc dolárov, aby o tom mlčala. Peniaze potom vykázal v rámci predvolebnej kampane, čím falšoval obchodné záznamy.

Porota newyorského súdu ešte koncom mája uznala Trumpa za vinného vo všetkých 34 bodoch obžaloby v prípade podplácania pornoherečky výmenou za jej mlčanlivosť. S prípadom súviselo aj falšovanie obchodných záznamov.

Vynesenie rozsudku proti Trumpovi v tomto prípade sa pôvodne očakávalo 18. septembra. Sudca Merchan však vyhovel žiadosti exprezidentových právnikov, aby rozsudok odložil na obdobie po prezidentských voľbách.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Talianska polícia rozbila sieť falšovateľov diel Warhola, Picassa či Banksyho

Medzi viac než 2 100 zhabanými artefaktami je okrem napodobením obrazov množstvo sôch.

Talianska polícia rozbila európsku sieť falšovateľov, ktorí sa špecializovali na predaj napodobenín diel umelcov ako Andy Warhol, Pablo Picasso či Banksy.

Zatykače boli vydané na 38 podozrivých v Taliansku, Španielsku a Belgicku. Čelia obvineniam z manipulácie s kradnutým tovarom, falšovania a predaja umeleckých diel.

Medzi viac než 2 100 zhabanými artefaktami je množstvo sôch, uviedla talianska policajná jednotka Carabinieri.

Napriek tomu, že v prípade artefaktov ide o napodobeniny, ich potenciálna trhová hodnota sa odhaduje na 200 miliónov eur, píše DPA.

Podľa talianskej polície sa falšovatelia sústredili najmä na tvorbu Warhola a britského umelca Banksyho.

Policajti vystopovali sieť po tom, čo od jedného z obchodníkov z talianskeho mesta Pisa zhabali viac než 200 artefaktov vrátane napodobeniny diela Karyatída od talianskeho sochára a maliara Amedea Modiglianiho. Stopa ich následne zaviedla aj do ďalších falšovateľských dielní, dodáva DPA.

Medzi zhabanými dielami sa nachádzajú napodobeniny prác Gustava Klimta, Marca Chagalla, Claudea Moneta, Paula Kleea, Vincenta van Gogha či Salvadora Dalího.

Falšovatelia tiež uzavreli dohody s aukčnými sieňami a niektoré z napodobenín boli cez tieto siene aj predané, dodali Carabinieri.

(tasr)

Minúta  |  

Kallasová podporuje návrh, aby boli sankcie EÚ voči Rusku trvalé

Kandidátka Estónska na eurokomisárku Kaja Kallasová v utorok doobeda v bruselskom sídle Európskeho parlamentu (EP) čelila najmä otázkam poslancov z výboru pre zahraničnú politiku (AFET).

Dodatočné otázky mohli klásť členovia výborov pre rozvoj, vnútorný obchod, rodovú rovnosť, podvýborov pre bezpečnosť a obranu a pre ľudské práva.

Bývalá estónska premiérka kandiduje na funkciu vysokého predstaviteľa EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku. Zaviazala sa pracovať na posilnení postavenia EÚ vo svete a zabezpečení jej geopolitickej a hospodárskej bezpečnosti. Vyzvala na väčšie investície do obrany a zdôraznila dôležitosť spolupráce s medzinárodnými partnermi.

Kallasová varovala, že Rusko, Irán, Severná Kórea a skrytejšie aj Čína chcú zmeniť svetový poriadok založený na pravidlách. Varovala, že Rusko, Severná Kórea a Irán vyrábajú viac vybavenia a munície ako euroatlantické spoločenstvo, preto Európa potrebuje viac investovať do obrany a niesť väčšiu zodpovednosť.

EÚ musí podporovať Ukrajinu "dovtedy kým to bude potrebné", aj preto, že "situácia na bojovom poli je zložitá".

"Musíme pokračovať v práci každý deň. Dnes, zajtra a tak dlho, ako to bude potrebné a s toľkou vojenskej, finančnej a humanitárnej pomoci, koľko je potrebné," vysvetlila. Argumentovala v prospech vstupu Ukrajiny do EÚ a zdôraznila, že rozšírenie o susedné krajiny je geostrategickou investíciou vo vlastnom záujme Únie.

Zdôraznila tiež, že Čína musí znášať dôsledky za podporu Rusku. "Bez podpory Číny by Rusko nemohlo pokračovať vo vojne s rovnakou silou. Čína musí pocítiť vyššiu cenu za to," odkázala. Dodala tiež, že závislosť EÚ od Číny v kľúčových sektoroch je "skutočnou zraniteľnosťou" a treba sa zbaviť tohto rizika.

Pri téme migrácie odkázala, že na ochranu slobody pohybu musí EÚ chrániť svoje vonkajšie hranice, predchádzať stratám na životoch a zároveň čo najlepším spôsobom riešiť základné príčiny migrácie.

Pokiaľ ide o obrannú politiku, Kallasová spresnila, že transatlantické partnerstvo prinieslo prosperitu a bezpečnosť na oboch stranách Atlantiku a treba "stavať na tom, čo najlepšie funguje pre obe strany". Po návrate Donalda Trumpa do Bieleho domu je ochotná stretnúť sa s ním a jeho tímom s cieľom "vypracovať spoločnú politiku", lebo "EÚ a Spojené štáty sú silnejšie a bezpečnejšie, keď spolupracujú".

Priznala, že EÚ nepotrebuje samostatné vojenské právomoci ako NATO, pričom úlohou Únie je posilniť obranný priemysel a vyrábať muníciu.

Podporila návrh, aby sankcie EÚ voči Rusku boli trvalé, namiesto toho, aby ich Únia musela každých šesť mesiacov obnovovať. Nevidí však jednotu členských krajín v tejto otázke.

V prípade Izraela a Palestíny sa EÚ bude podľa nej usilovať o okamžité prímerie, prepustenie rukojemníkov a podobu dvoch štátov.

(tasr)

Minúta  |  

Trump navrhne za nového veľvyslanca v Izraeli bývalého guvernéra Huckabeeho

Novozvolený prezident USA Donald Trump sľúbil, že zahraničnú politiku USA viac zosúladí so záujmami Izraela, ktorý vedie vojnu proti Iránom podporovaným militantným hnutiam v Pásme Gazy aj Libanone.

Bývalý guvernér Arkansasu Mike Huckabee je dlhodobým zástancom Izraela. „Miluje Izrael a izraelský národ miluje jeho," uviedol Trump na margo nominácie Huckabeeho. „Mike sa bude neúnavne usilovať o nastolenie mieru na Blízkom východe," dodal.

Huckabee sa v rokoch 2008 a 2016 neúspešne uchádzal o nomináciu Republikánskej strany do prezidentských volieb. Je obľúbený medzi americkými evanjelikálmi, ktorí podporujú Izrael, odvolávajúc sa na Starý zákon.

Evanjelikáli predstavujú dôležitý voličský blok Republikánskej strany a Trumpa chválili aj za presun amerického veľvyslanectva z Tel Avivu do Jeruzalema, ku ktorému došlo v roku 2018 počas jeho prvého prezidentského mandátu.

(tasr, ap)

Minúta  |  

Zhruba 700 Ukrajincov v Európe požiadalo o vstup do Ukrajinskej légie, tvrdí Kyjev

Kyjev hľadá spôsoby, ako doplniť stavy svojej armády po takmer troch rokoch ťažkých bojov s Ruskom.

Ukrajina začiatkom októbra oznámila, že otvorila prvú náborovú kanceláriu v meste Lublin v susednom Poľsku s cieľom uľahčiť Ukrajincom vstup do légie.

„Toto náborové stredisko dostalo zatiaľ približne 700 prihlášok od Ukrajincov z celej Európy," napísalo na sociálnych sieťach ukrajinské ministerstvo obrany. Dodalo, že dobrovoľníci sa okamžite podrobili základnému vojenskému výcviku za pomoci poľskej armády.

„Výcvik bude trvať 35 dní, po ktorých budú môcť vojaci pokračovať vo výcviku vo svojich vybraných špecializáciách na základniach NATO v Európe," dodalo ministerstvo.

Ukrajina v posledných mesiacoch zápasí s prehlbujúcim sa nedostatkom vojakov a v krajine prebieha nepopulárna diskusia o tom, ako posilniť rady armády, konštatuje AFP.

Ukrajinská armáda v októbri avizovala, že v priebehu nasledujúcich troch mesiacov hodlá rozšíriť svoje rady o 160-tisíc vojakov. Začiatkom tohto roka Kyjev odhadoval, že len v Poľsku žije približne 300-tisíc Ukrajincov v bojaschopnom veku.

(tasr, afp)

Minúta  |  

Turbulencie na palube Boeingu zranili jedenásť ľudí

Let spoločnosti Lufthansa z Buenos Aires do Frankfurtu sa zmenil na dramatický zážitok, keď lietadlo typu Boeing 747-8 narazilo na nečakané turbulencie spôsobené takzvanými vzdušnými dierami.

Incident si vyžiadal zranenia jedenástich osôb, z toho päť cestujúcich a šesť členov posádky. Väčšina zranení bola ľahká.

Na palube sa nachádzalo celkovo 329 pasažierov a 19 členov posádky. Pilot počas pristávacieho manévru vo Frankfurte okamžite privolal lekársku pomoc, aby zranení dostali hneď po pristátí potrebné ošetrenie. Lufthansa uistila, že napriek náročným podmienkam nebola bezpečnosť letu ohrozená, a vyjadrila ľútosť nad nepríjemnosťami, ktoré incident spôsobil, informuje nemecký denník Bild.

Lietadlo prelietavalo oblasť rovníkového nízkeho tlaku, kde sú turbulencie častým javom. Podobné podmienky nie sú v takomto prostredí výnimočné, no vďaka moderným technológiám a plánovaniu letových trás sú dnes podobné incidenty zriedkavé. Letecká spoločnosť zároveň apeluje na cestujúcich, aby mali bezpečnostné pásy zapnuté po celý čas, keď sedia na svojich miestach.

(mm)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.